SME

Slovensko má najkrajšie hory. Pre koho naozaj sú?

Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé v Roháčoch (Zdroj: Miroslav Mäsiar)
Slovensko má najkrajšie hory. Pre koho naozaj sú?

Slovensko je ako stvorené pre ľudí hľadajúcich hory. Dá sa tu nájsť všetko.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Autor: Jitka Parobeková 

V ýhodou Slovenska je, že v priebehu niekoľkých hodín sa z rozsiahlych nížin dá dostať do hôr s nadmorskou výškou presahujúcou 2 000 metrov. A stačí ďalších pár hodín a turisti sa môžu prechádzať po lávkami nad hlbokými údoliami.

Hlad aj smäd sa dá spoľahlivo zahnať v tradičných horských chatách, ktoré okrem jedla ponúkajú aj možnosť oddychu a načerpania nových síl.

Stačí otvoriť mapu a dobrodružstvo sa môže začať. Slovensko je ako horská lúka, ktorá čaká na preskúmanie.

„Slovensko však neponúka svoje poklady na striebornom podnose. Teda nič z toho, čo treba určite vidieť,“ hovorí Ľubomír Mäkký, spoluzakladateľ stránky Hiking.sk. „V podstate ponúka z každého rožku trošku.“

Mäkký je sám vášnivým turistom a vyzdvihuje jedinečný pôvab a rozmanitosť krajiny. „Je ako stvorená pre ľudí hľadajúcich hory, ktoré nie sú uniformné,“ vraví.

„Po Slovensku sa dá túlať a to je na ňom skvelé. Dá sa tu nájsť všetko, stačí si vybrať tú správnu oblasť. Pre ľudí, ktorí sa vedia orientovať v mape, je to dokonalé.“

Turistický sprievodca Slovensko je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.
 

Turistické značky

Tradícia turistického značenia sa u nás začala niekedy okolo roku 1847.

Dnes je vyznačených viac než 10 000 kilometrov turistických trás. Slovensko sa tak radí medzi krajiny s najlepšou sieťou turistických značených trás na svete.

Vďaka jednotnému spôsobu označovania nájdu turisti bez problémov vždy tú správnu cestu. Smerové tabule na rázcestiach obsahujú podrobnejšie informácie vrátane časových údajov, ktoré poskytujú pomerne presnú predstavu o dĺžke túry.

Stačí len sledovať tri vodorovné prúžky, zvyčajne namaľované na stromoch a kameňoch. Tie zavedú návštevníkov na miesta, ktoré sa oplatí vidieť. Každý si vyberie túru presne podľa svojich predstáv.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Ako sa varilo v stredoveku? Kaviár prasatám, namiesto vody víno Foto

Stredoveká kuchyňa bola sladko-kyslá. Keď bolo treba, pozlátený páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.

Stredoveké stravovanie je zaujímavé aj tým, že sa v ňom zrkadlí sociálny status. Už pri stole bolo na prvý pohľad jasné, kto kam patrí.

Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Plus

Richard Sulík nie je fašista, hovorí politológ Pavol Baboš. Má však sklon k fašizoidnému mysleniu.

Richard Sulík.

Ako vznikal štátny znak. Pozrite si doteraz skryté socialistické návrhy Foto

Prečo je slovenským štátnym symbolom biely dvojkríž na modrom trojvrší, a nie Kriváň alebo návrh Vincenta Hložníka? A prečo je rozdiel, či ho nosíte na zelenom podklade, alebo na dizajnérskych kúskoch.

Biela, modrá, červená. Biely dvojkríž na modrom trojvrší. Oficiálny znak Slovenska.

Príbeh muža, ktorého život závisí od kocky

Od štyroch rokov má problém s rozhodovaním, bál sa ľudí, a tak si vytvoril vlastný systém, ktorý mu ukazuje, kedy má jesť, piť, čo si má obliecť alebo kúpiť.

Ľubomír Závada

Spoveď skinheada: Kopali sme ho do rebier. Do chrbta. Do hlavy

Príbeh Christiana Piccioliniho vychádza v slovenčine. Obrazy zachytené v jeho knihe sa nás bytostne týkajú - také násilie sa deje aj u nás.

Ako paradajky stratili svoju chuť a ako im ju vrátime späť

Šľachtitelia chceli červenšie a odolnejšie paradajky, no zabudli na chuť.

Sú pevné, červené, veľké, no chýba im chuť - paradajky zo supermarketu.