SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Zo zrúcaniny spravili betónový zlepenec. Takmer ich zlynčovali

Španielski architekti zachránili hrad z 9. storočia tak, že mu dobetónovali steny. Pamiatkari aj miestni obyvatelia hovoria o omyle storočia, odborníci projekt ocenili

Pevnosť Matrera má dnes od svojho pôvodného stavu ďaleko. (Zdroj: TASR/AP)

Nechutné, ohavné, neúctivé. Museli sa načisto zblázniť. Ani freska, ktorú domaľovala iniciatívna dôchodkyňa, nespôsobila vo svete taký rozruch ako ďalší španielsky reštaurátorský skvost. Dobetónovaná zrúcanina. Hrad mutant.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Fotky „zlepenca“ ruín a hladkých fasád komentovali médiá po celom svete, rozčúlení pamiatkari a architekti sa predbiehali vo vášnivých komentároch osočujúcich autorov projektu zo straty zdravého rozumu. Čaro nechceného však spôsobilo, že z toho, čo pôvodne nazývali barbarstvom, je teraz ukážka kreativity ovenčená cenou zo svetovej súťaže. Tak ako to je?

Dopustili sa odvážni Španieli neodpustiteľnej chyby, alebo práve zadefinovali nový trend v prístupe k historickému dedičstvu? A mohlo by sa niečo také stať aj na Slovensku, hrozí takáto obnova pamiatok aj u nás?

Príbeh jednej pevnosti

Viac ako tisíc rokov dokázala španielska pevnosť Matrera odolávať striedavým útokom Maurov a kresťanov, prudkým ničivým lejakom aj neúprosnej skúške času. V posledných rokoch však starobylá stavba pri dedine Villamartin v provincii Cádiz na juhu Andalúzie chátrala čoraz rýchlejšie. Jej zbedačený stav vzali do rúk architekti, a tak sa stalo, že namiesto stredovekého hradu sa teraz na kopci nad dedinou týči betónový kolos.

Pred tromi rokmi spadla aj jedna z jej posledných klenieb a stáročiami skrehnuté tehly ostali roztrúsené naokolo, kopy rozmrvených múrov na trávnatom svahu z diaľky pripomínali pasúce sa stádo oviec. Vraj za to mohla búrka, ktorá silno poškodila stabilitu už aj tak premočených stien.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nebolo to nič neočakávané, kompetentní už dlhšie pred podobnou hrozbou zatvárali oči, a to aj napriek tomu, že od roku 1985 je Matrera na oficiálnom zozname španielskeho kultúrneho záujmu. Stála však na súkromnom pozemku, a tak mal osud jej posledného zachovaného múru v rukách majiteľ pôdy Juan Garcia Doblas.

Ako by vyzerali slovenské zrúcaniny v španielskom štýle? Oslovili sme niekoľkých profesionálov i absolventov architektúry, aby sa pokúsili ukázať, ako by dopadlo, keby boli naše hrady dotvorené betónom.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

História pod cementom

Villamartinská mestská rada opakovane informovala andalúzsku vládu o havarijnom stave veže, žiadala, aby majiteľ urýchlene začal konať a zastavil chátranie. Projekt na obnovu sa síce začal, no bolo to ešte predtým, ako sa zrútila vnútorná klenba. Samotné reštaurátorské práce sa naťahovali pre dodatočnú úpravu projektu. Začali sa až pred dvoma rokmi a pod palec si ich vzal architekt Carlos Quevedo a jeho tím z Carquero Architecture Studio.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu