Malária nie je exotická choroba. V minulosti trápila aj Slovákov

Posledný prípad domácej malárie sme mali na Slovensku v roku 1959.

(Zdroj: SITA/AP)

Zregulovali sme toky riek, vysušili močariny a minuli stovky litrov postreku DDT. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sme sa na Slovensku úspešne zbavili malárie. Európe ako celku sa to podarilo až vlani, hovorí správa Svetovej zdravotníckej organizácie.

Horúčka, zimnica, bolesti kĺbov, vracanie. V horšom prípade likvidácia červených krviniek, zlyhanie vnútorných orgánov a smrť. Ten, kto považuje maláriu za exotickú chorobu, ktorú si môže priniesť len z dovolenky v Afrike alebo v Ázii, sa mýli. V minulosti sužovala aj Európu, u nás sa posledný prípad „domácej“ malárie, čiže takej, ktorú si človek neprinesie z cudziny, vyskytol v roku 1959.

„Malária bola v Európe odjakživa,“ hovorí popredný slovenský odborník na tropickú parazitológiu Nasir Jalili z Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Jej prenášačom na človeka sú komáre rodu Anopheles a tie sa v Európe bežne vyskytujú.

S nákazou sa trápili dokonca aj krajiny severne od nás, Švédsko, Nórsko a Poľsko, pomerne rozšírená bola vo Francúzsku, v Anglicku a Rusku. Pre Európu predstavovala vysoké riziko, podľa štúdie dánskeho vedca Bjorna Lomborga, autora publikácií Cool it! a The Skeptical Environmentalist bolo v tridsiatych rokoch 20. storočia zaznamenaných v Európe až dvestotisíc prípadov ročne, čím sa intenzitou výskytu približovala situácii v Afrike.

Bývalý Sovietsky zväz sa v štyridsiatych rokoch mohol „pochváliť“ až dvoma miliónmi infikovaných občanov ročne, v samotnom hlavnom meste bolo dvadsať percent Moskovčanov nakazených každý rok.

Svetová zdravotnícka organizácia koncom apríla vydala správu o tom, že v roku 2015 sa jej podarilo zlikvidovať maláriu vo všetkých krajinách starého kontinentu. Európa sa tak stala prvým regiónom na svete s nulovým počtom prípadov endemickej, čiže domácej malárie.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Horúčka, ktorá súvisí s vodou

Až do konca 19. storočia ľudia nevedeli, čo je pôvodcom choroby, považovali ju za chrípku alebo špecifický druh horúčky. Tušili, že súvisí s vodou, pravdepodobne so špinavou, preto ju aj nazývali horúčkou z močiaru alebo bahennou zimnicou. Obyvatelia Ríma boli zase presvedčení, že na vine je ‚jedovatý‘ vzduch z rieky Tiber a z okolitých močarín. Odtiaľ aj pochádza jej súčasný názov – mala aria znamená v stredovekej taliančine zlý vzduch.

„V dobových dokumentoch zo starovekého Ríma sa viackrát opakuje, že zámožní rímski občania sa na určité obdobie roka, keď bol vzduch v okolí Tiberu obzvlášť ‚zlý‘, sťahovali na svoje vidiecke sídla,“ píše český lekár a analytik zdravotnej starostlivosti Bohdan Semiginovský v článku Malárie – boj pokračuje. „Boli totiž presvedčení, že práve zlý a jedovatý vzduch z močarín horúčku spôsobuje.“

Dnes je dokázané, že pôvodcom tohto infekčného ochorenia sú parazity rodu Plasmódium a prenášačmi komáre z rodu Anopheles. Na Slovensku sa vyskytuje, pravdepodobne odjakživa, šesť druhov anofélov schopných prenášať pôvodcov ľudskej malárie, v Európe až osemnásť.

Hromadne sa liahnu v močaristých oblastiach východného Slovenska, najmä na území dolného Zemplína, v bývalých okresoch Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany. O niečo menej v okresoch Sobrance, Michalovce, Humenné a Trebišov. Podľa výskumu docenta Zdenka Vostala, ktorý v päťdesiatych rokoch viedol protimalarickú skupinu, sa maláriou pred druhou svetovou vojnou v bývalých okresoch Veľké Kapušany a Kráľovský Chlmec počas povodňových rokov nakazilo aj 50 percent obyvateľstva.

Chinín vylieči všetko

Lekári si ju však často mýlili s brušným týfusom alebo inými infekčnými ochoreniami, prípadne chorí lekársku pomoc ani nevyhľadali a ľahšie formy liečili doma chinínom, čo skresľovalo počty nakazených.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus



Už ste čítali?