SME

Génius nie je sám. Prečo a kde sa rodili géniovia?

Sloboda, peniaze i alkohol. Prečo a kde sa rodia géniovia? (Zdroj: Fotolia)
Génius nie je sám. Prečo a kde sa rodili géniovia?

Rodí sa človek ako génius alebo sa ním môže aj stať? Aké faktory vplývajú na to, aby sa z niekoho stal génius? Podľa zistení ide predovšetkým o jeden dôležitý vplyv.

Podľa britského polyhistora Francisa Galtona, bratranca Charlesa Darwina, bolo možné všetky ľudské vlastnosti vysvetliť genetikou. Aj to, či bude z človeka génius. 

Galton pochádzal z bohatej rodiny a s IQ takmer 200 patril medzi géniov. Ale napriek mnohým iným objavom a pokrokom sa mýlil v tom, čo robí z človeka génia. Jeho teória založená len na genetike v prípade mnohých géniov našej histórie nedáva zmysel.

Inú teóriu má Keith Simonton, profesor psychológie na univezite v Kalifornii. Podľa neho sa fenomém géniov v dejinách pohybuje v mieste aj čase, pričom sa objavujú skôr v skupinách ako osamote.

Takýchto zhlukov géniov bolo v dejinách ľudstva niekoľko. Napríklad v Aténach v piatom storočí pred naším letopočtom alebo vo Florencii začiatkom 16. storočia.

Americký spisovateľ Eric Weiner precestoval Európu, Ameriku aj Áziu, navštívil historické aj súčasné mestá géniov, aby zistil, odkiaľ sa vzala kreatívna energia, ktorá poháňala ich rodné miesta.

V knihe Geografia géniov opisuje históriu siedmich miest, v ktorých v istých časoch žilo niekoľko géniov naraz.

Atény, antické Grécko a kreativita géniov

Keď sa hovorí o prekvitajúcom antickom Grécku, väčšinou sa spomína éra takmer dvesto rokov. Avšak zlatú éru a vrchol svojho rozkvetu zažívala krajina len necelé tri desaťročia.

Nikdy predtým ani potom nežilo pokope toľko skvelých mysliteľov ako v Aténach, ktoré dokázali vychovať géniov od Sokrata po Aristotela. Možno ešte renesačná Florencia sa priblížila k tomuto počtu.

V čom teda spočívalo tajomstvo Atén?

Antickí Gréci veľa chodili a diskutovali. Nedávna štúdia dvoch psychológov zo Stanfordu potvrdila, že úroveň kreativity je u chodiacich úmerne vyššia ako u sediacich. Samozrejme, to bola len časť skladačky. 

Aténski filozofi a umelci sa radi doťahovali nielen medzi sebou, ale chceli ukázať aj ostatným mestským štátom Grécka, že oni sú tí najlepší. Tak napredovali nielen ich filozofické teórie, ale aj architektúra mesta.

Súťaživosť je možno jedna z vlastností géniov. Aténčania milovali svoje mesto a cítili povinnosť ho zveľaďovať. Pre tých, čo odmietali veci verejné, mali pomenovanie idiotes.

Nietzsche tvrdil, že Atény zreli, pretože obyvatelia mesta stáli pred rôznymi výzvami. Je to variácia na jeho “čo ťa nezabije, to ťa posilní”.

Kreativita je jednoducho odpoveďou na naše okolie. Odpoveďou na komplexnosť svetla bola grécka maľba, architektúra odrážala zložitú krajinu a filozofia neisté časy.

Ak niekto tvrdí, že demokracia bola ďalšou časťou skladačky gréckeho génia, nezapadá to do neskorších miest géniov - Čína nikdy nebola demokratická, napriek tomu v istom čase zažívala rozkvet géniov.

Ďalším možným hnacím motorom géniov bol alkohol. Existuje mnoho štúdií, ktoré rôznym spôsobom spájajú alkohol a kreativitu. Gréci svoje víno neriedili často a väčšinou ho sŕkali.

Aténčania boli na rozdiel od iných mestských gréckych štátov viac otvorení svojmu okoliu, požičiavali a brali nápady od cudzincov, dokonca ich aj vítali vo svojom meste. Takúto otvorenosť zaviedol vtedajší vládca Perikles. Atény boli otvorené zážitkom a vnemom zo všetkých strán.

Úpadok prišiel zvnútra. Ľudia začali stavať väčšie domy, ulice boli širšie a vytrácala sa intímnosť. Rovnako sa zväčšoval rozdiel medzi bohatými a chudobnými.

Filozofia sa prestala pýtať a hľadať pravdu, ale začala ju analyzovať. Gréci si úpadok pravdepodobne uvedomovali, ale nedokázali ho zvrátiť.

Chang čou, čínsky génius jednoduchosti

Chang čou na východnom pobreží Číny južne od Šanghaja, bolo v desiatom až trinástom storočí nášho letopočtu hlavným mestom dynastie Song.

Zlatý vek čínskeho génia nepredstavoval náhle objavy, ale postupný vývoj v písaní, maľovaní a celkovo v zlepšení ľudského života. 

Ak Chang čou chýbali filozofi, pre ktorých boli antické Atény známe, obdobie dynastie Song nemalo núdzu o geniálnych umelcov, básnikov a technológov.

Viete, kto vynašiel toaletný papier? A nielen to.

Chang čou robilo veľké pokroky aj v medicíne. Ak by ste si mali v tom období vybrať, či sa budete liečiť v Európe, alebo Číne, nebol dôvod váhať. Dynastia Song predstavovala čínsku renesanciu.

Odkiaľ sa však vzal čínsky génius tých čias?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Zabudnite na Pentagon ako ho poznáte. Čas dílerov sa končí Plus

V apríli sa začne veľká rekonštrukcia dvoch najproblematickejších vchodov. Obyvatelia veria, že vďaka nej dílerov vytlačia z domu.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.