SME

Socialistická Bratislava: Ako komunisti budovali hlavné mesto Slovenska

Petržalské paneláky. (Zdroj: Archív SME - Vladimír Šimíček)
Socialistická Bratislava: Ako komunisti budovali hlavné mesto Slovenska

Čo sa stalo s hlavným mestom medzi rokmi 1948 až 1989.

Autor : Juraj Janto / Historická Revue

N ástup komunistického režimu v roku 1948 znamenal aj pre Bratislavu dôležité zmeny.

Mesto ako sídlo Slovenskej národnej rady, Zboru povereníkov, Ústredného výboru KSS a ďalších celonárodných organizácií bolo a zostalo „hlavným mestom Slovenska“ (od vzniku federácie v roku 1969 potom aj oficiálne).

Fyzický i sociálny priestor Bratislavy sa preto musel zmeniť tak, aby vyhovoval politickým a ideologickým potrebám novej moci - a dostatočne sa v nich zakotvil.

Dôležitým úsilím bolo, aby sa najväčšie slovenské mesto spojilo s prijateľnou minulosťou a tradíciami. Nešlo to ale ľahko.

Väzba na veľkomoravskú či štúrovskú históriu nemohla postačovať vzhľadom na ich „feudálny“ alebo „maloburžoázny“ charakter. A dejiny moderného komunistického hnutia  boli skôr spojené s povstaleckou Banskou Bystricou, Liptovským Mikulášom (1. máj 1918) či Prešovom (sídlo Slovenskej republiky rád). Hoci sa s mestom spájala významná Vianočná dohoda z roku 1943, za komunistickú stranu ju podpísali v 50. rokoch neprijateľní „buržoázni nacionalisti“ G. Husák a L. Novomeský.

Až počas normalizácie už mohla byť Bratislava prezentovaná aj ako významné centrum riadenia odbojových aktivít ústredného výboru KSS.

Dôstojné dejinné miesto Bratislavy sa napokon našlo v ustanovujúcom zjazde Zväzu mladých komunistických robotníkov 5. 9. 1920 v dome na Dunajskej ulici, kde predtým sídlil aj robotnícky spolok Napred. 

Budovanie socialistického obrazu mesta

Problémom Bratislavy bola aj jej súdobá nekompatibilita s predstavami komunistického režimu i aktuálnymi politickými úlohami.

Bola skôr miestom koncentrácie nepriateľskej buržoázie ako centrom robotníckeho hnutia. Tento jej charakter sa musel zmeniť. Jedným z opatrení bolo fyzické vysťahovanie neprijateľných osôb. Prvou z perzekučných akcií bola Očista veľkých miest od reakcie, ktorá prebiehala v rokoch 1948 – 1949.

Pri kolektivizačnej celoštátnej kampani pomohlo vytvorenie takzvanej Veľkej Bratislavy

Juraj Janto

V rámci nej bolo z Bratislavy vysťahovaných vyše 400 osôb, mnoho z nich bolo spojených s politikou vojnovej Slovenskej republiky.

Rozsiahlejšou bola Akcia B (byty) z rokov 1952 – 1953. Jej cieľom bol takisto odsun politických nepohodlných osôb, ale aj získavanie bytov pre ľudí blízkych strane. Do bytov chodili najčastejšie dvojčlenné pracovné skupiny, ktoré urobili prieskum bytu a upovedomili o vysťahovaní.

Termín na vysťahovanie bol od 24 hodín do 15 dní. Ak sa ľudia bránili, čakalo ich deložovanie s konfiškáciou osobných vecí v prospech štátu. Hoci akcia prebiehala často neorganizovane a živelne, bolo z Bratislavy vysťahovaných napokon takmer 700 rodín.

Mesto malo byť aj súčasťou aktuálnych politických kampaní a spoločenských zmien. Jednou z najdôležitejších bolo združstevňovanie poľnohospodárskej pôdy a nútená premena individuálnej roľníckej výroby na kolektívnu. Ako však do toho zapojiť mesto?

Pri kolektivizačnej celoštátnej kampani pomohlo vytvorenie tzv. Veľkej Bratislavy (už v roku 1946) a začlenenie vidieckych obcí (Rača, Vajnory, Karlova Ves, Devín, Petržalka a ďalších), v ktorých sa vytvorili vlastné JRD.

Takto sa aj Bratislava mohla podieľať na významnom spoločenskom prerode, sledovať vlastné dodávky poľnohospodárskych plodín, výkony svojich traktoristov a družstevných robotníkov.

Ďalšou z celoštátnych úloh bolo rozsiahle budovanie ťažkého priemyslu. To si vyžadovalo stále i nárazové pracovné sily. Ich celoštátny organizovaný nábor do baníctva a hutníctva – tzv. Lánska akcia (podľa jej vyhlásenia prezidentom Gottwaldom na zámku v Lánoch v roku 1949) sa realizoval medzi pracovníkmi mestskej administratívy.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48VZ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48VZ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.