SME

Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Fačkov, po roku 1920. (Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR)
Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Ešte žije generácia, ktorá si pamätá pitvor, zadnú miestnosť a dve postele pre desaťčlennú rodinu. Je až neuveriteľné, ako sa za sto rokov zmenili podmienky bývania.

Rozália Hancková pochádza z ôsmich detí. Starých rodičov si nepamätá, v dlhom sedliackom dome v Hronských Kľačanoch bývala len s rodičmi a siedmimi súrodencami. Dom mal dve obytné miestnosti, sviatočne zariadenú prednú izbu, ktorá sa využívala na svadby, hody a kary, a zadnú izbu, kde rodina bývala.

„Spali sme, kde sa dalo,“ spomína s nostalgickým úsmevom. „Mamka s otcom na jednej posteli, tri deti na druhej. Ostatní v komore. Na jednom konci postele dve deti, na druhom tiež dve. Kto sa nezmestil, ľahol si na drevenú rohovú lavicu pri stole.“

Dnes má 81 rokov, je vdova a žije sama v štvorizbovom rodinnom dome postavenom krátko po druhej svetovej vojne.

Jej deti a vnuci už pravdepodobne bývajú v priestranných bytoch s presklenými stenami a kuchyňou spojenou s obývačkou.

Spávajú na manželskom dvojlôžku, ale možno nemajú komoru alebo podpivničený dom, kedysi nevyhnutnú samozrejmosť.

„Ak sa pozrieme na tradičné roľnícke prostredie pred prvou svetovou vojnou, typické preň sú obdĺžnikové domy čelnou stenou orientované do ulice,“ hovorí etnologička Zora Mintalová-Zubercová.

Predná izba mala jedno alebo dve okná do ulice a pôvodne bola jedinou obytnou miestnosťou v dome. Nachádzali sa v nej dve postele, jedna v rohu miestnosti, čelom otočená k oknu, spávali na nej rodičia, druhá umiestnená pozdĺž steny pri dverách určená pre starých rodičov.

Pod postele sa zasúvali malé zasúvacie postieľky pre deti. Dojčatá spávali s rodičmi alebo v plachtičke uviazanej na hrade nad matkou, niekedy v kolíske.

Tri generácie v jednej izbe

Pôdorys domu v Hruštíne. 1973 (zdroj: Archív PUSR. Foto: Beniaková)

„V jednej izbe s rozmerom približne štyrikrát štyri metre žili tri generácie. Starí rodičia, ich zvyčajne najstarší alebo najmladší syn s nevestou a ich deti,“ vysvetľuje etnologička.

„Na severe v horských oblastiach, kde žilo chudobnejšie, prevažne katolícke obyvateľstvo, mala rodina desať, dvanásť, niekedy až štrnásť členov. Na bohatšom juhu zvyčajne menej, v evanjelických a kalvínskych rodinách ženy obyčajne dodržiavali dokonca tradíciu jedného dieťaťa.“

Ak boli v rodine mladomanželia, vyčlenila sa im komora, cez leto sa spávalo aj na povale.

Okná v zrubových domoch boli na konci 19. storočia len malým výrezom medzi dvoma hranolmi s výškou a šírkou asi 30 centimetrov. Neskôr narástli, bežné štvortabličkové okno malo približne 40 x 40 centimetrov.

„Väčšie okno nepotrebovali,“ objasňuje entologička. „Cez zimu nevetrali, naopak, snažili sa, aby sa vzduch v miestnosti držal a nemenil sa, medzery medzi okennými rámami vykladali podlhovastými vankúšmi. V izbe bol príšerný vzduch, no ľudia to nevnímali tak ako dnes. Myslím, že aj toto bolo jedným z dôvodov vysokej úmrtnosti dojčiat. Museli prežiť zimu v nedýchateľnom vzduchu.“

Cez leto trávila rodina spoločný čas najmä posedávaním na lavici na podstení, po druhej svetovej vojne začali vznikať letné kuchyne a rodina jedávala na dvore.

Pitvor bol základ

Do domu sa vchádzalo cez pitvor – nevykurovaný vstupný priestor s ohniskom, napravo boli dvere do prednej izby, naľavo do komory. Asi štvrtinu prednej izby zaberala pec na pečenie chleba. Ak sa v medzivojnovom období staval na dedine nový dom, mal o jednu izbu viac. Medzi pitvor a komoru pribudla zadná izba.

„Pitvor bol základom všetkého,“ hovorí 71-ročný Daniel Kalina z Devičian. V otvorenom komíne, do ktorého sa dalo vojsť odspodu rebríkom, sa údili klobásky a slanina, na peci sa hriala voda na dennú spotrebu.

„Rodinný život sa odohrával v zadnej miestnosti, kde sme trávili čas, a v pitvore, kde mama a stará mama varili,“ spomína na detstvo v päťdesiatych rokoch.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C468B na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C468B na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Nepostihnuteľný muž. Prečo Mečiar nikdy nepykal za svoje kauzy

Opustili ho aj najbližší spolupracovníci, zostal na politickom okraji. To je jeho trest, hovorí bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Mečiar.

Antropológ: Od opíc nás odlíšil ženský sexuálny štrajk

Britský profesor antropológie hovorí, že za prvým ľudským slovom treba hľadať ženy.

Britský profesor Chris Knight (1942) skúma prehistorické okolnosti vzniku sociálneho života, jazyka a kultúry. Vyučuje antropológiu na University College London a je zakladateľom Evolang a The Radical Anthropology Group. Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patrí Blood Relations: Menstruation and the origins of culture a Decoding Chomsky: Science and revolutionary politics. Na Slovensko prišiel na pozvanie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Sokratovho inštitútu.

Andrej Kiska: Nevzdám to. Chcú ma zničiť Plus

Môj prípad nemožno porovnávať s kauzou Bašternák, hovorí prezident. Priznáva chybu pri účtovaní kampane a mrzí ho, že mohol sklamať ľudí.

Andrej Kiska.

Župa, s ktorou sa nikdy nezžili. Najprv ich huckali proti sebe, dnes to na nich skúša Uhrík Plus

Nadávali mi do Maďarov, spomína rodák z dvojjazyčnej obce na juhu Slovenska. Dnes môžu politici brojiť proti cudzincom, ktorí prídu za prácou.

Boli sme na Uhríkovom mítingu. Kotlebov zástupca masy neprilákal

V kultúrnom stredisku obce so štyritisíc obyvateľmi sa zišlo okolo 30 ľudí. Podpredseda ĽSNS ich nerozvášnil, s účasťou bol navonok spokojný.

Kandidát strany Naše Slovensko na nitrianskeho župana Milan Uhrík na mítingu v Močenku.

Psychologička: Starší vek sa vníma ako asexuálne obdobie, vôbec to tak nie je

Mladá Slovenka vyvracia rozšírené mýty o starnutí. Seniori podľa nej nie sú žiadni mimozemšťania, hoci sa k nim tak niekedy správame.

Tatiana Sedláková je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne, venuje sa téme starnutia. Pracovala v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny v Brne, kde skúmala poruchy pamäti. Je spoluzakladateľkou občianskej iniciatívy Zrejme, ktorá sa venuje podpore medzigeneračných vzťahov a kvalitných sociálnych služieb pre starších ľudí a ich príbuzných na Slovensku. Organizuje prvý medzigeneračný festival na Slovensku Old’s Cool. Žije v Bratislave.