SME

Čo odhaľujú a čo zahaľujú slovenské šatky?

Šatka z čierneho glotu s výšivkou umelohodvábnou priadzou v kvetinovom vzore z obce Žibritov okolo roku 1930. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
Čo odhaľujú a čo zahaľujú slovenské šatky?

Kedysi si šatky uväzovali cez vlasy všetky vydaté slovenské ženy. Prečo ich dnes vnímame ako cudzie našej kultúre?

Jedna vec, ktorú by sme určite našli v almarách našich prastarých materí, je šatka. Mala nielen symbolický význam - bola ich dáždnikom, klobúkom, slnečníkom, kabátom, v neposlednom rade aj krásnou ozdobou. No potom sa na niekoľko desiatok rokov z hlavného prúdu ženskej módy vytratila a dnes ju vnímame často kontroverzne, ako symbol inej kultúry.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Naša tradícia

Keď sa Eman Ghaleb, moslimská študentka gymnázia v Tepliciach, nedávno rozhodla chodiť do školy v hidžábe, za jej právo nosiť tradičný odev sa museli postaviť spolužiaci i časť pedagógov, mnohí si na svoje profily dávali fotografie v rôznych druhoch šatiek.

Šatky boli pritom donedávna ­samozrejmou súčasťou aj našej ­tradície. V mnohých oblastiach Slovenska sa bežne nosili až do polovice minulého storočia, v zmodernizovanej forme sa vyskytujú prakticky dodnes.

„Bez šatky som si mamu ani nevedela predstaviť,“ hovorí Mariana Valková, ktorá kedysi pracovala aj ako organizačná vedúca SĽUK-u. „Pochádzala z dolného Spiša z Jakloviec. Ako deti sme brali úplne normálne, že mama nosí kroj,“ rozpráva. Sama ešte v základnej škole nosila šatku - po ich chustečku - keď­že čapice k dievčatám v tom čase ešte nepatrili.

„Všelijaké chustečky boli po celom dome, vždy museli byť zladené ku kroju. Ak mala mama na sebe bordový kroj, (sukňu, reklik, švorc - zásteru) musela mať aj šatka bordový motív,“ opisuje.

Jej mama zomrela pred tromi rokmi ako 88-ročná, šatky sa však do konca života nevzdala. „Bez nej jej bolo zima, dávala si ju dole len výnimočne, napríklad keď sedela na priedomí, kde práve svietilo slnko,“ spomína Valková. Šatku mala na hlave, aj keď pracovala v lete v záhrade, len si ju zaviazala dozadu, teda nie pod bradu, aby jej nebolo priveľmi teplo na krku. Hrubá šatka niekedy nahrádzala kožuštek, keď už doň pribrala a bola jej zima.

Hoci posledné roky žila s dcérou už v Bratislave a prestala chodiť v kroji, do ktorého sa predsa len o dosť náročnejšie oblieka, šatku na hlave musela mať, hoci už modernejšieho materiálu, teda hodvábnu, ale jednofarebnú, bez vzoru.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48XD na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48XD na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Nepostihnuteľný muž. Prečo Mečiar nikdy nepykal za svoje kauzy

Opustili ho aj najbližší spolupracovníci, zostal na politickom okraji. To je jeho trest, hovorí bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Mečiar.

Antropológ: Od opíc nás odlíšil ženský sexuálny štrajk

Britský profesor antropológie hovorí, že za prvým ľudským slovom treba hľadať ženy.

Britský profesor Chris Knight (1942) skúma prehistorické okolnosti vzniku sociálneho života, jazyka a kultúry. Vyučuje antropológiu na University College London a je zakladateľom Evolang a The Radical Anthropology Group. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patrí Blood Relations: Menstruation and the origins of culture a Decoding Chomsky: Science and revolutionary politics. Na Slovensko prišiel na pozvanie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Sokratovho inštitútu.

Andrej Kiska: Nevzdám to. Chcú ma zničiť Plus

Môj prípad nemožno porovnávať s kauzou Bašternák, hovorí prezident. Priznáva chybu pri účtovaní kampane a mrzí ho, že mohol sklamať ľudí.

Andrej Kiska.

Župa, s ktorou sa nikdy nezžili. Najprv ich huckali proti sebe, dnes to na nich skúša Uhrík Plus

Nadávali mi do Maďarov, spomína rodák z dvojjazyčnej obce na juhu Slovenska. Dnes môžu politici brojiť proti cudzincom, ktorí prídu za prácou.

Boli sme na Uhríkovom mítingu. Kotlebov zástupca masy neprilákal

V kultúrnom stredisku obce so štyritisíc obyvateľmi sa zišlo okolo 30 ľudí. Podpredseda ĽSNS ich nerozvášnil, s účasťou bol navonok spokojný.

Kandidát strany Naše Slovensko na nitrianskeho župana Milan Uhrík na mítingu v Močenku.

Psychologička: Starší vek sa vníma ako asexuálne obdobie, vôbec to tak nie je

Mladá Slovenka vyvracia rozšírené mýty o starnutí. Seniori podľa nej nie sú žiadni mimozemšťania, hoci sa k nim tak niekedy správame.

Tatiana Sedláková je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa téme starnutia. Pracovala v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny v Brne, kde skúmala poruchy pamäti. Je spoluzakladateľkou občianskej iniciatívy Zrejme, ktorá sa venuje podpore medzigeneračných vzťahov a kvalitných sociálnych služieb pre starších ľudí a ich príbuzných na Slovensku. Organizuje prvý medzigeneračný festival na Slovensku Old’s Cool. Žije v Bratislave.