SME

Gastrolístky: Ako sa pár firiem nabalilo na úkor celého Slovenska

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Gastrolístky: Ako sa pár firiem nabalilo na úkor celého Slovenska

Firmy vydávajúce stravné lístky si rozdelili trh, dohadovali si nepreberanie klientov aj spoločný postup v tendroch.

Autor: Lukáš Kvašňák / Trend

T rh s gastrolístkami zlyhal. Nejde len o zistenia Protimonopolného úradu SR (PMÚ) zo začiatku tohto roka. Ten vo svojom rozhodnutí na štyristo stranách ukázal detailný postup, ako si všetkých päť firiem vydávajúcich stravné lístky rozdelilo trh, dohadovali si nepreberanie klientov aj spoločný postup v tendroch.

A zároveň tlačili na obchodné reťazce, aby obmedzili počet prijímaných gastrolístkov.
Problémom je však už samotná existencia stravných lístkov, ktoré už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed.

Stala sa z nich príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, ich dodávateľov až po obchodné reťazce. Jediný, komu tento systém vyhovuje, sú tak samotné firmy vydávajúce gastrolístky.

Tie dosahujú marže, ktorými prekonajú aj firmy v sektoroch, ako sú telekomunikácie alebo IT. 

Dlhodobý problém

Náznaky, že trh so stravnými lístkami nefunguje tak, ako by mal, boli prítomné už dlhšie. Pred štyrmi rokmi vydala organizácia Transparency International Slovensko analýzu, v ktorej vytypovala verejné obstarávania vykazujúce znaky kartelových dohôd.

Najviac zastúpené boli práve súťaže na dodávku gastrolístkov.

„Napríklad už každý druhý tender na služby hromadného stravovania od roku 2009 vykazuje podozrivé výsledky,“ uviedla v analýze mimovládka. Napriek týmto náznakom fungoval trh so stravnými lístkami dlhodobo bez väčších problémov. 

Povinnosť zamestnávateľov prispievať zamestnancom na stravu zaviedla ešte prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Firmám dala na výber. Buď zabezpečia teplé jedlo v jedálni, alebo zamestnancom poskytnú stravné lístky, za ktoré sa môžu najesť v reštaurácii.

Z hodnoty gastrolístka platí zamestnávateľ najmenej 55 percent, zvyšných 45 percent dopláca zamestnanec alebo na to firma môže využiť Sociálny fond. Príspevky na stravu sú navyše oslobodené od daní aj odvodov. 

Silný lobing

Napriek viacerým pokusom sa systém gastrolístkov nepodarilo zmeniť. Najbližšie k tomu mala pred piatimi rokmi vláda Ivety Radičovej. Líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič vtedy pri novelizácií Zákonníka práce navrhol, aby si zamestnanci mohli vybrať, či im na stravu budú zamestnávatelia prispievať formou gastrolístkov alebo v hotovosti.

Jeho pozmeňovací návrh však neprešiel o jeden hlas, keď ho nepodporilo ani viacero poslancov z koaličných strán SDKÚ-DS a KDH.

Niektorí poslanci dostali úplatky, len aby ponechali gastrolístky povinné

Igor Matovič

Jedným z nich bol aj vtedajší podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský, ktorý údajne nestihol včas zasunúť svoju hlasovaciu kartu.

Ďalším bol poslanec Stanislav Janiš (SDKÚ), ktorý sa neskôr preslávil nomináciou Dobroslava Trnku na post generálneho prokurátora. 

I. Matovič vtedy vyhlásil, že niektorí koaliční poslanci dostali úplatky, len aby ponechali gastrolístky povinné, no žiadne dôkazy nevedel predložiť. Asociácia emitentov stravovacích poukážok vtedy hrozila I. Matovičovi trestným oznámením, nakoniec však z neho zišlo.

Gastrolístkové firmy pred týmto hlasovaním podľa informácií TRENDU využili známych lobistov, ktorí poslancov presviedčali, aby hlasovali proti zdobrovoľneniu systému.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48R4 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48R4 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.