Dlhý pohľad do očí má spúšťať lásku. Toto zažili štyri páry, ktoré to skúsili

Láska na dlhý pohľad? Aj to je možné. Vyskúšali sme, aké to je, keď si ľudia štyri minúty uprene hľadia do očí.

Nemusia sa poznať, no nesmú sa brániť. Vtedy stačia aj štyri minúty intenzívneho pohľadu z očí do očí môže sa zrodiť láska. (Zdroj: Profimedia)

O tom, že ak si dvaja cudzí ľudia uprene hľadia štyri minúty do očí, môže z toho byť láska, sa svet dozvedel z článku Mandy Len Catronovej uverejnenom pred rokom v New York Times.

Vďačne šírený text vytvoril medzi ľuďmi mýtus, že ten, kto chce, stačí, ak sa zahľadí intenzívne do očí druhému a stane sa to.

Aké jednoduché. Veď napokon, aj Mandy, ktorú na experiment na sebe samej inšpiroval výskum profesora psychológie Arthura Arona, sa to prihodilo. Hoci bola spočiatku skeptická a nečakala, že sa zaľúbi naozaj a dokonca šťastne, muž, ktorého predtým poznala len z videnia, sa po experimente stal jej životným partnerom.

A Catronová sa z večera do rána stala stelesnením nádeje všetkých nezadaných. Len prvý mesiac mala jej osobná skúsenosť s láskou na dlhý pohľad osem miliónov pozretí.

Takáto predstava nás, zdá sa, priťahuje. Faktom je, že pohľadu do očí predchádzalo tridsaťšesť otázok, na ktoré adepti vzájomne odpovedali. Pomáha to urýchliť proces spoznávania a vytvára priestor pre intimitu. Potom nasledujú už len mlčanlivé štyri minúty zoči-voči a zrodí sa fascinujúce šialenstvo, ktorému hovoríme láska.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Skratka k láske vedie cez pohľady

Romantická láska je jedna z najnávykovejších substancií na Zemi.

 

Helen Fischer, antropologička

Keď sa pred dvadsiatimi rokmi pustil Aron do výskumu s dobrovoľníkmi, nešlo mu o to vytvoriť v laboratórnych podmienkach medzi neznámymi ľuďmi romantickú lásku. Bol to len akýsi vedľajší efekt projektu.

Cieľom bolo vytvoriť manuál pre zrýchlené vzájomné spoznávanie a zbližovanie študentov vysokých škôl. Mala to byť akási podpora pre navodenie dôvery a ochoty otvoriť sa druhým. Jednoduchý postup, ktorý by bolo možné použiť aj medzi rôznymi pracovnými komunitami, pri ktorých sú dôvera, úprimnosť či pocit bezpečia dôležité. Povedzme, medzi zdravotníckym personálom, policajtmi či, nebodaj, medzi ľuďmi zastupujúcimi opačné politické postoje.

Ibaže viacerí zo skupiny si neplánovane padli do oka trochu viac a keď sa dvaja o pár mesiacov dokonca vzali, na svadbu pozvali aj všetkých účastníkov experimentu. Táto nenápadná zmienka Mandy tak zaujala, že sa rozhodla vyskúšať si to na vlastnej sietnici. Odvtedy sa jej ľudia denne pýtajú, či jej láska ešte stále trvá a či sa s priateľom nerozišli - všetci chcú vedieť, či to naozaj funguje. Mandy a jej priateľ sa tak nechcene stali ikonami procesu zamilovania.

O čom medziľudský očný kontakt v skutočnosti je? Čo sa pri ňom deje a akú neverbálnu skúsenosť nám prináša? Čo pre nás znamená pozerať sa druhému, hoci aj cudziemu človeku štyri minúty do očí? Oslovili sme náhodných dobrovoľníkov a v malom experimente ich požiadali, aby to vyskúšali. Len tak, bez zintímňujúcich otázok, priamo na mieste, kde sme ich stretli.

Adriána (20) a Robert (22)

Adriána a Robert študujú síce na rovnakej fakulte, ale nie sú pár. Skupinka dievčat postáva pred školou, keď sa pri nich pristaví aj Robert. Keďže je ochotný experiment podstúpiť, po krátkom dohadovaní sa, ktoré z dievčat sa k nemu pridá, osmelí sa Adriána.

„Ubehlo to rýchlejšie, ako som si myslela. Aj keď to nebol až taký príjemný pocit, pretože človek sa podľa mňa nevydrží pozerať na niekoho tak dlho, pokiaľ ho dobre nepozná. Najmä z takej blízkosti. Bol to veľmi nezvyčajný pocit,“ bez váhania formuluje práve zažité Adriána. „Jaj a ešte to, že po čase mi videnie akoby začalo splývať a robilo machule,“ dodá k čerstvým dojmom.

„Pokiaľ dobre viem, človek sa dokáže druhému nepretržite pozerať do očí len osem sekúnd a potom prirodzene uhne pohľadom,“ uvažuje Robert, akoby chcel vysvetliť, prečo bol po chvíli aj jemu intenzívny pohľad menej príjemný. „Zaujímavé pre mňa bolo, že po nejakom čase som začal viac vnímať zvuky okolo seba a viac sa na ne sústredil.“

Na otázku, či si niečo na svojom náprotivku všimli, niečo, čo ich zaujalo, odpovedajú jednohlasne a úplne totožne. Obrátia sa pri tom jeden na druhého: „Máš pekné oči!“ a vybuchnú do smiechu.

Klaudia (23) a Michal (18)

Michalovi, študentovi Chemicko-technologickej fakulty STU sa do očného testu dvakrát nechce. S kamarátom sa zhovárajú vo vestibule školy a aj keď práve nemajú naponáhlo, dlho váhajú. Napokon sa Michal odhodlá s podmienkou, že ak do piatich minút nájdeme aj ochotnú dievčinu, vyskúša to.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus

Už ste čítali?