Architekt z New Yorku: Metro Bratislave nepomôže, Eurovea je katastrofa

Bratislava by sa dala zmeniť tak ako New York či San Francisco. Treba však opustiť predstavu, že nábrežie je obchodná promenáda

Doprave by pomohlo, keby sa autobusy a električky prepojili a keby mesto pochopilo, že aj staré budovy majú zmysel, hovorí newyorský architekt Martin Barry. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Páči sa vám Bratislava?

Áno. Ale veľa o Bratislave neviem. Som tu tretíkrát a všetky moje návštevy sú o rieke Dunaj. Dunaj je veľká príležitosť pre toto mesto. Od svojich známych viem, že Bratislava má veľmi veľa mestskej energie. Napríklad v okolí Starej tržnice je komunitné centrum, aktivisti robia veci, ktoré toto mesto zlepšujú. Je tu veľmi veľa občianskych aktivít, ale bolo by treba viac líderstva.

Nedá sa prehliadnuť veľa socialistickej architektúry, mnoho tovární či budov zo starého režimu. Je to problém?

Môžem hovoriť len ako návštevník. Domnievam sa, že mnoho ľudí nerozumie urbanizmu. Keď máte staré budovy, môžete ich napríklad premaľovať. Keď však máte zlý priestor, je omnoho ťažšie prestavať ho. Socialistická architektúra v meste je proste fakt. Líši sa to však prípad od prípadu. Všeobecne majú takéto budovy v postkomunistických krajinách svoje miesto, ale je nutné zakaždým sa pýtať: má budova aj sociálnu a ekonomickú hodnotu či význam pre prostredie?

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

A ak nemá hodnotu?

Potom sa môže zbúrať. Najväčším problémom však nie sú budovy. Žiadna budova mesto definitívne nepochová či urobí výrazne lepším. Oveľa väčším problémom je socialistická infraštruktúra, ktorá často znemožňuje budúci rast. Diaľnice, mestá uspôsobené na autá a zle vedené infraštruktúry - to všetko je oveľa ťažšie napraviť.

Čo je lepšie, prestavať staré budovy alebo ich zbúrať?

Prestavať. Osobne milujem mestskú krajinu, kde sú aj staré továrne. Je to priemyselné dedičstvo tak ako zámky či kostoly a na to by sme mali pamätať. Je to veľmi dôležité.

Na druhej strane pre investora je ľahšie a lacnejšie tú budovu zbúrať. Ak sa tak rozhodne, môže to urobiť.

A čo je lepšie – prebudovať tie miesta na obchodné centrá, byty či komunitné centrá?

Vo všeobecnosti sa tieto centrá používajú pre umelcov alebo kreatívne odvetvia či startupy. Všetko je však otázkou konkrétneho riešenia priestoru. V niektorých prípadoch sa totiž tento priestor môže využiť napríklad na sociálne bývanie.

A čo so socialistickými budovami?

Je to ťažšie, keďže nemáme skúsenosti s využitím týchto budov. Problém je v dizajne.

Ale čo s nimi?

Takáto architektúra je súčasťou histórie krajín východného bloku a má historický význam. Ale to nie je len o tom, ako vyzerá. To, či ju zbúrať, alebo rekonštruovať, závisí od každej konkrétnej budovy. Od toho, na čo sa využíva  a kde je postavená. Každý architekt, ktorý takéto stavby navrhoval, chcel, aby prežili a našli využitie aj v budúcnosti. Vytvoril dizajn a dúfal, že aj on pomôže pri vytváraní nového štýlu. Má to cenu. To platí v každom meste.

Na nábreží Dunaja stojí obchodné centrum Eurovea. Pozdáva sa vám?

Obchodné domy by v centre mesta nemali byť. Zároveň by mali existovať prísne regulácie a obmedzenia pre konštrukcie obchodných centier na predmestiach. Zástupcovia mesta a investori by sa mali sústrediť na znovuoživenie nákupných a viacúčelových plôch na peších zónach priamo v centrách miest. Toto je nový trend.

Veľké obchodné strediská do centra nepatria. Sú súčasťou prežitého a úplne chybného modelu územného plánovania, ktorý tlmí život, vitalitu a ekonomiku miest. Podobne ako Bratislava je na tom aj veľa miest východnej Európy a najnovšie aj Ruska. Aj Praha má niekoľko takýchto obchodných centier, ktoré z mesta podľa mňa vyháňajú život. Odvádzajú ľudí preč z ulíc. Rušný život v uliciach robí z Amsterdamu alebo Viedne živé a finančne zdravé miesta.

Čiže tento priestor nie je dobre využitý?

Nie. Priestor je využitý monofunkčne. Každý obchodný priestor je monofukčný. Všetko je podriadené nakupovaniu. A keď sú obchody zatvorené, všetko naokolo je v podstate mŕtve, pretože nič ďalšie naokolo nie je. Je to zmena, ktorá prichádza s 21. storočím, ale to neznamená, že je nevyhnutná.

Ako by ste zmenili tento priestor, keby ste mohli?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46G7 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46G7 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?