Reportér: Detskí vojaci sú lacní a nepoznajú zlo

O fenoméne detských partizánov v Ugande hovorí kniha Wojciecha Jagielskeho Noční pútnici

Deti dokážu byť odvážnejšie aj krutejšie, pretože ešte nemajú takú predstavivosť. Je ľahké ich zdisciplinovať, poslúchajú a nekladú otázky. (Zdroj: Profimedia)

„Takých armád je mnoho, no táto bola špecifická, pretože ju tvorili takmer výlučne deti,“ hovorí o Armáde Božieho odporu WOJCIECH  JAGIELSKI, ktorý bol desať rokov reportérom poľskej Gazety Wyborczej.

Do Ugandy sa opakovane vracal, aby zistil viac o fenoméne detských vojakov, ktorí nebojovali o moc či peniaze, ale o vykúpenie sveta, bola to ozbrojená náboženská sekta.

Knihu Noční pútnici ste zasadili do obdobia prezidentských volieb, no jedným z dôležitých fenoménov sú tu detskí vojaci. Napísali ste, že vás neprekvapili, zažili ste ich už v Afganistane.

Vždy, keď som stretával v Strednej Ázii, na Kaukaze či v Afrike detských vojakov a partizánov, bral som ich ako dospelých ľudí. Ani mi nenapadlo pýtať sa ich, koľko majú rokov, lebo boj je vecou dospelých.

Po prvý raz som sa začudoval, keď som v Kongu čakal na stretnutie s vtedajším prezidentom Kabilom a pred jeho sídlom som zbadal stáť malého chlapca v uniforme. Vyzeral v nej ako dospelý človek, len bol malý, ale aj ja som nízky. Podišiel ku mne a vypýtal si cigaretu. Až vtedy som si všimol, že je nejaký mladý. Spýtal som sa ho na vek a on povedal, že má jedenásť rokov. Môj starší syn mal vtedy toľko rokov a so ženou sme uvažovali, či je dosť starý, aby chodil sám do školy.

Mnohí dokonca vraj tvrdia, že deti sú najlepšími vojakmi.

Keď som stretával partizánov v Ugande, rozprával som sa s nimi o tom, aké to bolo, keď bojovali. Vtedy už boli opäť deťmi, pretože keď dobojovali, bolo to ako ich nové prevtelenie, znovu omladli. Takže sme sa rozprávali o čase, keď boli dospelými, čo bolo veľmi ťažké, lebo o tom nevedeli hovoriť. Mali bohaté skúsenosti, ale neboli dosť vyspelí, aby ich dokázali pomenovať. Práve preto ich unášali do džungle, lebo bolo jednoduché prerobiť ich na vojakov.

Nemajú v sebe ešte jasné kritériá dobra a zla. Potrebujú len odmenu a trest, sú ešte nepopísanou tabuľou. Deti dokážu byť odvážnejšie aj krutejšie, pretože ešte nemajú takú predstavivosť. Zároveň sú lacnejšími vojakmi. Je ľahké ich zdisciplinovať, poslúchajú a nekladú otázky. Sú teda naozaj ideálnymi vojakmi.

Keď ste s detskými partizánmi hovorili, boli už v ústavoch, kde sa mali liečiť z týchto zážitkov a postupne sa zaradiť do spoločnosti. Boli to akési „odvykačky“. Aký tu bol život?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48NB na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C48NB na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Výchova



Už ste čítali?