SME

Devín, Dunaj, Milia. Slovenské víno sa presadzuje vo svete

V obci Malá Tŕňa v okrese Trebišov funguje 12-metrová vyhliadková veža v tvare dreveného suda. (Zdroj: TASR)
Devín, Dunaj, Milia. Slovenské víno sa presadzuje vo svete

Keď sa hovorí, že Slovensko je jedným z takzvaných nových producentov vína, je v tom istá dávka irónie.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

História vinárstva u nás siaha do 6. až 7. storočia pred naším letopočtom. Pomerne slabé povedomie o našom víne v zahraničí však súvisí s jeho množstvom: takmer všetko sa totiž spotrebuje u nás. D

o značnej miery to znamená, že ak niekto chce ochutnať naše víno, musí jednoducho prísť na Slovensko.

V posledných rokoch reputácia nášho vína rapídne stúpa, o čom svedčia aj výsledky zo súťaží v zahraničí.

Naše vína získali v roku 2016 na súťaži Viniales Internationales Paris až 18 zlatých a 37 strieborných medailí a desiatky ocenení priniesli aj súťaže v Madride a Tokiu. Keď Bratislava v máji 2013 hostila jednu z najprestížnejších medzinárodných vinárskych súťaží Concours Mondial de Bruxelles (CMB), jej prezident Baudouin Havaux povedal, že účastníci podujatia objavili región, ktorý je možno menej známy, o to viac však dokáže ponúknuť.

Havaux zaradil Slovensko k novovznikajúcim vinárskym producentom ako Čile, Nový Zéland či Južná Afrika, čo nás odlišuje od krajín so silnou vinárskou tradíciou, ako napríklad Taliansko, Španielsko alebo Francúzsko.

„Prichádza ale nové obdobie, ktoré prinesie väčšiu rovnováhu v rozdelení sveta na takzvaných tradičných výrobcov a nové krajiny,“ uviedol Havaux.

„Rovnaký vývin je zreteľný aj v strednej Európe a Slovensko je jeho dobrým príkladom, pretože kvalita vína je tu skutočne vysoká a naďalej sa zlepšuje.“ 

Na Slovensku je šesť hlavných vinárskych oblastí: malokarpatská, južnoslovenská, stredoslovenská, nitrianska, východoslovenská a tokajská.

Tri štvrtiny našej vínnej produkcie tvoria biele vína, pričom k najčastejším odrodám patrí Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Műller Thurgau. Frankovka modrá a Svätovavrinecké sú zas našimi najčastejšie pestovanými modrými odrodami.

„Na Slovensku si nemôžeme dovoliť vyrábať lacné nekvalitné vína,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová- -Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, pričom dodáva, že v tomto dokážu zahraniční veľkovýrobcovia poraziť takmer ktoréhokoľvek domáceho výrobcu.

Nové odrody

Naši vinári začali pestovať aj nové odrody, ktoré sú špecificky kultivované s cieľom naplno využiť potenciál našej klímy a pôdy. Vína z takýchto odrôd sa nevyrábajú nikde inde na svete.

„Chardonnay môžete ochutnať takmer kdekoľvek na svete, no Devín, Dunaj či Miliu nájdete len u nás na Slovensku,“ uviedla Kaňuchová. „Toto je spôsob, ako sa môžeme vo svete presadiť. Devín a Dunaj patria k vínam, ktoré na svetových súťažiach žnú úspechy.“

Aj u našich pestovateľov hrozna patria medzi najobľúbenejšie.

„Tieto dve odrody už má vo svojom portfóliu takmer každý slovenský vinár,“ uviedla Ľudmila Miškovičová z Národného salónu vín Slovenskej republiky. Podľa jej odhadu sa slovenské vínne odrody pestujú na približne troch percentách vinohradov, no dodala, že ich výsadba má v posledných rokov výrazne narastajúci trend.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4926 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4926 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.