SME

Slovensko je svetová veľmoc. Nielen v automobiloch, aj v počte hradov

Bojnický zámok. (Zdroj: SITA)
Slovensko je svetová veľmoc. Nielen v automobiloch, aj v počte hradov

Dodnes sa zachovalo asi 120 hradov s viditeľnými pozostatkami. Väčšina z nich sú iba zrúcaniny.

S lovensko je známe ako krajina s najvyššou produkciou automobilov na jedného obyvateľa. Menej známy je ale  fakt, že nám vo svete patrí popredné miesto aj v počte hradov.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Teoreticky by sme Slovensko mohli rozdeliť na 180 malých kráľovstiev s tridsiatimi tisíckami obyvateľov, každé s vlastným hradom alebo zámkom. Bohužiaľ, kvôli nedostatočnej údržbe sa dodnes zachovalo len 120 hradov s viditeľnými pozostatkami a väčšina z nich sú iba zrúcaniny.

Pre turistov sa našťastie zachovali aj desiatky takých, na ktorých môžu stále obdivovať ich majestátnosť a chladnú krásu.

Svojím hornatým charakterom je naša krajina prirodzene predurčená pre kamenné hrady stojace na vyvýšeninách, ktoré až do 18. storočia slúžili najmä na obranu. Aj z väčšiny týchto objektov zostali dnes už iba rozvaliny, keďže ich vojenský význam upadal a ich majitelia sa rozhodli pre komfortnejšie bývanie v kaštieľoch alebo zámkoch.

O osud opustených hradov sa dlho nikto nezaujímal a čo nezničil čas, to rozobrali ľudia z okolia na stavbu vlastných príbytkov.

Po páde komunizmu sa o hrady začalo zaujímať čoraz viac ľudí a vznikli skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa venujú ich ochrane a obnove.

Dávna história

História našich hradov siaha do 9. storočia, kedy si na území dnešného Slovenska začali Slovania stavať drevené opevnenia. Počas 11. storočia asi poltucet z nich nahradili kamenné pevnosti. Patria k nim hrady v Bratislave, Nitre a Trenčíne.

Jeden z dobrých príkladov je Bratislavský hrad.

Prvá zmienka o ňom pochádza z 10. storočia, no bratislavský Hradný vrch bol osídlený už počas keltského a veľkomoravského obdobia. Napriek pohnutej histórii, požiarom a nedostatku financií na údržbu stojí Bratislavský hrad na pahorku nad Dunajom dodnes.

V posledných rokoch prešiel zásadnou rekonštrukciou a bol zvolený za jeden z troch symbolov, ktoré od roku 2009 reprezentujú náš národ na eurominciach.

V dôsledku mongolských nájazdov počas 13. storočia sa postupne konsolidovala obranná stratégia Uhorska a ku koncu storočia bolo na našom území postavených alebo opevnených 150 hradov. Ich úlohou bolo chrániť územie pred ďalšími nájazdmi.

Neskôr sa z mnohých stali administratívne centrá alebo sídla uhorskej šľachty. V tomto období bol postavený aj Oravský hrad, ktorý patrí medzi naše najnavštevovanejšie. V roku 1922 sa zapísal do filmovej histórie.

Nemecký režisér F. W. Murnau tu nakrútil film o upírovi Nosferatu.

Rozmach

V priebehu 15. storočia boli počas husitských vojen postavené ďalšie hrady a staršie boli opevnené, pričom ich stavitelia brali do úvahy už aj využitie strelných zbraní. V tomto období sa Trenčiansky, Devínsky a Spišský hrad zaradili medzi najväčšie hrady v Európe.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48WY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48WY na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Nepostihnuteľný muž. Prečo Mečiar nikdy nepykal za svoje kauzy

Opustili ho aj najbližší spolupracovníci, zostal na politickom okraji. To je jeho trest, hovorí bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Mečiar.

Antropológ: Od opíc nás odlíšil ženský sexuálny štrajk

Britský profesor antropológie hovorí, že za prvým ľudským slovom treba hľadať ženy.

Britský profesor Chris Knight (1942) skúma prehistorické okolnosti vzniku sociálneho života, jazyka a kultúry. Vyučuje antropológiu na University College London a je zakladateľom Evolang a The Radical Anthropology Group. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patrí Blood Relations: Menstruation and the origins of culture a Decoding Chomsky: Science and revolutionary politics. Na Slovensko prišiel na pozvanie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Sokratovho inštitútu.

Andrej Kiska: Nevzdám to. Chcú ma zničiť Plus

Môj prípad nemožno porovnávať s kauzou Bašternák, hovorí prezident. Priznáva chybu pri účtovaní kampane a mrzí ho, že mohol sklamať ľudí.

Andrej Kiska.

Župa, s ktorou sa nikdy nezžili. Najprv ich huckali proti sebe, dnes to na nich skúša Uhrík Plus

Nadávali mi do Maďarov, spomína rodák z dvojjazyčnej obce na juhu Slovenska. Dnes môžu politici brojiť proti cudzincom, ktorí prídu za prácou.

Boli sme na Uhríkovom mítingu. Kotlebov zástupca masy neprilákal

V kultúrnom stredisku obce so štyritisíc obyvateľmi sa zišlo okolo 30 ľudí. Podpredseda ĽSNS ich nerozvášnil, s účasťou bol navonok spokojný.

Kandidát strany Naše Slovensko na nitrianskeho župana Milan Uhrík na mítingu v Močenku.

Psychologička: Starší vek sa vníma ako asexuálne obdobie, vôbec to tak nie je

Mladá Slovenka vyvracia rozšírené mýty o starnutí. Seniori podľa nej nie sú žiadni mimozemšťania, hoci sa k nim tak niekedy správame.

Tatiana Sedláková je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa téme starnutia. Pracovala v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny v Brne, kde skúmala poruchy pamäti. Je spoluzakladateľkou občianskej iniciatívy Zrejme, ktorá sa venuje podpore medzigeneračných vzťahov a kvalitných sociálnych služieb pre starších ľudí a ich príbuzných na Slovensku. Organizuje prvý medzigeneračný festival na Slovensku Old’s Cool. Žije v Bratislave.