ČERNOBYĽ

Čo nám povedali o Černobyle? Podniky, kolchozy a sovchozy pracujú normálne

Haváriu v Černobyľskej jadrovej elektrárni tajil Sovietsky zväz pred svetom viac ako dva dni.

Pripiať ležiaca len tri kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle, sa po katastrofe zmenila mesto duchov. (Zdroj: SITA/AP)

Až keď pri švédskej jadrovej elektrárni Forsmark zaznamenali zvýšenú rádioaktivitu a Švédi začali pátrať po jej zdroji, Sovieti vyšli s pravdou von.

Večer 29. apríla odvysielala prvú informáciu o havárii aj Československá televízia a rozhlas. Vyplynulo z nej, že pri havárii zahynuli dvaja ľudia, za následok má poškodenie štvrtého reaktora a ,,istý únik rádioaktívnych látok".

Na ďalší deň priniesla ČST celú pasáž sovietskej spravodajskej relácie Vremja venovanú havárii.

Podľa nej pokračujú práce na odstraňovaní havárie, úroveň rádioaktivity v oblasti klesla.  „Podniky, kolchozy a sovchozy v oblasti pracujú normálne," odznelo na záver správy. V ten istý večer sovietska televízia zverejnila aj prvú fotografiu poškodenej elektrárne, ktorá mala vyvrátiť správy v západných médiách o rozsiahlych škodách a tisíckach mŕtvych.

Šiesteho mája prehovorila na základe „množstva žiadostí a otázok televíznych divákov" na obrazovke hlavná hygienička Českej socialistickej republiky Dana Zusková. Priznala, že namerané hodnoty rádioaktivity na území ČSSR sú síce vyššie, ako býva obvyklý stav (čo vláda v prvých dňoch zatajila), ale „nevyvolávajú dôvody na obavy o zdravie".

Občania Československa, ktorí mali prístup k západným informačným kanálom, museli byť zmätení. Kým sovietske a domáce zdroje o katastrofe buď neinformovali, alebo ju bagatelizovali, západné médiá šírili správy o tisíckach mŕtvych a nebezpečnej rádioaktivite, ktorá zamorila celú Európu.

Faktom je, že na prelome apríla a mája v Československu takmer nepršalo, takže naše územie zasiahol len takzvaný rádioaktívny spad, ktorý spôsobil mierne zvýšenie radiačného pozadia. Na prijatie mimoriadnych opatrení teda skutočne nebol dôvod.


Už ste čítali?