SME

Devín, Dunaj, Milia. Slovenské víno sa presadzuje vo svete

V obci Malá Tŕňa v okrese Trebišov funguje 12-metrová vyhliadková veža v tvare dreveného suda. (Zdroj: TASR)
Devín, Dunaj, Milia. Slovenské víno sa presadzuje vo svete

Keď sa hovorí, že Slovensko je jedným z takzvaných nových producentov vína, je v tom istá dávka irónie.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

História vinárstva u nás siaha do 6. až 7. storočia pred naším letopočtom. Pomerne slabé povedomie o našom víne v zahraničí však súvisí s jeho množstvom: takmer všetko sa totiž spotrebuje u nás. D

o značnej miery to znamená, že ak niekto chce ochutnať naše víno, musí jednoducho prísť na Slovensko.

V posledných rokoch reputácia nášho vína rapídne stúpa, o čom svedčia aj výsledky zo súťaží v zahraničí.

Naše vína získali v roku 2016 na súťaži Viniales Internationales Paris až 18 zlatých a 37 strieborných medailí a desiatky ocenení priniesli aj súťaže v Madride a Tokiu. Keď Bratislava v máji 2013 hostila jednu z najprestížnejších medzinárodných vinárskych súťaží Concours Mondial de Bruxelles (CMB), jej prezident Baudouin Havaux povedal, že účastníci podujatia objavili región, ktorý je možno menej známy, o to viac však dokáže ponúknuť.

Havaux zaradil Slovensko k novovznikajúcim vinárskym producentom ako Čile, Nový Zéland či Južná Afrika, čo nás odlišuje od krajín so silnou vinárskou tradíciou, ako napríklad Taliansko, Španielsko alebo Francúzsko.

„Prichádza ale nové obdobie, ktoré prinesie väčšiu rovnováhu v rozdelení sveta na takzvaných tradičných výrobcov a nové krajiny,“ uviedol Havaux.

„Rovnaký vývin je zreteľný aj v strednej Európe a Slovensko je jeho dobrým príkladom, pretože kvalita vína je tu skutočne vysoká a naďalej sa zlepšuje.“ 

Na Slovensku je šesť hlavných vinárskych oblastí: malokarpatská, južnoslovenská, stredoslovenská, nitrianska, východoslovenská a tokajská.

Tri štvrtiny našej vínnej produkcie tvoria biele vína, pričom k najčastejším odrodám patrí Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Műller Thurgau. Frankovka modrá a Svätovavrinecké sú zas našimi najčastejšie pestovanými modrými odrodami.

„Na Slovensku si nemôžeme dovoliť vyrábať lacné nekvalitné vína,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová- -Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, pričom dodáva, že v tomto dokážu zahraniční veľkovýrobcovia poraziť takmer ktoréhokoľvek domáceho výrobcu.

Nové odrody

Naši vinári začali pestovať aj nové odrody, ktoré sú špecificky kultivované s cieľom naplno využiť potenciál našej klímy a pôdy. Vína z takýchto odrôd sa nevyrábajú nikde inde na svete.

„Chardonnay môžete ochutnať takmer kdekoľvek na svete, no Devín, Dunaj či Miliu nájdete len u nás na Slovensku,“ uviedla Kaňuchová. „Toto je spôsob, ako sa môžeme vo svete presadiť. Devín a Dunaj patria k vínam, ktoré na svetových súťažiach žnú úspechy.“

Aj u našich pestovateľov hrozna patria medzi najobľúbenejšie.

„Tieto dve odrody už má vo svojom portfóliu takmer každý slovenský vinár,“ uviedla Ľudmila Miškovičová z Národného salónu vín Slovenskej republiky. Podľa jej odhadu sa slovenské vínne odrody pestujú na približne troch percentách vinohradov, no dodala, že ich výsadba má v posledných rokov výrazne narastajúci trend.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4926 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4926 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Je možné hovoriť ako fašista a nebyť ním?

Ako sa nám extrémisti votreli do debaty.

Americký prezident Donald Trump.

Ako chudobný Slovák bez peňazí šesťkrát obišiel zemeguľu

Chytil maláriu, zimnicu i žltačku. Nezastavilo ho to.

Cesty Samka po svete s vyznačením základných trás a destinácií, ktoré navštívil.

Politika nekončí na bilbordoch, ale v srdciach

Budeme sa pýtať, akú krajinu chcete, proti komu bojujete, keď ste si vybrali za nepriateľov tých najlepších.

Andrej Danko.

Potravinársky chemik: Biely cukor nie je horší než med

Peter Šimko o mýtoch a rizikách v oblasti potravín.

Peter Šimko (61) v roku 1982 ukončil štúdium na Chemickotechnologickej fakulte STU v Bratislave, titul CSc. obhájil v roku 1990 v odbore Chémia a technológia požívatín.  V roku 1996 sa stal námestníkom riaditeľa pre vedu a výskum vo Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave. V roku 2007 ho prezident SR vymenoval za profesora. V rokoch 1982 – 1996 pracoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako profesor.