Najnebezpečnejšia záhrada sveta

Aj napriek tomu, že záhrada v Alnwicku v grófstve Northumberland je plná stoviek najjedovatejších rastlín sveta, ročne priláka viac ako pol milióna zvedavcov.

Výstrahu na vstupnej bráne do záhrady rastlinných jedov v Alnwicku nie je možné prehliadnuť.(Zdroj: Jo Jakeman/flickr.com)

Rastliny útočia svojím jedom, pretože nemajú tesáky ani pazúry, ktorými by sa mohli brániť pred škodcami. Tie najjedovatejšie sa oplatí poznať, aby sme sa vyhli náhodným otravám. Pre ich spoznávanie okrem atlasov rastlín môžu poslúžiť aj botanické záhrady.

Keď z návštevy bolí hlava

Do najnebezpečnejšej záhrady sveta sa vchádza prísne stráženou bránou s nápisom „tieto rastliny môžu zabíjať“ a výstrahou smrtky s prekríženými hnátmi. Vstup je povolený len skupinovo pod vedením školeného sprievodcu a pod prísahou, že sa návštevník žiadnej rastliny ani len nedotkne. Aj napriek tomu záhrada plná stoviek najjedovatejších rastlín sveta ročne priláka viac ako pol milióna zvedavcov.

Neodradí ich ani to, že desiatky z nich po návšteve rozbolí hlava a niekoľkí odpadnú. Poison Garden patrí k rozsiahlemu záhradnému pozemku na severovýchode Anglicka neďaleko zámku Alnwick. S hrubými kamennými múrmi, množstvom vežičiek a zámockým cimburím bol Alnwick nielen miestom bájnej Rokfortskej čarodejníckej školy vo filmoch o Harrym Potterovi, nakrúcali sa tu aj Robin Hood či Alžbeta.

„Vždy som sa čudovala, prečo sa toľko záhrad sveta zameriava iba na liečivé vlastnosti rastlín,“ citujú domovské internetové stránky Alnwickej záhrady súčasnú majiteľku, vojvodkyňu z grófstva Northumberland Jane Percyovú, ktorá dala jedovatú záhradu pred pätnástimi rokmi vybudovať. „Väčšinou predsa mládež zaujíma skôr to, ako rastliny dokážu zabíjať, ako dlho trvá, kým človek v dôsledku otravy zomrie, a aké hrôzostrašné a bolestivé také umieranie môže byť.“

Vojvodkyňa sa inšpirovala Mediciovskou záhradou jedov v Taliansku a zaumienila si, že pre Alnwick jedovaté rastliny nielen zozbiera, ale vytvorí z nej aj miesto, kde sa budú môcť záujemcovia oboznamovať s ich históriou, nebezpečnými účinkami, neslávnym používaním a, samozrejme, aj drogovým zneužívaním a rizikami. 

Nie je žihľava ako žihľava

Okrem aj u nás známych rastlín, ako sú ľuľkovec zlomocný, bolehlav či prilbica modrá, rastú v záhrade aj exotické prudko jedovaté druhy ako v Ázii či Amerike známy ružencovec obyčajný. Jeho pôsobivo krásne červeno-čierne semená sa používali na výrobu ružencov a šperkov.

Jadierka v nich patria k najjedovatejším veciam na svete. Jed pôsobí podobne ako jed hada, i zahryznutie do bobule môže byť smrteľné. Doložené sú aj prípady smrteľných otráv z nadýchania sa jedovatých výparov pri výrobe šperkov. Kým sa však povrch semienok neporuší, otráviť sa nie je možné.

Aj bylina ongaonga, novozélandský druh žihľavy, vzbudzuje rešpekt. Rastlina má na lístkoch malé pichliače, ktorými otrávi všetko, čo s ňou príde do kontaktu. Už letmý dotyk môže spôsobiť také bolesti, pri ktorých by si ľudia radšej sami vzali život, len aby sa ukrutných múk zbavili. Bolesti vraj pripomínajú popálenie žieravinou a zasiahnutie elektrickým prúdom. 

Prísne strážený jedovatý rastlinný svet návštevníkmi obľúbenej Alnwickej záhrady je obkolesený nádherným areálom dekoratívnej ornamentálnej záhrady so 16 000 druhmi rastlín a rozsiahlym rozáriom s tromi tisícmi druhov ruží. Záhrada založená v roku 1750 prežíva rozkvet, aj keď jej ešte pred dvadsiatimi rokmi hrozilo, že sa na jej mieste vybuduje parkovisko. Jane Percy však mala našťastie celkom iné plány.


Už ste čítali?