SME

Socialistická Bratislava: Ako komunisti budovali hlavné mesto Slovenska

Petržalské paneláky. (Zdroj: Archív SME - Vladimír Šimíček)
Socialistická Bratislava: Ako komunisti budovali hlavné mesto Slovenska

Čo sa stalo s hlavným mestom medzi rokmi 1948 až 1989.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor : Juraj Janto / Historická Revue

N ástup komunistického režimu v roku 1948 znamenal aj pre Bratislavu dôležité zmeny.

Mesto ako sídlo Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Ústredného výboru KSS a ďalších celonárodných organizácií bolo a zostalo „hlavným mestom Slovenska“ (od vzniku federácie v roku 1969 potom aj oficiálne).

Fyzický i sociálny priestor Bratislavy sa preto musel zmeniť tak, aby vyhovoval politickým a ideologickým potrebám novej moci - a dostatočne sa v nich zakotvil.

Dôležitým úsilím bolo, aby sa najväčšie slovenské mesto spojilo s prijateľnou minulosťou a tradíciami. Nešlo to ale ľahko.

Väzba na veľkomoravskú či štúrovskú históriu nemohla postačovať vzhľadom na ich „feudálny“ alebo „maloburžoázny“ charakter. A dejiny moderného komunistického hnutia  boli skôr spojené s povstaleckou Banskou Bystricou, Liptovským Mikulášom (1. máj 1918) či Prešovom (sídlo Slovenskej republiky rád). Hoci sa s mestom spájala významná Vianočná dohoda z roku 1943, za komunistickú stranu ju podpísali v 50. rokoch neprijateľní „buržoázni nacionalisti“ G. Husák a L. Novomeský.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Až počas normalizácie už mohla byť Bratislava prezentovaná aj ako významné centrum riadenia odbojových aktivít ústredného výboru KSS.

Dôstojné dejinné miesto Bratislavy sa napokon našlo v ustanovujúcom zjazde Zväzu mladých komunistických robotníkov 5. 9. 1920 v dome na Dunajskej ulici, kde predtým sídlil aj robotnícky spolok Napred. 

Budovanie socialistického obrazu mesta

Problémom Bratislavy bola aj jej súdobá nekompatibilita s predstavami komunistického režimu i aktuálnymi politickými úlohami.

Bola skôr miestom koncentrácie nepriateľskej buržoázie ako centrom robotníckeho hnutia. Tento jej charakter sa musel zmeniť. Jedným z opatrení bolo fyzické vysťahovanie neprijateľných osôb. Prvou z perzekučných akcií bola Očista veľkých miest od reakcie, ktorá prebiehala v rokoch 1948 – 1949.

Pri kolektivizačnej celoštátnej kampani pomohlo vytvorenie takzvanej Veľkej Bratislavy

Juraj Janto

V rámci nej bolo z Bratislavy vysťahovaných vyše 400 osôb, mnoho z nich bolo spojených s politikou vojnovej Slovenskej republiky.

Rozsiahlejšou bola Akcia B (byty) z rokov 1952 – 1953. Jej cieľom bol takisto odsun politických nepohodlných osôb, ale aj získavanie bytov pre ľudí blízkych strane. Do bytov chodili najčastejšie dvojčlenné pracovné skupiny, ktoré urobili prieskum bytu a upovedomili o vysťahovaní.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Termín na vysťahovanie bol od 24 hodín do 15 dní. Ak sa ľudia bránili, čakalo ich deložovanie s konfiškáciou osobných vecí v prospech štátu. Hoci akcia prebiehala často neorganizovane a živelne, bolo z Bratislavy vysťahovaných napokon takmer 700 rodín.

Mesto malo byť aj súčasťou aktuálnych politických kampaní a spoločenských zmien. Jednou z najdôležitejších bolo združstevňovanie poľnohospodárskej pôdy a nútená premena individuálnej roľníckej výroby na kolektívnu. Ako však do toho zapojiť mesto?

Pri kolektivizačnej celoštátnej kampani pomohlo vytvorenie tzv. Veľkej Bratislavy (už v roku 1946) a začlenenie vidieckych obcí (Rača, Vajnory, Karlova Ves, Devín, Petržalka a ďalších), v ktorých sa vytvorili vlastné JRD.

Takto sa aj Bratislava mohla podieľať na významnom spoločenskom prerode, sledovať vlastné dodávky poľnohospodárskych plodín, výkony svojich traktoristov a družstevných robotníkov.

Ďalšou z celoštátnych úloh bolo rozsiahle budovanie ťažkého priemyslu. To si vyžadovalo stále i nárazové pracovné sily. Ich celoštátny organizovaný nábor do baníctva a hutníctva – tzv. Lánska akcia (podľa jej vyhlásenia prezidentom Gottwaldom na zámku v Lánoch v roku 1949) sa realizoval medzi pracovníkmi mestskej administratívy.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Spisovateľ Marek Vadas, v pozadí ulica v Pobedime, kde bývajú Rómovia.

Krvavú hlavu Rómky zahaľovalo perie. Útočníci sa správali ako zmyslov zbavení

Nešetrili ani starých, tehotné či deti. O pogrome z roku 1928 sa stále mlčí


30. máj
Jozef Gabčík, vpravo, a Jan Kubiš boli priatelia a spoločne sa podieľali na Operácii Anthropoid.

Otec vynadal Hlinkovi, syn pomohol zbaviť svet nacistického netvora

Kto bol Jozef Gabčík, ktorý sa pred 80 rokmi zapísal do svetových dejín?


26. máj
Trojica Púčik, Tunega a Tesár dostala ocenenie 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom.

Ak majú byť ocenení ľudácki aktivisti, vrátim svoje vyznamenanie, hovorí Fedor Gál

Vyznamenaní Tunega a Púčik obhajovali vojnový režim a kolaborovali.


18. máj
Hodina sokoliarstva na Základnej škole Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach.

Siedmak udrží na ruke už aj orla. V Štiavnických Baniach sa v škole učia to, čo nikde na svete

Šiestaci si navliekajú sokoliarske rukavice a dravce im sadajú na ruky.


20. apr
Do gulagov odvliekli vyše 7-tisíc obyvateľov Slovenska.

Do gulagov odviedli zo Slovenska tehotné ženy aj mládež, teraz Rusi opakujú históriu na Ukrajine

Išlo o tisíce nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia.


1. júl
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu