SME

Ako vyzerajú skutočné perníkové chalúpky na Slovensku

Ornamenty z Čičmian. (Zdroj: The Slovak Spectator)
Ako vyzerajú skutočné perníkové chalúpky na Slovensku

Folklór a tradície máme veľmi bohaté. Niektoré sa zachovali v pôvodnej podobe.

Autori: Lenka Sabová a Beata Balogová

D edinka Čičmany v žilinskom kraji pôsobí ako z rozprávky o perníkovej chalúpke.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Aby miestni obyvatelia chránili drevo svojich domov pred rozkladom, natierali vonkajšie trámy nepáleným vápnom. Časom sa z obyčajného náteru na fasádach chalúp vyvinuli ozdobné ornamenty.

Týmito jedinečnými vzormi sú inšpirované aj miestne výšivky, ktoré sa postupne stali symbolom celej krajiny.  Ich motívy dokonca už niekoľko rokov zdobia aj oficiálne oblečenie našich olympijonikov. „Vzor má symbolizovať Slovensko tak, aby boli naši športovci ľahko rozpoznateľní,“ uviedol Ľubomír Souček zo Slovenského olympijského výboru.

Tradícia miestnej výšivky sa síce zachovala dodnes, mnohé pôvodné charakteristické chalupy však museli obnoviť či zrekonštruovať.

„Súčasná podoba dediny je výsledkom obrovského úsilia architektov Dušana Jurkoviča a Jindřicha Merganca, ktorí obec v dvadsiatych rokoch minulého storočia detailne zamerali a zdokumentovali,“ vysvetlila Nadežda Hrašková z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.

„Na základe  ich práce bolo možné Čičmany kompletne obnoviť po tom, ako v roku 1921 vyhoreli takmer do tla.“ v roku 1977 boli rázovité čičmianske chalupy vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v niektorých sa dodnes môžete aj ubytovať.

Typ a štýl domov je u nás často v každom regióne iný. Často je výsledkom vplyvu prírodných podmienok a okolitých národov či kultúr. 

„Na západnom Slovensku je napríklad citeľný kultúrny vplyv Moravy a Rakúska, ale aj Chorvátov či Hutteritov, ktorí sa na našom území usídlili,“ hovorí etnológ Matej Kotal. Dodáva, že v týchto oblastiach dominovala praktickosť a úspornosť.

Vhodným príkladom ľudovej architektúry je aj obec Vlkolínec pri Ružomberku, ktorej dobre zachované drevené chalupy sú obývané dodnes. Celá oblasť je unikátnou ukážkou vidieckeho života na úpätí Veľkej Fatry.

Všetko na jednom mieste

Milovníci histórie môžu u nás navštíviť mnoho múzeí a hradov. Ďalšie možnosti im ponúkajú aj naše skanzeny v podobe replík tradičných sedliackych usadlostí a ľudovej architektúry.

Ľudový kroj je v celej svojej kráse umeleckým dielom.

Karel Plicka

Pôvod výrazu skanzen pochádza zo Švédska, kde v roku 1891 založili prvé múzeum pod holým nebom a ktoré sa neskôr stalo modelom pre podobné prírodné múzeá po celej Európe. Naším najväčším skanzenom je Múzeum slovenskej dediny pri Martine.

Návštevníkom ponúka prehliadku príkladov architektúry z Oravy, Turca, Liptova či Kysúc. Bol založený v roku 1968 a nájdete v ňom sedliacke usadlosti, poľnohospodárske stavby, chalupy či sakrálne stavby.

V niektorých môžete vidieť aj pôvodné zariadenie domácnosti.

„K našim návštevníkom patria milovníci tradícií a ľudia, ktorí hľadajú inšpiráciu pri obnove, rekonštrukcii či prestavbe svojich domov,“ hovorí Slávka Straková, hovorkyňa Múzea slovenskej dediny.

Milovníci folklóru, ktorých okrem tradičnej architektúry zaujíma aj ľudová hudba a tance, sa radi vyberú na niektorý z letných folklórnych festivalov.

Už tradične sa napríklad v druhý júlový víkend konajú Podpolianske slávnosti v Detve. Región je bohatý na tradície a miestny folklór ponúka zmes histórie, hudby a tanca. Vystúpenia folklórnych súborov na drevenom amfiteátri každoročne priťahujú stovky návštevníkov z celého sveta.

Náš najstarší folklórny festival sa už od roku 1953 tradične koná počas prvého júlového víkendu vo Východnej pri Liptovskom Mikuláši.

Jeho organizátori sa usilujú prezentovať naše kultúrne tradície interaktívne a prostredníctvom nových kreatívnych prístupov. 

Viac informácii a tipov pre cestovanie po Slovensku nájdete v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Kroj ľudí duchovne zjednocuje

Ešte pred 50 rokmi ste na našom vidieku mohli bežne stretnúť ženy oblečené v bohato vyšívaných miestnych krojoch, ako si v nedeľné ráno vykračujú na omšu.

Odvtedy sa tradičné kroje ako každodenný odev takmer úplne vytratili, no vnímanie ich kultúrnej hodnoty narastá, z čoho profituje celý segment najrôznejších ľudových remesiel.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave Plus

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Smutným symbolom Vrakune sa stal obytný dom známy ako Pentagon. Ľudia v ňom spolu so samosprávou a políciou bojujú proti kriminalite.

Ako sa varilo v stredoveku? Kaviár prasatám, namiesto vody víno Foto

Stredoveká kuchyňa bola sladko-kyslá. Keď bolo treba, pozlátený páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.

Stredoveké stravovanie je zaujímavé aj tým, že sa v ňom zrkadlí sociálny status. Už pri stole bolo na prvý pohľad jasné, kto kam patrí.

Sloboda a solidarita Richarda Sulíka. Ako sa to začalo a kam to speje Plus

Richard Sulík nie je fašista, hovorí politológ Pavol Baboš. Má však sklon k fašizoidnému mysleniu.

Richard Sulík.

Ako vznikal štátny znak. Pozrite si doteraz skryté socialistické návrhy Foto

Prečo je slovenským štátnym symbolom biely dvojkríž na modrom trojvrší, a nie Kriváň alebo návrh Vincenta Hložníka? A prečo je rozdiel, či ho nosíte na zelenom podklade, alebo na dizajnérskych kúskoch.

Biela, modrá, červená. Biely dvojkríž na modrom trojvrší. Oficiálny znak Slovenska.

Príbeh muža, ktorého život závisí od kocky

Od štyroch rokov má problém s rozhodovaním, bál sa ľudí, a tak si vytvoril vlastný systém, ktorý mu ukazuje, kedy má jesť, piť, čo si má obliecť alebo kúpiť.

Ľubomír Závada

Ako paradajky stratili svoju chuť a ako im ju vrátime späť

Šľachtitelia chceli červenšie a odolnejšie paradajky, no zabudli na chuť.

Sú pevné, červené, veľké, no chýba im chuť - paradajky zo supermarketu.