SME

Slovensko je svetová veľmoc. Nielen v automobiloch, aj v počte hradov

Bojnický zámok. (Zdroj: SITA)
Slovensko je svetová veľmoc. Nielen v automobiloch, aj v počte hradov

Dodnes sa zachovalo asi 120 hradov s viditeľnými pozostatkami. Väčšina z nich sú iba zrúcaniny.

S lovensko je známe ako krajina s najvyššou produkciou automobilov na jedného obyvateľa. Menej známy je ale  fakt, že nám vo svete patrí popredné miesto aj v počte hradov.

Tento článok bol publikovaný v turistickom sprievodcovi Slovensko, novinke z produkcie vydavateľstva denníka SME.

Teoreticky by sme Slovensko mohli rozdeliť na 180 malých kráľovstiev s tridsiatimi tisíckami obyvateľov, každé s vlastným hradom alebo zámkom. Bohužiaľ, kvôli nedostatočnej údržbe sa dodnes zachovalo len 120 hradov s viditeľnými pozostatkami a väčšina z nich sú iba zrúcaniny.

Pre turistov sa našťastie zachovali aj desiatky takých, na ktorých môžu stále obdivovať ich majestátnosť a chladnú krásu.

Svojím hornatým charakterom je naša krajina prirodzene predurčená pre kamenné hrady stojace na vyvýšeninách, ktoré až do 18. storočia slúžili najmä na obranu. Aj z väčšiny týchto objektov zostali dnes už iba rozvaliny, keďže ich vojenský význam upadal a ich majitelia sa rozhodli pre komfortnejšie bývanie v kaštieľoch alebo zámkoch.

O osud opustených hradov sa dlho nikto nezaujímal a čo nezničil čas, to rozobrali ľudia z okolia na stavbu vlastných príbytkov.

Po páde komunizmu sa o hrady začalo zaujímať čoraz viac ľudí a vznikli skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa venujú ich ochrane a obnove.

Dávna história

História našich hradov siaha do 9. storočia, kedy si na území dnešného Slovenska začali Slovania stavať drevené opevnenia. Počas 11. storočia asi poltucet z nich nahradili kamenné pevnosti. Patria k nim hrady v Bratislave, Nitre a Trenčíne.

Jeden z dobrých príkladov je Bratislavský hrad.

Prvá zmienka o ňom pochádza z 10. storočia, no bratislavský Hradný vrch bol osídlený už počas keltského a veľkomoravského obdobia. Napriek pohnutej histórii, požiarom a nedostatku financií na údržbu stojí Bratislavský hrad na pahorku nad Dunajom dodnes.

V posledných rokoch prešiel zásadnou rekonštrukciou a bol zvolený za jeden z troch symbolov, ktoré od roku 2009 reprezentujú náš národ na eurominciach.

V dôsledku mongolských nájazdov počas 13. storočia sa postupne konsolidovala obranná stratégia Uhorska a ku koncu storočia bolo na našom území postavených alebo opevnených 150 hradov. Ich úlohou bolo chrániť územie pred ďalšími nájazdmi.

Neskôr sa z mnohých stali administratívne centrá alebo sídla uhorskej šľachty. V tomto období bol postavený aj Oravský hrad, ktorý patrí medzi naše najnavštevovanejšie. V roku 1922 sa zapísal do filmovej histórie.

Nemecký režisér F. W. Murnau tu nakrútil film o upírovi Nosferatu.

Rozmach

V priebehu 15. storočia boli počas husitských vojen postavené ďalšie hrady a staršie boli opevnené, pričom ich stavitelia brali do úvahy už aj využitie strelných zbraní. V tomto období sa Trenčiansky, Devínsky a Spišský hrad zaradili medzi najväčšie hrady v Európe.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory. Moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok, hovorí český profesor z Yalovej univerzity.

Neurológ z Yalovej univerzity Martin Jan Stránsky.