Ako sme vyhodili 600 miliónov eur na smetisko

Peniaze na zlepšenie recyklovania sa minúť podarilo. Ale to je asi tak všetko.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Ján Krošlák)

Autor: Ján Kováč / Trend

S lovensko minulo obrovské peniaze, lebo chcelo odkloniť haldy odpadu zo skládok. Ku koncu roka 2015 sa malo 35 percent recyklovať. Prvý cieľ – minúť peniaze – sa ministerstvu životného prostredia plniť darí. Lenže pri druhom absolútne zlyhalo – namiesto 35 percent odpadu recyklujeme šesť.

Väčšina končí stále na smetisku, čím prispieva k tvorbe škodlivých skládkových plynov.

Na odpady sa pritom dá pozerať aj pozitívne. Medzi rokmi 2011 a 2014 klesol podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) objem skládkovaného odpadu z 1,3 na 1,2 milióna ton ročne. A to aj napriek tomu, že celkový objem komunálneho odpadu stúpol. Čísla tiež hovoria, že ľudia majú viac disciplíny - triedia a kompostujú čoraz viac. Nejaký pokrok teda nastal. 

Horšie to vyzerá, keď sa pozrieme do medzinárodných porovnaní. V roku 2014 sa na Slovensku recyklovalo podľa Európskej komisie šesť percent zozbieraného odpadu. Priemer EÚ bol 28 percent. Za Slovenskom skončili len dve krajiny: Rumunsko a Lotyšsko. Naopak, v skládkovaní, čo je najhorší spôsob likvidácie odpadu, sa v rebríčku držíme na popredných miestach. 

Aj ministerstvo vo svojej stratégii odpadového hospodárstva pre roky 2016 – 2020 zhodnotilo, že jeho hlavné ciele pre uplynulé obdobie stroskotali. Ale ako je to možné, keď investovalo také obrovské sumy?

Len z Operačného programu Životné prostredie na roky 2007 – 2013 na odpady vyčlenili takmer 600 miliónov eur. Ďalšie stámilióny šli zo štátnych environmentálnych fondov, z rozpočtov obcí, firiem, domácností a podobne. 

Smerom od ľudí

Obrovské peniaze smerovali do zberných dvorov, do lisov a drvičov odpadu, do zberných nákladných áut a traktorov, do triediacich liniek, recyklačných závodov, kompostární alebo do podnikov, ktoré prelomovým spôsobom menia bezcenný plast na vykurovací olej alebo na naftu. 

Keď obec kupuje niečo z vlastných peňazí, je to výrazne lacnejšie. 

Branislav Moňok

Lenže úradníci akosi pozabudli na tých, ktorí odpad produkujú. Základná chyba bola, že domácnostiam nedali dostatok komfortu.

Krédo Smeru-SD „Smerom k ľuďom“ šlo bokom. Kontajnerov je málo, často sú preplnené. Aj by separovali, ale keď sú ďaleko, nechce sa im. Navyše, recyklácii ani veľmi neveria a nechápu ju. 

„Mnohí aj v súčasnosti nemajú dostatok informácií o triedenom zbere, o jeho environmentálnom význame a nadväzujúcej recyklácii.

Nemajú informácie o tom, aké zložky môžu triediť, čo patrí do jednotlivých zberných nádob a podobne. Tento fakt je doposiaľ veľmi podceňovaný,“ vysvetľuje nepriaznivé výsledky hovorkyňa rezortu Petra Stano Maťašovská. 

Kým užitočné investície chýbali, o zbytočné a predražené nebola núdza – hovorí Branislav Moňok, aktivista a expert na odpady z neziskovej organizácie Priatelia Zeme - SPZ.

Podľa neho chýbala koncepcia, ktorá by definovala, čo treba a čo nie. Eurofondy boli „zadarmo“, tak sa kupovalo bez rozmyslu. V rozhovore pre TREND uviedol B. Moňok viacero príkladov. Jedným z nich sú mestské a obecné kompostárne. Stáli milióny, ale sú prázdne, lebo ľudia nekompostujú. 

K tragédii prispelo aj nafukovanie cien. „Zo skúseností vieme, že keď obec kupuje niečo z vlastných peňazí, je to výrazne lacnejšie. Oproti investíciám z eurofondov alebo z Environmentálneho fondu o 20 – 30 percent,“ hovorí B. Moňok. 

Naozaj všetko zmiešajú?

Slabé výsledky v recyklácii odpadu majú teda jasnú príčinu už na začiatku reťazca – ľuďom sa nechce triediť, a preto je separovaného odpadu málo. Podľa štatistík sme v triedení na samom dne. Údaje ŠÚSR z roku 2014 hovoria len o 10 percentách komunálneho odpadu. 

Druhý problém je, že časť surovín sa po ceste niekde stráca, resp. nevieme presne, čo sa s ňou napokon stane.

O tom, ako triedený odpad končí napokon všetok na skládke, kolujú mýty, polopravdy, ale aj pravdivé príbehy. Najbližšie k reálnemu obrazu je názor, že odpadové firmy vyberajú z plastového odpadu to, čo sa dá predať. 

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?