SME
Pondelok, 4. júl, 2022 | Meniny má Prokop

Takmer zničili nezničiteľné. Slovenské kamenné more sa stráca

Tri milióny rokov ležali balvany nepohnute na mieste, stačil malý zásah ľudskej ruky a ich existencia je ohrozená.

Starosta Malej Lehoty Dušan Pacalaj chce vrátiť kamenné more do pôvodného stavu. (Zdroj: Ján Krošlák - SME)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pred troma miliónmi rokov sa zo sopečného kopca, dnešného Vojšína, valil prúd lávy. Krajina nebola vľúdna, vonkajšie teploty dosahovali mínus šesťdesiat stupňov, v dôsledku čoho andezitová magma tuhla pomerne rýchlo a rozpadávala sa do nepravidelných viacuholníkových blokov.

Odvtedy ležia mohutné balvany nepohnute na svojich miestach, aj tie menšie vážia aspoň pol tony. Kamenné more pri obci Malá Lehota je unikát.

Vedie k nemu nekonečná cesta krajinou, ktorá vo vás vyvoláva pocit, že ešte kúsok a už nebude kam. Názvy ako Blaškov štál, Rajnohov štál či Závoz v sebe nesú nádych minulosti, auto stretnete len výnimočne.

Neskôr sa od starostu dozvedáme, že obec má jednu z najvyšších nezamestnaností v okrese a tí, čo pracujú, pracujú v zahraničí.

Domy sú udržiavané a takmer všetky zrekonštruované, nedotknutá príroda láka posledné roky čoraz viac chalupárov. Všade je čisto, popri chodníkoch a cestách vykonáva aktivačné práce nezvyčajne mnoho nezamestnaných.

Hneď, ako minieme značku Malá Lehota (svoj názov si nevyslúžila preto, že by bola malá, ale preto, že mala krátku – malú lehotu na zaplatenie daní), zbadáte po ľavej strane hromadu balvanov – kamenné more.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zničte tú hŕbu kameňov

Prírodnú pamiatku sa takmer podarilo zničiť v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Niekedy v tom čase vyhlásili komunisti Malú Lehotu za zánikovú obec. Robili všetko preto, aby sa stala čo najmenej atraktívnou pre ľudí a s tým pravdepodobne súviselo aj rozhodnutie vysadiť stromy na kamennom mori.

Možno preto, aby unikátny prírodný úkaz nebolo vidieť od cesty, no možno išlo iba o neodborný zásah príliš aktívneho jednotlivca. V roku 1975 bolo totiž kamenné more už vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku.

Dovtedy k nemu pristupovali obyvatelia i štát ako k hŕbe kamenia, ktorého sa treba zbaviť, pretože prekáža pri stavbe cesty a domov. Starosti s ním mal aj pán Alojz Udička, ktorý v roku 1974 kúpil pozemok hneď vedľa kamenného mora.

„V tom čase bol problém zohnať pozemok v Malej Lehote, tak som zobral aj tento,“ spomína. „Nebol ideálny, nemáte tu pekný výhľad a všade samé balvany.“

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu