„Namiesto toho, aby sme sa pozerali do budúcnosti, stále nás vzrušujú staré príbehy našich vodcov,“ hovorí autor úspešných románov o moskovskom metre po svetovej apokalypse Dmitrij Gluchovskij.
Počas diskusie v kníhkupectve Martinus ste priznali inšpiráciu bratmi Strugackými a Jevgenijom Zamiatinom, máte na mysli román My? Čím vás inšpirovali títo ruskí, resp. sovietski spisovatelia?
„Vplyv na moje písanie bol rôzny – Metro 2033, teda moja prvá kniha, ktorú som napísal pred 20 rokmi, keď som mal 16 rokov, bola naozaj ovplyvnená predovšetkým bratmi Strugackými. Naproti tomu Metro 2035, moja najnovšia kniha, ktorá vyšla v Rusku v roku 2015, a ktorá rozpráva príbeh o 20 rokov neskôr, bola zasa ovplyvnená ranou sovietskou literatúrou. Autormi ako Isaac Babeľ, Andrej Platonov, géniami nového sovietskeho jazyka.
Pri čítaní vašich kníh akoby som videl aj vplyv francúzskeho spisovateľa Roberta Merleho, jeho knihy Malevil, a neberte to zle, Inferna Dana Browna. Toho pre myšlienku problému preľudnenosti sveta, ktorá sa objavila aj vo vašej knihe Budúcnosť.
„Nečítal som ani jednu z týchto kníh. V knihe Budúcnosť píšem o preľudnení zeme po tom, ako ľudia ostali večne mladí vďaka genetickým transformáciám a manipuláciám, premohli starobu a získali večnú mladosť, čím sa ľudstvo preľudnilo. Vnímam to ako akúsi dystopiu. Ak budem hovoriť o nejakom vplyve, radšej by som spomenul iného autora Jonathana Littella a jeho knihu Laskavé bohyne, ktorá hovorí o bývalom dôstojníkovi SS, akomsi type antihrdinu.“
Metrá sú zrejmou metaforou ruskej spoločnosti.
„V knihe Metro 2035 som sa snažil skôr zobraziť vnímanie Rusov na spôsob Kusturicovho filmu Podzemie (Underground). Ľudia ostávajú stále v podzemí, boja sa vyjsť von a nechcú uveriť, že vojna sa už skončila. Stále akoby sa vracali do egyptskej púšte, na miesto, kde boli pred dvadsiatimi rokmi. Ústrednou témou tejto knihy je zobraziť, kam sa ruská spoločnosť dostala po 25 rokoch od pádu Sovietskeho zväzu, či dokázala uchopiť svoju šancu na slobodu, alebo stále potrebuje jednoduché pravdy a nepriateľa a neustály život v boji.“
Naše skúsenosti po roku 1989 nie sú veľmi odlišné. Na besede bolo veľa vašich čitateľov, a väčšinou to boli mladí ľudia. Ale keď rozmýšľam nad výrazmi z knihy ako Lenin, Stalin či sovietsky, napadá mi, čo tieto mená a slová hovoria mladým slovenským a ruským čitateľom, či mohli pochopiť niektoré vaše metafory.