Dejiny sú zamorené travičmi. Slávne vraždy rastlinami

Sokrates, Claudius i Augustus. Slávnych mužov majú na svedomí jedy z rastlín. Traviči ich obľubovali odnepamäti, až kým moderná veda nenašla spôsob, ako ich odhaliť.

Dobová rytina zachytáva Bocarmého pri čine v okamihu, kedy jeho obeť otravy nikotínom zomiera. (Zdroj: murderpédia)

Gróf Hippolyte Visart de Bocarmé sa narodil na šírom mori počas divokej búrky v roku 1818, keď sa jeho rodičia plavili na Jávu. Rodina sa pokúšala zastaviť postupujúci finančný úpadok, a tak otec na ostrove prijal miesto guvernéra. Príliš to však nepomohlo, rodina sa opakovane zas a znova kamsi sťahovala, až sa medzičasom dospelý gróf de Bocarmé vrátil do rodného Belgicka a usadil sa na zámočku Bitremont.

Súc na mizine, rozhodol sa vyriešiť svoju prekérnu situáciu ženbou, a tak si v roku 1843 vzal za manželku dcéru bohatého obchodníka Lýdiu Fougniesovú. Svadba so šľachticom bola výhodná aj pre Lýdiu. Okrem toho, že sa im narodili štyri deti, ich spoločný život sa vyznačoval najmä hýrením nad pomery, pre ktoré im zúfalo chýbali prostriedky.

Ustavične boli preto odkázaní na finančné injekcie pána svokra, Lýdiinho otca. Po jeho smrti síce zdedili časť majetku, ale keď aj ten prehajdákali, robili si chúťky aj na druhú časť dedičstva, ktoré pripadlo Lýdiinmu chorľavému bratovi Gustávovi.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nikotín a gilotína

Po uši zadlžený Visart dúfal v švagrovu skorú smrť. Trpezlivosť mu došla vo chvíli, keď namiesto očakávaného skonu Gustáv Fougnies v novembri 1850 ohlásil rodine úmysel oženiť sa. Visart pod zámienkou, že má v pláne na nejaký čas vycestovať do Nemecka, vylákal Gustáva na zámok a požiadal ho, aby sa mu v neprítomnosti postaral o statok.

Počas spoločnej rozlúčkovej večere  Gustáv náhle zomrel. Prvou domnelou príčinou bola síce porážka, no vyšetrovateľovi sa čosi nezdalo, a tak privolal chemika Jeana Servaisa Stasa. Ten prvý raz v histórii úspešne odhalil v pozostatkoch obete smrteľnú dávku jedovatého nikotínu. Medzičasom vyšlo najavo aj to, že vo voľnom čase sa gróf de Bocarmé náruživo venoval štúdiu chémie a botaniky.

Pripraviť extrakt z nikotínu, ktorým predtým experimentálne otrávil niekoľko mačiek a kačíc, mu pomáhal aj záhradník. Nikotínový travič bol usvedčený a 19. júla v roku 1851 verejne popravený gilotínou na hlavnom námestí mesta Mons. Prípad sa raz a navždy zapísal do svetovej kriminalistiky a toxikológie.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Najnebezpečnejšia záhrada sveta

Ideálny jed

„Z pohľadu traviča by najlepší jed bol taký, ktorý je bez chuti, v mŕtvom sa nedá zistiť a jeho prejavy sú podobné symptómom nejakej známej choroby,“ píše v pôvabne mrazivej knižke Zabijacká fazuľa z Calabaru o jedoch a travičoch austrálsky autor Peter Macinnis. Bocarmého prípad zďaleka nebol na tie časy ojedinelý.

Pred dvesto rokmi ešte neexistovali moderné metódy chemickej analýzy a vystopovať v ľudskom tele toxické látky bolo preto nemožné a vraždy otravou ostávali väčšinou neodhalené. Odstrániť nepohodlných protivníkov, manželku, ktorá vás omrzela, či získať cudzí majetok sa dalo bez väčšieho rizika.

Prípad, ktorý preslávil chemika Stasa a ohlasoval úsvit moderných časov, keď vďaka vede nebude už travičstvo také jednoduché, bol len jedným z mnohých. Náhla smrť na anglickú choleru či v dôsledku inej epidémie v období zastaraného lekárnictva zvyčajne nebola podozrivá.

Ľudovít XIV. vládol dvoru, ktorý bol celý zamorený jedmi, musel preto zriadiť zvláštny súd iba pre travičov.

Aj keď medzi najobľúbenejšie dobové jedy patril najmä arzén - pretože ako kov bez chuti a zápachu bol takmer ideálnou substanciou - vďaka jednoduchej dostupnosti, rozmanitosti a historickým tradíciám prechádzali rukami chladnokrvných travičov a tráviacim traktom ich obetí veľmi často aj všelijaké rafinovane pripravené rastlinné jedy.

Navyše, ricín, strychnín, akonitín, nikotín, koniín a mnohé ďalšie jedy - rastlinné alkaloidy - si aj s malými apatiekarskými znalosťami mohol zadovážiť ktokoľvek bez toho, aby to bolo nápadné. Nezanedbateľnou výhodou bolo aj to, že travič nemusel s obeťou zápasiť ani si pošpiniť ruky krvou.

Vražedné plány

„Travičstvo je vždy utajené a premyslené. Nie je to zločin z vášne alebo vykonaný v afekte. Je to zločin, ktorý sa musí naplánovať,“ píše Macinnis. Medzi mnohé uskutočnené plány patrí aj prípad doktora a homeopata Edmonda-Désiré Coutyho de la Pommerais, ktorý sa zaplietol s vdovou po svojom priateľovi. Na portáli murderpedia je jeho zákerný vražedný čin podrobne zdokumentovaný.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Už ste čítali?