O KNIHÁCH

Brazílskeho spisovateľa Coelha v Prahe dojal maliar z Martina

Pre niekoho je Paulo Coelho najúžasnejším spisovateľom storočia s veľkými myšlienkami, pre iného vykrádačom existujúcich legiend.

Ivan Tomek (vľavo) a Paulo Coelho v Prahe.(Zdroj: ARGO)

Informácia o tom, že príde do Prahy, sa svetom šírila rýchlejšie, ako by si sám Coelho pomyslel. Pár dní pred príletom na svojom twitteri zverejnil informáciu, že v Prahe túži stretnúť tajomného maliara z minulosti.

Okrem toho bol dôvod jeho návštevy čisto súkromný. V Lobkowiczovom paláci, jedinom súkromnom objekte Pražského hradu, zorganizoval svoju každoročnú oslavu života a všetkého, čo mu v ňom bolo dopriate, pri príležitosti sviatku svätého Jozefa.

Štýlový Brazílčan

Paulo Coelho pôsobil nenápadne, ale šum okolo neho napovedal, že nejde len tak o nejakého návštevníka Prahy, ktorá je, mimochodom, na jar naozaj čarovná.

Priletel súkromným lietadlom, ubytoval sa v najluxusnejšom pražskom hoteli Mandarin Oriental, popíjal absint – presne tak, ako sa to má, po Prahe sa prechádzal v spoločnosti svojich priateľov všetkých možných rás a národností a na tlačovke odmietol tlmočenie do češtiny – vraj ho to brzdí v myšlienkach a dnes už každý rozumie po anglicky.

Stále zdôrazňoval, že neprišiel do Prahy promovať svoje knihy, robiť biznis či stretávať sa s čitateľmi, ale oslavovať život a splniť si zopár prianí, pretože práve Praha bola v jeho spisovateľskej kariére signifikantným miestom...

Splnené želania

Prvé bolo, aby našiel tajomného maliara, ktorého stretol pred 34 rokmi v pražskej Zlatej uličke. Umelec Coelha inšpiroval k tomu, aby robil všetko s plným nasadením a otvoreným srdcom. „Bola nedeľa ráno, keď sme spolu s manželkou v Zlatej uličke alchymistov zbadali osamelého umelca. Boli sme tam sami a Praha bola vtedy komunistickým mestom, nie touto krásnou baštou slobody. Rozhodol som sa kúpiť jednu z jeho kresieb. Od nadšenia mi zadarmo portrétoval ženu.“

Coelho však  priznal, že maliara nenašiel a je mu to dodnes ľúto, ale neprestane oslavovať život. „Viete, priatelia a sloboda sú najdôležitejšie, čo v živote máme. Musíme si to vážiť a oslavovať.“ Druhé prianie sa mu splnilo, keď Pražské Jezuliatko v Kostole Panny Márie Víťaznej obliekli na jeho počesť do kabátika, ktorý ručne vyrobila jeho svokra.

„Znamená to pre mňa veľmi veľa, pretože práve v Prahe som si pred 34 rokmi želal, aby som sa stal spisovateľom. Pražské Jezuliatko som poprosil o pomoc.“

Tridsaťročná tradícia

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?