SME

Ako vyzerajú skutočné perníkové chalúpky na Slovensku

Ornamenty z Čičmian. (Zdroj: The Slovak Spectator)
Ako vyzerajú skutočné perníkové chalúpky na Slovensku

Folklór a tradície máme veľmi bohaté. Niektoré sa zachovali v pôvodnej podobe.

Autori: Lenka Sabová a Beata Balogová

D edinka Čičmany v žilinskom kraji pôsobí ako z rozprávky o perníkovej chalúpke.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Aby miestni obyvatelia chránili drevo svojich domov pred rozkladom, natierali vonkajšie trámy nepáleným vápnom. Časom sa z obyčajného náteru na fasádach chalúp vyvinuli ozdobné ornamenty.

Týmito jedinečnými vzormi sú inšpirované aj miestne výšivky, ktoré sa postupne stali symbolom celej krajiny.  Ich motívy dokonca už niekoľko rokov zdobia aj oficiálne oblečenie našich olympijonikov. „Vzor má symbolizovať Slovensko tak, aby boli naši športovci ľahko rozpoznateľní,“ uviedol Ľubomír Souček zo Slovenského olympijského výboru.

Tradícia miestnej výšivky sa síce zachovala dodnes, mnohé pôvodné charakteristické chalupy však museli obnoviť či zrekonštruovať.

„Súčasná podoba dediny je výsledkom obrovského úsilia architektov Dušana Jurkoviča a Jindřicha Merganca, ktorí obec v dvadsiatych rokoch minulého storočia detailne zamerali a zdokumentovali,“ vysvetlila Nadežda Hrašková z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.

„Na základe  ich práce bolo možné Čičmany kompletne obnoviť po tom, ako v roku 1921 vyhoreli takmer do tla.“ v roku 1977 boli rázovité čičmianske chalupy vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v niektorých sa dodnes môžete aj ubytovať.

Typ a štýl domov je u nás často v každom regióne iný. Často je výsledkom vplyvu prírodných podmienok a okolitých národov či kultúr. 

„Na západnom Slovensku je napríklad citeľný kultúrny vplyv Moravy a Rakúska, ale aj Chorvátov či Hutteritov, ktorí sa na našom území usídlili,“ hovorí etnológ Matej Kotal. Dodáva, že v týchto oblastiach dominovala praktickosť a úspornosť.

Vhodným príkladom ľudovej architektúry je aj obec Vlkolínec pri Ružomberku, ktorej dobre zachované drevené chalupy sú obývané dodnes. Celá oblasť je unikátnou ukážkou vidieckeho života na úpätí Veľkej Fatry.

Všetko na jednom mieste

Milovníci histórie môžu u nás navštíviť mnoho múzeí a hradov. Ďalšie možnosti im ponúkajú aj naše skanzeny v podobe replík tradičných sedliackych usadlostí a ľudovej architektúry.

Ľudový kroj je v celej svojej kráse umeleckým dielom.

Karel Plicka

Pôvod výrazu skanzen pochádza zo Švédska, kde v roku 1891 založili prvé múzeum pod holým nebom a ktoré sa neskôr stalo modelom pre podobné prírodné múzeá po celej Európe. Naším najväčším skanzenom je Múzeum slovenskej dediny pri Martine.

Návštevníkom ponúka prehliadku príkladov architektúry z Oravy, Turca, Liptova či Kysúc. Bol založený v roku 1968 a nájdete v ňom sedliacke usadlosti, poľnohospodárske stavby, chalupy či sakrálne stavby.

V niektorých môžete vidieť aj pôvodné zariadenie domácnosti.

„K našim návštevníkom patria milovníci tradícií a ľudia, ktorí hľadajú inšpiráciu pri obnove, rekonštrukcii či prestavbe svojich domov,“ hovorí Slávka Straková, hovorkyňa Múzea slovenskej dediny.

Milovníci folklóru, ktorých okrem tradičnej architektúry zaujíma aj ľudová hudba a tance, sa radi vyberú na niektorý z letných folklórnych festivalov.

Už tradične sa napríklad v druhý júlový víkend konajú Podpolianske slávnosti v Detve. Región je bohatý na tradície a miestny folklór ponúka zmes histórie, hudby a tanca. Vystúpenia folklórnych súborov na drevenom amfiteátri každoročne priťahujú stovky návštevníkov z celého sveta.

Náš najstarší folklórny festival sa už od roku 1953 tradične koná počas prvého júlového víkendu vo Východnej pri Liptovskom Mikuláši.

Jeho organizátori sa usilujú prezentovať naše kultúrne tradície interaktívne a prostredníctvom nových kreatívnych prístupov. 

Viac informácii a tipov pre cestovanie po Slovensku nájdete v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Kroj ľudí duchovne zjednocuje

Ešte pred 50 rokmi ste na našom vidieku mohli bežne stretnúť ženy oblečené v bohato vyšívaných miestnych krojoch, ako si v nedeľné ráno vykračujú na omšu.

Odvtedy sa tradičné kroje ako každodenný odev takmer úplne vytratili, no vnímanie ich kultúrnej hodnoty narastá, z čoho profituje celý segment najrôznejších ľudových remesiel.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48ZU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48ZU na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Babiš: Nie som darebák, pozrite sa na Berlusconiho či Chiraca

Čapí hnízdo je pomsta, hovorí o kauze možný budúci český premiér Andrej Babiš.

Andrej Babiš

V župe sa dá robiť veľký biznis za málo hlasov Plus

Župní kandidáti sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú sprostí a zábudliví.

Kampaň pred voľbami do VÚC zaplavila bratislavské ulice.

​​​​​​​Kotlebova dymová clona

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

Nepostihnuteľný muž. Prečo Mečiar nikdy nepykal za svoje kauzy

Opustili ho aj najbližší spolupracovníci, zostal na politickom okraji. To je jeho trest, hovorí bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Mečiar.

Antropológ: Od opíc nás odlíšil ženský sexuálny štrajk

Britský profesor antropológie hovorí, že za prvým ľudským slovom treba hľadať ženy.

Britský profesor Chris Knight (1942) skúma prehistorické okolnosti vzniku sociálneho života, jazyka a kultúry. Vyučuje antropológiu na University College London a je zakladateľom Evolang a The Radical Anthropology Group. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patrí Blood Relations: Menstruation and the origins of culture a Decoding Chomsky: Science and revolutionary politics. Na Slovensko prišiel na pozvanie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Sokratovho inštitútu.

Andrej Kiska: Nevzdám to. Chcú ma zničiť Plus

Môj prípad nemožno porovnávať s kauzou Bašternák, hovorí prezident. Priznáva chybu pri účtovaní kampane a mrzí ho, že mohol sklamať ľudí.

Andrej Kiska.