SME

Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Fačkov, po roku 1920. (Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR)
Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Ešte žije generácia, ktorá si pamätá pitvor, zadnú miestnosť a dve postele pre desaťčlennú rodinu. Je až neuveriteľné, ako sa za sto rokov zmenili podmienky bývania.

Rozália Hancková pochádza z ôsmich detí. Starých rodičov si nepamätá, v dlhom sedliackom dome v Hronských Kľačanoch bývala len s rodičmi a siedmimi súrodencami. Dom mal dve obytné miestnosti, sviatočne zariadenú prednú izbu, ktorá sa využívala na svadby, hody a kary, a zadnú izbu, kde rodina bývala.

„Spali sme, kde sa dalo,“ spomína s nostalgickým úsmevom. „Mamka s otcom na jednej posteli, tri deti na druhej. Ostatní v komore. Na jednom konci postele dve deti, na druhom tiež dve. Kto sa nezmestil, ľahol si na drevenú rohovú lavicu pri stole.“

Dnes má 81 rokov, je vdova a žije sama v štvorizbovom rodinnom dome postavenom krátko po druhej svetovej vojne.

Jej deti a vnuci už pravdepodobne bývajú v priestranných bytoch s presklenými stenami a kuchyňou spojenou s obývačkou.

Spávajú na manželskom dvojlôžku, ale možno nemajú komoru alebo podpivničený dom, kedysi nevyhnutnú samozrejmosť.

„Ak sa pozrieme na tradičné roľnícke prostredie pred prvou svetovou vojnou, typické preň sú obdĺžnikové domy čelnou stenou orientované do ulice,“ hovorí etnologička Zora Mintalová-Zubercová.

Predná izba mala jedno alebo dve okná do ulice a pôvodne bola jedinou obytnou miestnosťou v dome. Nachádzali sa v nej dve postele, jedna v rohu miestnosti, čelom otočená k oknu, spávali na nej rodičia, druhá umiestnená pozdĺž steny pri dverách určená pre starých rodičov.

Pod postele sa zasúvali malé zasúvacie postieľky pre deti. Dojčatá spávali s rodičmi alebo v plachtičke uviazanej na hrade nad matkou, niekedy v kolíske.

Tri generácie v jednej izbe

Pôdorys domu v Hruštíne. 1973 (zdroj: Archív PUSR. Foto: Beniaková)

„V jednej izbe s rozmerom približne štyrikrát štyri metre žili tri generácie. Starí rodičia, ich zvyčajne najstarší alebo najmladší syn s nevestou a ich deti,“ vysvetľuje etnologička.

„Na severe v horských oblastiach, kde žilo chudobnejšie, prevažne katolícke obyvateľstvo, mala rodina desať, dvanásť, niekedy až štrnásť členov. Na bohatšom juhu zvyčajne menej, v evanjelických a kalvínskych rodinách ženy obyčajne dodržiavali dokonca tradíciu jedného dieťaťa.“

Ak boli v rodine mladomanželia, vyčlenila sa im komora, cez leto sa spávalo aj na povale.

Okná v zrubových domoch boli na konci 19. storočia len malým výrezom medzi dvoma hranolmi s výškou a šírkou asi 30 centimetrov. Neskôr narástli, bežné štvortabličkové okno malo približne 40 x 40 centimetrov.

„Väčšie okno nepotrebovali,“ objasňuje entologička. „Cez zimu nevetrali, naopak, snažili sa, aby sa vzduch v miestnosti držal a nemenil sa, medzery medzi okennými rámami vykladali podlhovastými vankúšmi. V izbe bol príšerný vzduch, no ľudia to nevnímali tak ako dnes. Myslím, že aj toto bolo jedným z dôvodov vysokej úmrtnosti dojčiat. Museli prežiť zimu v nedýchateľnom vzduchu.“

Cez leto trávila rodina spoločný čas najmä posedávaním na lavici na podstení, po druhej svetovej vojne začali vznikať letné kuchyne a rodina jedávala na dvore.

Pitvor bol základ

Do domu sa vchádzalo cez pitvor – nevykurovaný vstupný priestor s ohniskom, napravo boli dvere do prednej izby, naľavo do komory. Asi štvrtinu prednej izby zaberala pec na pečenie chleba. Ak sa v medzivojnovom období staval na dedine nový dom, mal o jednu izbu viac. Medzi pitvor a komoru pribudla zadná izba.

„Pitvor bol základom všetkého,“ hovorí 71-ročný Daniel Kalina z Devičian. V otvorenom komíne, do ktorého sa dalo vojsť odspodu rebríkom, sa údili klobásky a slanina, na peci sa hriala voda na dennú spotrebu.

„Rodinný život sa odohrával v zadnej miestnosti, kde sme trávili čas, a v pitvore, kde mama a stará mama varili,“ spomína na detstvo v päťdesiatych rokoch.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Vášáryová: Keď sa Poľsko a Maďarsko dohadujú bez nás, musíme byť opatrní

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny smerujúce k neliberálnemu režimu, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.

Magda Vášáryová bola veľvyslankyňou v Poľsku v rokoch 2000 - 2005.

Exotika po slovensky. V Havaji sa naučíte vyžiť aj z minimálnej mzdy

V Havaji žije 390 obyvateľov, no majú poštu, potraviny aj krčmu a 130 žiakov v škole. Ako funguje obec, ktorá počas šiestich rokov zmazala dlh 180-tisíc eur?

Havaj

Šesť grafov, ktoré ukazujú pochmúrnu budúcnosť Slovenska

Keď prvenstvo v rebríčkoch nie je dôvod na radosť.

Ilustračné foto.

Mečiar a Fico. Dvaja muži, ktorí stvorili dnešného Harabina

Sudca Štefan Harabin si ďalej užíva moc. Vydáva sporné rozhodnutia, neslušne útočí na oponentov a politikov. Ako Harabin vyrástol?

Premiér Robert Fico s vtedajším predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom pred začiatkom ustanovaujúcej schôdze parlamentu v roku 2012.

Psychológ: Nepodceňujme bábätká, ani ony sa nesmejú na všetkom

Najlepší spôsob, ako rozosmiať bábätko, nie je začať mu mávať niečím pred nosom, hovorí Caspar Addyman.

Vývojový psychológ Caspar Addyman skúma, ako deti spoznávajú svet. Je lektorom v spoločnosti Goldsmiths na univerzite v Londýne a strávil dekádu v svetoznámej spoločnosti Birkbeck Babylab. V Bratislave vystúpil na konferencii TEDx.

Minister Žiga zo Smeru: Poznám veľa podnikateľov, aj takých, ktorých nazývate oligarchami Plus

Je podnikateľ a jeho biznis rastie. Napriek tomu je v politike, vedie už druhý rezort. Minister pre hospodárstvo a podnikanie Peter Žiga.

Peter Žiga.