SME

Čo odhaľujú a čo zahaľujú slovenské šatky?

Šatka z čierneho glotu s výšivkou umelohodvábnou priadzou v kvetinovom vzore z obce Žibritov okolo roku 1930. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
Čo odhaľujú a čo zahaľujú slovenské šatky?

Kedysi si šatky uväzovali cez vlasy všetky vydaté slovenské ženy. Prečo ich dnes vnímame ako cudzie našej kultúre?

Jedna vec, ktorú by sme určite našli v almarách našich prastarých materí, je šatka. Mala nielen symbolický význam - bola ich dáždnikom, klobúkom, slnečníkom, kabátom, v neposlednom rade aj krásnou ozdobou. No potom sa na niekoľko desiatok rokov z hlavného prúdu ženskej módy vytratila a dnes ju vnímame často kontroverzne, ako symbol inej kultúry.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Naša tradícia

Keď sa Eman Ghaleb, moslimská študentka gymnázia v Tepliciach, nedávno rozhodla chodiť do školy v hidžábe, za jej právo nosiť tradičný odev sa museli postaviť spolužiaci i časť pedagógov, mnohí si na svoje profily dávali fotografie v rôznych druhoch šatiek.

Šatky boli pritom donedávna ­samozrejmou súčasťou aj našej ­tradície. V mnohých oblastiach Slovenska sa bežne nosili až do polovice minulého storočia, v zmodernizovanej forme sa vyskytujú prakticky dodnes.

„Bez šatky som si mamu ani nevedela predstaviť,“ hovorí Mariana Valková, ktorá kedysi pracovala aj ako organizačná vedúca SĽUK-u. „Pochádzala z dolného Spiša z Jakloviec. Ako deti sme brali úplne normálne, že mama nosí kroj,“ rozpráva. Sama ešte v základnej škole nosila šatku - po ich chustečku - keď­že čapice k dievčatám v tom čase ešte nepatrili.

„Všelijaké chustečky boli po celom dome, vždy museli byť zladené ku kroju. Ak mala mama na sebe bordový kroj, (sukňu, reklik, švorc - zásteru) musela mať aj šatka bordový motív,“ opisuje.

Jej mama zomrela pred tromi rokmi ako 88-ročná, šatky sa však do konca života nevzdala. „Bez nej jej bolo zima, dávala si ju dole len výnimočne, napríklad keď sedela na priedomí, kde práve svietilo slnko,“ spomína Valková. Šatku mala na hlave, aj keď pracovala v lete v záhrade, len si ju zaviazala dozadu, teda nie pod bradu, aby jej nebolo priveľmi teplo na krku. Hrubá šatka niekedy nahrádzala kožuštek, keď už doň pribrala a bola jej zima.

Hoci posledné roky žila s dcérou už v Bratislave a prestala chodiť v kroji, do ktorého sa predsa len o dosť náročnejšie oblieka, šatku na hlave musela mať, hoci už modernejšieho materiálu, teda hodvábnu, ale jednofarebnú, bez vzoru.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C48XD na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C48XD na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Je možné hovoriť ako fašista a nebyť ním?

Ako sa nám extrémisti votreli do debaty.

Americký prezident Donald Trump.

Ako chudobný Slovák bez peňazí šesťkrát obišiel zemeguľu

Chytil maláriu, zimnicu i žltačku. Nezastavilo ho to.

Cesty Samka po svete s vyznačením základných trás a destinácií, ktoré navštívil.

Politika nekončí na bilbordoch, ale v srdciach

Budeme sa pýtať, akú krajinu chcete, proti komu bojujete, keď ste si vybrali za nepriateľov tých najlepších.

Andrej Danko.

Potravinársky chemik: Biely cukor nie je horší než med

Peter Šimko o mýtoch a rizikách v oblasti potravín.

Peter Šimko (61) v roku 1982 ukončil štúdium na Chemickotechnologickej fakulte STU v Bratislave, titul CSc. obhájil v roku 1990 v odbore Chémia a technológia požívatín.  V roku 1996 sa stal námestníkom riaditeľa pre vedu a výskum vo Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave. V roku 2007 ho prezident SR vymenoval za profesora. V rokoch 1982 – 1996 pracoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako profesor.