Turci na Slovensku, prečo sa nám dostali pod kožu?

Čo sa nám vybaví, keď sa povie Turek? Predajňa kebabu, dovolenka v rezorte, seriál Sultán či Turčín Poničan? Máme strach z moslimov zakódovaný?

Tureckí vojaci, 16. storočie. (Zdroj: ilustrácia, Národný archív Levice)

Školáci si otvoria učebnicu literatúry a keď nalistujú Sama Chalupku, čítajú: „Jajže, Bože, strach veliký, padli Turci na Poniky; padli, padli o polnoci: Jajže, bože, niet pomoci.“ Úvodné slova básne Turčín Poničan z roku 1863 pozná azda každý. 

Osmanská ríša nás ani po storočiach neprestala ohrozovať. Strach z nej stále nasávame z našich kníh histórie, ale aj zo staršej klasickej literatúry. Nie je aj toto historické dedičstvo jedným z dôvodov nášho súčasného strachu z moslimských utečencov?

Americký literárny vedec Charles Sabatos prednášajúci na istanbulskej Yeditepe Universite tvrdí, že je to tak. „Historická skúsenosť s Osmanskou ríšou má trvalý vplyv na poňatie národnej i európskej kultúry,“ mieni.

Nová doba – čas na telenovely

Kto by bol v čase vrcholiaceho romantizmu 19. storočia povedal, že nás budú niekedy vzrušovať správy o súkromnom živote hercov účinkujúcich v seriáli  Sultán?

Cez seriál o osudovej láske Sulejmana I. ku krásnej rusínskej otrokyni odohrávajúci sa v historických kostýmoch na chodbách istanbulského paláca Topkapi sa slovenské diváčky vciťujú do problémov vládcu, ktorého meno je spojené s porážkou pri Moháči. Práve tá ovplyvnila naše krajiny na takmer dve storočia. Hrdinom je ten istý Sulejman, ktorý tak túžil dobyť Viedeň, že sa do našich končín nechal doviezť na voze, lebo už vôbec nevládal chodiť. Naposledy sem prišiel v roku 1566 len preto, aby zomrel v stane pred Szigetvárom.

Aj pri sledovaní tureckej telenovely Šeherezáda sa museli diváci rozhodnúť, či sa dajú uniesť seriálom nášho odvekého nepriateľa, alebo zostanú na pozícii „Turek horší od kata“, ktorú do nás naše vzdelanie vštepuje. Istá rozhlasová poslucháčka rozlúskla túto dilemu svojsky. Predstaviteľka titulnej úlohy, obľúbená herečka Bergüzar Korel je podľa nej istotne potomkyňou nejakého našinca odvlečeného do Turecka, keď je taká pekná a milá. 

Národné povedomie

Hoci s Tureckom máme v súčasnosti minimálne kontakty, Turci majú v našej literatúre veľmi špecifické, priam „národnobuditeľské“ postavenie.

„Kým na Západe sa turecké vojny zneužívali ako zdôvodnenie kolonializmu, v strednej Európe slúžili skôr na podporu zachovania identity malých národov, ktoré žili v habsburskej monarchii,“ hovorí Sabatos.

Vymedzovanie sa voči Turkom nám totiž, paradoxne, v 19. storočí pomáhalo budovať si národné povedomie. V 20. storočí začínalo byť už toto zobrazovanie Turkov viac parodované, dodnes však do istej miery prežíva aj v našich učebniciach.

Pohromy

Turci, Habsburgovci a iné pohromy  - s takýmto názvom vyšiel tento rok ďalší diel edície Naše hrôzyplné dejiny. Ide o pokus priblížiť uvoľneným až komiksovým spôsobom mladým to, čo nasledovalo po bitke pri Moháči.

Čitatelia sa dozvedia nielen to, že Turci drancovali krajinu, ale aj to, za čo všetko im vďačíme.

Čo je na tom zlé? „Už len to, že používame termín Turek na označenie Osmanov,“ pripomína turkológ Gabriel Pirický. Podľa neho je to dosť zavádzajúce, pretože moderný turecký národ vznikol vlastne až po rozpade Osmanskej ríše v procese, ktorý sa dá označiť za sociálne inžinierstvo.

Pirický považuje učebnice dejepisu pre základné a stredné školy za veľmi dôležité pre aktuálne vnímanie Turkov, keďže sú často jediným materiálom, ktorý si mladí prečítajú. Sám sa svojho času venoval analýze predsudkov voči Turkom obsiahnutým v našich učebných textoch.

„Napríklad v porovnaní s niektorými maďarskými sú dosť konzervatívne a v prípade osmanských Turkov príliš preferujú tradičnú naráciu, pomerne málo pracujú s multiperspektívnymi pohľadmi, aby predstavili aj názory druhej strany v konfliktoch,“ hovorí.

Podľa Pirického sa naše učebnice až príliš sústreďujú na udalosti a osobnosti, čo ide na úkor skúmania príčin, hospodárskej či demografickej histórie v období takzvaného tureckého panstva v Uhorsku.

„Moja knižka je populárno-náučná a nenárokuje si na historickú presnosť, čitateľom som spomínal vznik Osmanskej ríše a aj označenie Osman a Turek ako synonymické, pre potreby knižky sa mi zdalo zložité to vysvetľovať,“ vyjadril sa autor spomínanej knihy Róbert Beutelhauser. Učitelia dejepisu sú podľa neho postavení pred dôležitejšie úlohy ako riešiť terminológiu. Žiaci si musia predovšetkým zapamätať, ako táto ríša ovplyvňovala naše dejiny a dejiny Balkánu.

Nie až tak často sa zdôrazňuje, že Turci doniesli do Európy nielen plienenie, ale aj kávu, zaviedli fajčenie, pestovanie kukurice, višní či gaštanov, ba stali sa aj útočiskom nekatolíkov na našom území.

Už od štúrovcov

„Obraz Turkov vstúpil do slovenskej literatúry 19. storočia od jej samého začiatku,“ komentuje Sabatos v štúdii, ktorú nedávno predstavil kolegom v ústave svetovej literatúry.

Ako pripomína, už prvé prozaické dielo uverejnené v štúrovskej slovenčine, historická novela Janko Podhorský Jána Francisciho-Rimavského z roku 1844, obsahuje doklad dobového vnímania Turkov.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Slovensko


Článok je zaradený aj do ďalších tém história, SME Plus, História, Víkend

Už ste čítali?