20 kultových pesničiek. Poznáte ich texty?

Zaspievajte si pesničky, ktoré poznajú celé generácie slovenských poslucháčov.

Richard Müller. (Zdroj: Archív SME - Vladimír Šimíček)

MALIČKÁ SLZIČKA (1945)

Maličká slzička nezaškodí,
bez nej sa dievčatko nenarodí,
vyrieši problémy zauzlené,
slza a všetko je odpustené. 

Maličká slzička je nevinná
a predsa vo svete moc veľkú má.
Z nej radosť, útecha, smiech sa rodí
a preto slzička nezaškodí.
 

MALIČKÁ SLZIČKA Text: Theo Neumann. Hudba: Karol Elbert (1911-1997).

O textárovi sa mi nepodarilo zistiť nič, hoci vo svojich časoch otextoval viac slovenských piesní. Maličká slzička je klenot slovenskej populárnej hudby, od roku 1945, kedy ju prvý raz nahrali, sa spieva dodnes (medzi najznámejšie interpretky patria Viera Racková, Melánia Olláryová aj Gabriela Hermelyová). Minimalistický text môže slúžiť aj ako manuál pre dievčatá, čo všetko dokážu so svojimi slzami. 

NAJKRAJŠÍ KÚT V ŠÍROM SVETE (1956)

Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem,
zelený sad v plnom kvete je moja rodná zem.
Čierne hory pyšne stoja až sa nebies dotýkajú
a pod nimi šíre polia kvetmi posiate na zemi raj vytvárajú.

Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem,
zelený sad v plnom kvete je moja rodná zem.
Tá jediná a nie iná má pre mňa toľko krás
a preto verným chcem jej ostať po celý čas
a preto verným chcem jej ostať po celý čas.

Pozri sa na šíre polia všade vôkol nás
ranným vánkom, keď sa vlní zlatožltý klas.
Hľaď na kvetov plnú zem, hľaď na kvetov plnú zem,
na potôčik pozri svieži, ako cez údolie beží sem.

Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem,
zelený sad v plnom kvete je moja rodná zem.
Tá jediná a nie iná má pre mňa toľko krás
a preto verným chcem jej ostať po celý čas
a preto verným chcem jej ostať po celý čas.
 

NAJKRAJŠÍ KÚT V ŠÍROM SVETE Text: Pavol Braxatoris (1909 – 1980). Hudba: Gejza Dusík. (1907 – 1988).

Autor textu (syn Martina Braxatorisa Sládkovičova a vnuk Andreja Sládkoviča), bol úspešný najmä ako libretista operiet Gejzu Dusíka (Modrá ruža, Zlatá rybka, Hrnčiarsky bál), hitmi sa stali aj jeho texty Tak nekonečne krásna, Rodný môj kraj, Len bez ženy, Marína, Čo sa mi môže stať. Pieseň Najkrajší kút v šírom svete prvýkrát zaznela v roku 1956 ako súčasť Dusíkovej operety Hrnčiarsky bál. Známa aj pod názvom Pieseň o rodnej zemi sa takmer stala slovenskou hymnou a zaznieva na každej významnej celospoločenskej udalosti. 

POVEDZ MI, OTEC (1962)

Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš
A všetko poznáš
To čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak vyzerá čas

Ako rieka, čo prúdom sa valí
Ako z oblakov, keď padá sneh
Ako búrka, čo buráca v diali
Ako plač, čo sa premenil v smiech
Tak znie ten čas, tak znie ten čas
Tak znie ten čas

Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš

A všetko poznáš
To, čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak chutí čas

Ako chleba, čo mamka ti dáva
Ako studnička, zrkadlo hviezd
Ako slza, čo z očí ti pláva
Ako domov po návrate z ciest
tak chutí čas, tak chutí čas
tak chutí čas

Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš
A všetko poznáš
To, čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak vonia čas

Ako belostné višňové kvety
Ako staročná pavučia tma
Ako koráb pre kozmické lety
Ako ľudia, jak ty, ako ja
Tak vonia čas, tak vonia čas
tak vonia čas

Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš
A všetko poznáš
To, čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak vyzerá čas

Teraz vieš, ako čas pre mňa vonia
Ako chutí a tiež ako znie
Svet mladý a šťastný a krásny
ho do svojich dlaní vezme
A jedna z nich
bude tvoja, bude tvoja
V ten deň spoznáš sama
jak čas jak vyzerá

POVEDZ MI OTEC Text: Rudolf Skukálek (1931-2008) Hudba: Viliam Bukový (1932 - 1968). Spev: Jana Beláková (1947) a Michal Belák (1920-1981).

V roku 1962 táto pieseň obletela celé Československo (vznikli dokonca aj dve české verzie, ktoré naspievali Hana Hegerová a Eva Pilarová). Rudolf Skukálek patril v 60. rokoch medzi veľmi vyťažených textárov, písal šlágre, ale známe sú aj jeho texty pre prvý album Prúdov a Pavla Hammela Zvoňte zvonky (S rukami vo vreckách, Poď so mnou, Možno že ma rada máš). Jeho kariéra však skončila emigráciou do Nemecka v roku 1968. Odvtedy sa piesne, ktoré otextoval, nesmeli v rozhlase vysielať a Skukálek bol zo slovenskej populárnej hudby doslova vygumovaný. 

SMUTNÁ RANNÁ ELEKTRIČKA (1972)

Smutná ranná električka
a ja v nej a ja v nej,
už ma vezú
ako v rakve sklenenej.

Smutno zvonia pre nami
a za nami smutno zvonia
smutné zvonce v smutnom dni,
smutný sprievod pohrebný.

Vždy, keď idem takto k tebe,
vždy, keď idem takto k vám,
plačem ako na pohrebe.
Ľúto mi je vlastnej smrti.
Vždy sa niečo vo mne zrúti,
Vždycky niečo pochovám.

Celé mesto je dnes smutné.
Smutné parky, smutná pláž.
A ja smútim preukrutne:

Chodím k tebe, keď ma voláš,
chodím, aj keď nevoláš.

SMUTNÁ RANNÁ ELEKTRIČKA Text: Miroslav Válek (1927-1991). Hudba: Marián Varga (1947). Spev: Pavol Hammel (1948).

Pôvodne to bola báseň v  básnickej zbierke Dotyky (1959). Tam ju našiel, zhudobnil a v roku 1972 aj nahral Marián Varga so skupinou Collegium Musicum na legendárny rockový album Zelená pošta. 

UČITEĽKA TANCA  (1974)

Otcov oblek  biele manžety               
Vreckové som dostal od tety             
Učiteľka  tanca je môj sen                  
Pred ňou pod nohami strácam zem   

Má ľahký krok a má štíhly driek

Smutné oči farby fialiek                    
Opája ma vôňou Chanel 5                     
Len pre nás dvoch hudba musí znieť

Učiteľka tanca ma naučí
Ako  dámy držať v náručí
No a postačí len málo slov  
Keď sa v rytme tanga vznášam s ňou       

Lokálom už tango tiché znie
Tango to je lásky vyznanie   
Klavirista hrá dnes iba nám
Zrazu cítim, že sa červenám


Učitelka tanca ma naučí
Ako  dámy držať v náručí
No a postačí len málo slov  
keď sa v rytme tanga vznášam s ňou     

Učitelka tanca je môj sen    
s ňou sa celkom ináč krúti zem  
Má ľahký krok a má štíhly driek   
smutné oči farby fialiek

UČITEĽKA TANCA Text: Boris Filan (1949). Hudba a spev: Pavol Hammel.

Učiteľka tanca je príkladom nezamýšľaného hitu. Vznikla z recesie ako pesnička do televízneho seriálu Prípad Gabriela a Pavol Hammel ju potom zaradil aj na svoj album Hráč (1974), aby vyplnil priestor.  Humorná pesnička chytila poslucháčov za srdce a obrovskej popularite pomohol aj vtipný videoklip s Magdou Pavelekovou. Hitom sa stala aj poľská verzia. Hoci Filan odvtedy napísal desiatky textov, Učiteľka tanca bude navždy jeho najznámejším hitom, ktorý vie začať spievať vari každý.

V SLOVENSKÝCH DOLINÁCH (1976)

V dolinách – kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva 
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie 
V dolinách – lesný med vonia viac ako tráva 
na svahoch túlia sa ovčie stáda 
V domoch pieseň znie 

V dolinách – človek sám svoju prírodu chráni 
Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek 
V dolinách – ľudia nemajú zamknuté brány 
Majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek 

Je to kraj kde prísne štíty hôr 
Teplo dolín múdro strážia 
Pokým slnka lúč zazvoní 
na jarné zvonce ovčích stád 
Je to kraj kde ráno vstáva skôr 
Kde sa drevo z hory tíško zváža 
Je to Slovensko čarovné hrdé 
Mám ho rád 

V dolinách – kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva 
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie 
V dolinách – lesný med vonia viac ako tráva 
na svahoch túlia sa ovčie stáda 
V domoch pieseň znie 

V dolinách – človek sám svoju prírodu chráni 
Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek 
V dolinách – ľudia nemajú zamknuté brány 
Majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek

V SLOVENSKÝCH DOLINÁCH Text: Ľuboš Zeman (1949) Hudba: Peter Hanzely (1947). Spev: Karol Duchoň (1950 – 1985).

Každý národ má piesne, ktoré v milých prívetivých farbách ospevujú jeho domovinu, prírodu a najmä pospolitý ľud. O nezamknutých bránach a tíškom zvážaní dreva z hôr môžeme dnes už len snívať, ale Slováci na túto pesničku nedajú dopustiť. Ľuboš Zeman mal 26, Hanzely 29 a Karol Duchoň len 25 rokov a títo mladíci vytvorili pesničku, ktorá sa stala sa takmer slovenskou hymnou a všetci by ju určite spievali pri táborákoch (či grilovačkách), keby to dokázali. Veľký comeback táto pieseň zažila v roku 2006, keď ju rocková skupina Desmod nahrala na svoj album Uhol pohľadu a spevák Kuly ju odspieval možno aj lepšie, ako Karol Duchoň. 

JANO BOL CHLAP (1981)    

Jano bol chlap ako hora
jednou rukou zabil vola
a tou druhou čo mal voľnú
stihol ešte roztĺcť kôlňu

Iba s hlavou, pády lády,
nevedel si Jano rady

Raz keď nemal prácu inú
zabil ľavou rukou sviňu
a čo s pravou Jano stená,
kôlňa je už roztlčená

Ale zrazu, duny duny,
myšlienka mu v hlave duní

Vzchopil sa a v mene božom
rozpáral tú sviňu nožom
rozrezal ju vo dva kusy
dačo z toho vzniknúť musí

Zamyslel sa, halabala,
až ho rozbolela hlava

Keď tú sviňu Jano zomlel
od údivu skoro zomrel
tak sa mu tá jeho sviňa
zrazu zdala celkom iná

Veď sa takto, hojže bože,
až do leta držať môže
 
Tak sa mu ten nápad páčil
že mäso hneď do čriev vtlačil
až napokon milá sviňa
dostala sa do komína

Potom veru, čázy mázy,
sa to mäso nepokazí
 
A tak vznikla hopsasa
naša prvá klobása

JANO BOL CHLAP Text: Milan Lasica. Hudba: Jaroslav Filip. Spev: Milan Lasica, Jaroslav Filip, Július Satinský.

Je nepochopiteľné, že v roku 1981 ktosi schválil text tejto pesničky, ktorá je o akomsi slaboduchom dedinskom sadistovi, ktorý rád týral zvieratá a vďaka tomu vymyslel klobásy. Možno sa mýlim a text je o niečom inom - snáď je to paródia na to, ako si Slováci radi vytvárajú mýty sami o sebe, napríklad obľúbený mýtus o tom, že najväčší hlupák toho vymyslí viac, ako celá akademická obec. Keď táto pieseň vyšla na albume Bolo nás jedenásť, mnohí si ju púšťali stále dokola, pretože nemohli uveriť, že čosi také sa dá napísať a navyše aj zhudobniť. Nuž, vďaka Milanovi Lasicovi sme asi jediný národ na svete, ktorý má pieseň o vynáleze nejakého jedla. 

LÚKA (1981)

V úzkych uličkách,
v uličkách bez konca po stene lezie mrak.
V úzkych uličkách padá tmavý sneh za golier tulákov,
ktorí len mávnu - nech… všetko padá.
V úzkych uličkách padá bledý sneh,
blednú obrázky,slabne aj tvoj smiech.
V úzkych uličkách voda kanálmi ustúpi do morí,
len ryby tiché a bez farieb plávajú oproti nám.
V úzkych uličkách chodíš bez konca,
v úzkych uličkách sa múry nekončia.
Jablká v skrytých záhradách zrejú bez nás.
V úzkych uličkách hviezda nestojí, 
je to lietadlo, 
s ľuďmi odlieta a 
teba bez lístka necháva stáť.
V úzkych uličkách tiene sú šašovia,prekrútia zákrutu, 
chodník rozdupú na márny prach

Náhle rozpoznáš koniec úzkych ciest,
miznú zákruty, vánok chce ťa viesť,
slnko zapadá a vznieti každý vlas
na tvojej hlave 
lúku zažne v nás.


V úzkych uličkách ťa znova po stý krát prepadá pesnička,
čo ústi na lúku kde slnko vychádza a páli tvár.
Slnko vychádza! 
Práve môžeš niesť svoje otázky
aj svoj tichý smiech.

LÚKA Text: Ivan Štrpka (1944). Hudba a spev: Dežo Ursiny (1947-1995).

Až svojim štvrtým albumom Modrý vrch (1981), sa Dežo Ursiny vrátil ku krátkym pesničkám a vytvoril dielo, ktoré zrejme patrí k jeho najlepším a najúspešnejším. Hoci Lúka pôsobí ako popis situácie človeka, ktorý si dal LSD a potom si vybehol kúpiť cigarety, Ursiny dokázal vymyslieť melódiu, ktorá z tejto piesne urobila šperk plný obrazov a pozitívnej energie. Len pre zaujímavosť: na organ mu prišiel zahrať Marián Varga a táto pesnička je aj jedinou spoluprácou týchto dvoch osobností. (DT)

TLAKOVÁ NÍŽ (1986)

Pýtaš sa ma: Čo je s tebou?
Prečo celý deň spíš?
Za to všetko môže nebo.
Máme tlakovú níž.

Je tlaková níž
a vtedy prudko klesá
hladina, hlava, tlak.
Je tlaková níž,
z postele nepohnem sa.
Nechaj ma tak.

Mlčky sa to v tebe zbiera,
máš so mnou iba kríž.
Môže za to atmosféra.
Máme tlakovú níž.

Je tlaková níž
a nič už nie je jasné,
tlakomer hlási pád.
Je tlaková níž
a týmto pre mňa hasne.

Padám,

    padám,

     padám,

             padám....

Tým pádom mám ťa rád.

TLAKOVÁ NÍŽ Text: Ján Štrasser (1946). Hudba a spev: Richard Müller (1961).

Hoci si všetci myslia, že Ján Štrasser napísal text o láske, keď si ho prečítate, je jasné, že je o začínajúcej depresii. Richard Müller z neho na svojom debutovom albume Bioelektrovízia (1986) urobil obrovský hit a Tlaková níž odvtedy už takmer zľudovela. Ani tridsať rokov po svojom vzniku nezostarla ani o chlp a patrí k najznámejším a najobľúbenejším pesničkám Richarda Müllera.

PO SCHODOCH (1986)

Výťah opäť nechodí tak zdolať 13. poschodí
zostáva mi znova po svojich
Na schodoch čosi šramotí a neón kde tu nesvieti
ešte že sa po tme nebojím

Počuť hlasné stereo aj výstrahy pred neverou
ktosi čosi vŕta v paneloch
Tatramatky ródeo sa mieša kde tu s operou
všetko počuť cestou po schodoch

Cestou po schodoch, po schodoch
poznávam poschodia
poznám po schodoch, po zvukoch
čo sme to za ľudia

Štekot smutnej kólie za premárnené prémie
vyhráža sa manžel rozvodom
Disko tenis árie kritika televízie
oddnes chodím iba po schodoch

PO SCHODOCH Text: Daniel Mikletič (1959). Hudba: Vašo Patejdl (1954). Spev: Richard Müller.

Na albume Richarda Müllera Bioelektrovízia (1986) je aj ďalšia pieseň, ktorú mnohí ľudia dodnes poznajú naspamäť. Pesnička Po schodoch bola obrovským hitom aj vďaka vtipnému textu, ktorý výstižne zachytil realitu života v socialistických (a dnes aj kapitalistických) panelákoch. Hoci Daniel Mikletič napísal plno textov, navždy zostane spoluautorom pesničky, ktorá z Richarda Müllera urobila megahviezdu. 

DNES (1987)

Dnes mám rande so svojím mestom
nejdem do baru len tak chodím
Zdravím neóny známym gestom
práve odbilo desať hodín

Ja sa dnes iba túlam
dnes mu dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín

Keď som v uliciach som dosť biedny
robím väčšinou to čo nemám
tvárim sa že som zodpovedný
klamem, smejem sa, som zlý k ženám.

Ale dnes sa len túlam
dnes im dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín

Neóny sú dnes výnimočné
ledva blikajú nelákajú,
sledujú moje kroky nočné
výnimočne sa usmievajú

Veď sa dnes iba túlam
dnes im dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín

Zajtra sa budem báť, tváriť sa že sa mám
budem sa snažiť získať vašu priazeň
Zajtra sa budem báť, topiť sa v nočných hmlách
zajtra budete skúšať koľko vládzem
Zajtra sa budem báť, tváriť sa že sa mám
budem sa snažiť získať vašu priazeň
Zajtra sa budem báť, topiť sa v nočných hmlách
zajtra budete skúšať koľko vládzem
vín a vín.

Dnes chcem byť v meste aspoň chvíľu sám

DNES Text: Martin Sarvaš (1961) Hudba: Martin Ďurinda (1961).

Druhý album Tublatanky Skúsime to cez vesmír (1987) priniesol aj najznámejšiu a najobľúbenejšiu pesničku tejto skupiny. Boli to časy, kedy ste členov Tublatanky aj s ich textárom mohli každý deň stretnúť v legendárnej bratislavskej vinárni u Veľkých františkánov a čosi z tohto štýlu života sa dostalo aj do pesničky.

PIESEŇ PRE NESMELÝCH (1989)

Hmla ako na vývoz Mliečny neón
a pod ním splývajú dvaja s tmou
V takýto sklený deň zomrel Lennon
a z diaľky im znie dávny tón

Znie pieseň pre nesmelých 
Sú v paľbe dní vážne zranení
Znie pieseň pre nesmelých
náš svet býva zlý

On je tak plachý a ona jemná
Vdychujú bozky a chladnú tmu
V noci sa vracajú cez dieru v tme 
na internát
vedia že zajtra prepadnú

Znie pieseň pre nesmelých...

PIESEŇ PRE NESMELÝCH Text: Daniel Hevier. Hudba: Milan Dočekal. Interprét: Pavol Habera a Team.

Každý textár potrebuje autora hudby, s ktorým si rozumie, pretože len tak dokážu vytvoriť nezabudnuteľné pesničky. Pre Daniela Heviera sa takýmto partnerom stala skupina Team a Pavol Habera. Hevier o tejto pesničke povedal: „Keď som ju dostal a vypočul si refrén, mal som pocit, že sa musí iba odšepkať, aby sa neporanila tá krehkosť. Je to taká univerzálna výpoveď nás, outsiderov, ktorých každý oklame a podvedie, nás, čo nevieme v tom chodiť. Veľa vecí je však z mojej autobiografie, napríklad ten internát (Mlyny), Lennonova smrť, diera v tme… Tímacke viachlasy nemajú v slovenskej popmusic obdobu.“ (DT)

REVOLVER A MUZIKA (1993)

Revolver má presne šesť rán
a týždeň má vždy sedem dní
tento deň je zvyšný náboj
len pre zúfalých posledný
bola by sa škoda strieľať
kým nedošli sme po refrén
ten kto vie
jak to znie
je zachránený

Malý anjel na fontáne
vám ciká na tie dejiny
je mu jedno kto nám vládne
on cikal už na iných
bola by sa škoda strieľať

kým nedošli sme po refrén
ten kto vie
jak to znie
je zachránený

Len tá muzika
za niečo stojí a nevzdychá
a stále môže krásne znieť
aj bez krížov a hviezd

Len tá muzika
za niečo stojí a nevzdychá
a stále môže krásne znieť
jak poslednýkrát

Revolver mám presne šesť dní
a týždeň má vždy sedem rán
a každé ráno púšťam správy
a som na ten revolver sám
bola by sa škoda strieľať
kým nedošli sme po refrén
ten kto vie
jak to znie
je zachránený

Revolver má presne šesť rán
a týždeň sedem ostrých dní

REVOLVER A MUZIKA Text, hudba a spev: Peter Nagy (1959).

Peter Nagy si zväčša píše texty sám a toto remeslo ovláda majstrovsky, pretože vie vymyslieť silný básnický obraz aj dobrú pointu. Album Revolver a muzika vyšiel v roku 1993 a rovnomenná pesnička sa stala hitom aj napriek tomu, že mala text postavený na počtoch, strieľaní sa a anjelovi cikajúcom z fontány. (DT)

CIGARETKA NA DVA ŤAHY (1996)

Cigaretka na dva ťahy
krátka silná ako život
V dyme s tebou stojím nahý
platonicky celkom živo

Ešte raz a potom prsty
horké ako funerál
Začínam si byť istý
že do teba som sa zameral

Už cítim kožu zvláštne voní
v srdci praská ďalší kotol
My predsa nie sme ako oni
rozhodení len tak vôkol

Tu a teraz je tá pravda
čo sa vekmi úročí
Za pravdu raz isto nám dá
bezohľadne do očí

Cigaretka na dva ťahy
už odstavila komíny
Vykročil som len tak nahý
priamym smerom na míny

Už cítim kožu zvláštne voní
v srdci praská ďalší kotol
My predsa nie sme ako oni
rozhodení len tak vôkol 

CIGARETKA NA DVA ŤAHY Text: Richard Müller. Hudba: Jaroslav Filip. Spev: Richard Müller, album LSD, 1996.

Od istej chvíle si Richard Müller začal písať texty sám a geniálne mu ich zhudobňoval Jaroslav Filip. Výsledkom tohto partnerstva je niekoľko vynikajúcich albumov a najlegendárnou pesničkou je Cigaretka na dva ťahy. Je plno interpretácií tejto piesne, niekto tvrdí, že je o láske, iný že o marihuane a ďalší že o nedostatočnej erekcii. Veľkou záhadou je aj básnický obraz „prsty horké ako funerál“, pretože funerál je pohrebný voz a ten horký byť nemôže, pretože nie je na jedenie. Isté však je, že na koncertoch si ľudia Cigaretku spievajú s Richardom Müllerom a vôbec im neprekáža, že nevedia, o čom text vlastne je. (DT)

VETROŇ (1997)

Len tak si letím, na chodník padám
Akoby náhodou
Poschodia sa menia veľkou rýchlosťou

Míňam okná plné susedov
Všetci sú zvedaví
Čakajú kedy už dopadnem, 
chcú sa tiež pobaviť

Zatiaľ nik netuší, že môj problém bol
V skutku závažný
S priateľkou som sa nezhodol
Tak som ju zavraždil

A tak si letím, míňam poschodia ako pelikán
Dúfam, že to dnes rozchodím
Možno ma rozcvičia

Moje nové krídla sú však tajnou zárukou,
Že nad chodníkom vyberiem to ostrou zákrutou
Ticho ako vietor preženiem sa nad strechou
Na potešenie oka prekvapených divákov

VETROŇ Hudba a text: Martin Žúži a Peter Dudák. Interpret: skupina Hex.

Mladý muž zavraždí svoju priateľku a potom sám vyskočí z okna. Táto novinová správa inšpirovala oboch autorov k pesničke, ktorá im nielenže zachránila muzikantskú kariéru, ale vďaka svojmu čiernemu humoru sa stala aj najznámejšou pesničkou tejto skupiny. Ak ste Vetroň nikdy nepočúvali kvôli textu, teraz máte príležitosť si ho vychutnať a zistiť, že naozaj ide o vraždu a samovraždu. Pesnička vyšla v roku 1997 na albume Ultrapop. (DT)

GILOTÍNA (1998)

Opustila hlava telo
ako flašu šampusová zátka
neviem ako by som vám to
neviem ako by som vám to skrátka

Opustila, hlava telo
ako zvykne fena svoje mladé
začalo to tým že niekto
niekto stlačil zvonec na verande

Otvorte mi, ľudia dobrí
veď to som ja vaša gilotína
zostala som celkom sama
sama na svätého Valentína

Nech sa páči, poďte ďalej
nože mamko, nože niečo nalej,
nerobte si so mnou trable
mne postačí vazelína, olej

A tak sa spolu  namazali
pán domáci aj pani domáca
našu milú gilotínu
v obývačke pozvali do tanca

Konečne ju majú radi
a nik jej nenadáva že je drzá
ľudia šťastím ronia slzy
a jej od šťastia opadala hrdza

S vami je mi strašne dobre
len tá ***a čepel zadrháva
domáci pán medzi rečou
spomenul že robil opravára

Nebojte sa ja to spravím
a neubehlo ani polhodiny
na podlahu vedľa prahu
skotúľala sa hlava rodiny

Opustila hlava telo
ako flašu šampusová zátka
neviem ako by som vám to
neviem ako by som vám to skrátka

GILOTÍNA Text a hudba: Peter „Kuky“ Hrivňák (1973). Interprét: Horkýže slíže, album Vo štvorici po opici 1998.

Skupina Horkýže slíže má veľké množstvo vtipných a nápaditých textov, problém je v tom, že vo väčšine z nich sú vulgarizmy. Preto sme vybrali pesničku Gilotína, ktorá je plná absurdného čierneho humoru takmer bez vulgarizmov. Peter „Kuky“ Hrivňák je fenoménom, aké sa vynárajú len občas, jeho schopnosť výstižne zachytiť a pomenovať to, v čom žijeme, je obdivuhodná a len málokto to dokáže robiť s takým humorom ako on. (DT)

STARÉ KONE A NAHÉ JAZDKYNE (1999) 

Vraj staré kone krásne nosia nahé jazdkyne 
Vraj nozdry sa im pri tom rosia, keď sú nevinné 
Byť chrbátom tých starých koní, ej, to by bol cval 
Nežne by som sa dolu sklonil, telo hore vzal 

Vraj staré kone krásne nosia nahé jazdkyne 
Vraj nozdry sa im pri tom rosia, keď sú nevinné 
Rád letel by som mladým behom, les ten by nás kryl 
A počuť by bol žrebcov rehot, smiech tých krásnych chvíľ 

Už viem, čo je šťastie, nahá jazdkyňa 
Čo na starom chrbte koňa jazdiť začína 
Už viem, čo je šťastie, kôň ho prináša 
Keď na chrbte nahé dievča niekam unáša.

STARÉ KONE A NAHÉ JAZDKYNE Text: Kamil Peteraj. Hudba a spev: Pavol Hammel. Album Prúdy 1999.

Kamil Peteraj napísal desiatky výnimočných textov a mohli by sme mu venovať celý tento priestor, my sme však vybrali text, ktorý napísal pre človeka, s ktorým vlastne začal: Pavla Hammela. Na albume Prúdy 1999, ktorý vznikol k päťdesiatke Pavla Hammela, sa vo veľkom bilancuje a pesnička Staré kone a nahé jazdkyne sa obom autorom mimoriadne vydarila. Peterajov text je možno inšpirovaný básňou Lawrencea Ferlinghettiho Smutná nahá jazdkyňa, ktorý kedysi vyšiel aj v slovenskom preklade. Bilancujúci textár ponúkne poslucháčovi aj svoju definíciu šťastia: je to nahá jazdkyňa, ktorá začína jazdiť na starom koňovi. Hijó! (DT)

VODA, ČO MA DRŽÍ NAD VODOU (2000)

Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť,
okrem neba nado mnou a miliónov hviezd,
tak by som to zniesol vždy znova a rád,
k tvojím nohám dobré veci ako vodopád.

Keby som mal kráčať sám a zranený,
šiel by som až tam, kde tvoja duša pramení.
Keby som ten prameň našiel náhodou,
bola by to voda, čo ma drží nad vodou.

Môžeš zabudnúť, stačí kým tu si,
iba ďalej buď, nič viac nemusíš.

Chcem sa s teba napiť, šaty odhoď preč.
Čo má byť, sa stane, tak cez moje dlane 
ako čistý prameň teč.

Ak ťa ešte trápi smútok z rozchodov,

ono sa to poddá, ty si predsa voda

čo ma drží nad vodou.

 

VODA, ČO MA DRŽÍ NAD VODOU Autor textu: Jozef Urban (1964 – 1999). Autor hudby: Vašo Patejdl (1954).

Jozef Urban, básnik, esejista, autor literatúry pre deti a textár. Čitateľov upútal hneď svojou prvou básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985). Z množstva jeho piesňových textov si najväčšiu popularitu získala Voda, čo ma drží nad vodou v interpretácii Joža Ráža. Pesnička vyšla ako bonus na výberovom albume Elán Legenda 5: Posledná až po Urbanovej tragickej smrti v roku 1999. (ĽF)

KÝM STÚPA DYM (2003)

tak mi raz hovoril
prvý z posledných, posledný z prvých:
rozdiel je oliať sa
krvavým vínom a vínom v krvi
iné je zahorieť
láskou a iné keď láska zhorí
rozdielne vyzerá
more vo fľaši a fľaša v mori

kým stúpa dym
rád stúpam s ním
až tam
kde všetko končí a začína

tak mi raz hovoril
najmenší z veľkých, najväčší z malých:
rozdiel je, keď letí
skala z tvojich rúk a ty zo skaly
iné je rozdeliť
jeden ľudský pár a štyri dvoma
iné byť odetý

v koži somára, iné byť somár

kým stúpa dym...

KÝM STÚPA DYM Text: Vlado Krausz (1969). Hudba: Ivan Tásler. Interprét: IMT Smile (album 05, 2003).

Táto pesnička bola tiež len do počtu a hudobníci ju nahrali, pretože ešte neboli rozhodnutí, či ju na album zaradia. Napokon ju zaradili a stala sa z nej najhranejšia pieseň roku 2003. Hoci meno Vlada Krausza nie je príliš známe, na svojom konte má obrovské množstvo textov pre veľa interpretov a dnes je to jeden z mála textárov, čo sa touto prácou aj živia. (DT)

POKOJ V DUŠI (2008)

Dolinami cesta úzka, 
nekľudná pieseň nechce ustáť. 
Utíchol les, osirel háj,

milému svojmu zbohom dnes daj. 

Ak súdiť ťa chcú, nech súdia len, 
tých čo neprajú pokoj duši boľavej. 
Ak súdiť ťa chcú, nech vinia mňa, 
to čo potajme nosím v srdci, nespália.

Čo život rozdelí, smrť spojí na veky. 

Škovránok hlávku k zemi kloní, 
umrela pieseň na jabloni.
Utíchol les, osirel háj,

milému svojmu zbohom dnes dám. 

Ak súdiť ťa chcú, nech súdia len, 
tých čo neprajú pokoj duši boľavej. 
Ak súdiť ťa chcú, nech vinia mňa, 
to čo potajme nosím v srdci, nespália.

Čo život rozdelí, smrť spojí na veky. 

Nevolám ťa k sebe milý,

nech ťa môj hlas nepomýli.
Utíchol les osirel háj,

na cestu dnes zbohom ti dám. 

POKOJ V DUŠI Text, hudba a spev: Jana Kirschner (1978).

Občas sa stáva, že filmová pieseň je úspešnejšia ako film a to je aj prípad tejto piesne. Jane Kirschner sa zrútila hudobnícka kariéra v Londýne a zúfalo potrebovala hit, ktorý by ju vrátil k poslucháčom na Slovensku. Vtedy prišla ponuka napísať pieseň pre film Pokoj v duši (2009, réžia Vlado Balko). Jane trvalo pol roka, kým pesničku vymyslela, otextovala aj nahrala, ale bola to rana do čierneho: pieseň získala všetky ocenenia, ktoré sa dali získať a navyše sa stala aj najhranejšou piesňou v slovenských krematóriách. Čo viac si už umelec môže želať? (DT)

 


Už ste čítali?