SME

Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Fačkov, po roku 1920. (Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR)
Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Ešte žije generácia, ktorá si pamätá pitvor, zadnú miestnosť a dve postele pre desaťčlennú rodinu. Je až neuveriteľné, ako sa za sto rokov zmenili podmienky bývania.

Rozália Hancková pochádza z ôsmich detí. Starých rodičov si nepamätá, v dlhom sedliackom dome v Hronských Kľačanoch bývala len s rodičmi a siedmimi súrodencami. Dom mal dve obytné miestnosti, sviatočne zariadenú prednú izbu, ktorá sa využívala na svadby, hody a kary, a zadnú izbu, kde rodina bývala.

„Spali sme, kde sa dalo,“ spomína s nostalgickým úsmevom. „Mamka s otcom na jednej posteli, tri deti na druhej. Ostatní v komore. Na jednom konci postele dve deti, na druhom tiež dve. Kto sa nezmestil, ľahol si na drevenú rohovú lavicu pri stole.“

Dnes má 81 rokov, je vdova a žije sama v štvorizbovom rodinnom dome postavenom krátko po druhej svetovej vojne.

Jej deti a vnuci už pravdepodobne bývajú v priestranných bytoch s presklenými stenami a kuchyňou spojenou s obývačkou.

Spávajú na manželskom dvojlôžku, ale možno nemajú komoru alebo podpivničený dom, kedysi nevyhnutnú samozrejmosť.

„Ak sa pozrieme na tradičné roľnícke prostredie pred prvou svetovou vojnou, typické preň sú obdĺžnikové domy čelnou stenou orientované do ulice,“ hovorí etnologička Zora Mintalová-Zubercová.

Predná izba mala jedno alebo dve okná do ulice a pôvodne bola jedinou obytnou miestnosťou v dome. Nachádzali sa v nej dve postele, jedna v rohu miestnosti, čelom otočená k oknu, spávali na nej rodičia, druhá umiestnená pozdĺž steny pri dverách určená pre starých rodičov.

Pod postele sa zasúvali malé zasúvacie postieľky pre deti. Dojčatá spávali s rodičmi alebo v plachtičke uviazanej na hrade nad matkou, niekedy v kolíske.

Tri generácie v jednej izbe

Pôdorys domu v Hruštíne. 1973 (zdroj: Archív PUSR. Foto: Beniaková)

„V jednej izbe s rozmerom približne štyrikrát štyri metre žili tri generácie. Starí rodičia, ich zvyčajne najstarší alebo najmladší syn s nevestou a ich deti,“ vysvetľuje etnologička.

„Na severe v horských oblastiach, kde žilo chudobnejšie, prevažne katolícke obyvateľstvo, mala rodina desať, dvanásť, niekedy až štrnásť členov. Na bohatšom juhu zvyčajne menej, v evanjelických a kalvínskych rodinách ženy obyčajne dodržiavali dokonca tradíciu jedného dieťaťa.“

Ak boli v rodine mladomanželia, vyčlenila sa im komora, cez leto sa spávalo aj na povale.

Okná v zrubových domoch boli na konci 19. storočia len malým výrezom medzi dvoma hranolmi s výškou a šírkou asi 30 centimetrov. Neskôr narástli, bežné štvortabličkové okno malo približne 40 x 40 centimetrov.

„Väčšie okno nepotrebovali,“ objasňuje entologička. „Cez zimu nevetrali, naopak, snažili sa, aby sa vzduch v miestnosti držal a nemenil sa, medzery medzi okennými rámami vykladali podlhovastými vankúšmi. V izbe bol príšerný vzduch, no ľudia to nevnímali tak ako dnes. Myslím, že aj toto bolo jedným z dôvodov vysokej úmrtnosti dojčiat. Museli prežiť zimu v nedýchateľnom vzduchu.“

Cez leto trávila rodina spoločný čas najmä posedávaním na lavici na podstení, po druhej svetovej vojne začali vznikať letné kuchyne a rodina jedávala na dvore.

Pitvor bol základ

Do domu sa vchádzalo cez pitvor – nevykurovaný vstupný priestor s ohniskom, napravo boli dvere do prednej izby, naľavo do komory. Asi štvrtinu prednej izby zaberala pec na pečenie chleba. Ak sa v medzivojnovom období staval na dedine nový dom, mal o jednu izbu viac. Medzi pitvor a komoru pribudla zadná izba.

„Pitvor bol základom všetkého,“ hovorí 71-ročný Daniel Kalina z Devičian. V otvorenom komíne, do ktorého sa dalo vojsť odspodu rebríkom, sa údili klobásky a slanina, na peci sa hriala voda na dennú spotrebu.

„Rodinný život sa odohrával v zadnej miestnosti, kde sme trávili čas, a v pitvore, kde mama a stará mama varili,“ spomína na detstvo v päťdesiatych rokoch.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C468B na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C468B na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Volebné mapy: Ako uspeli kandidáti vo vašej obci

Pozrite sa na interaktívnu mapu, v ktorej nájdete volebnú účasť aj to, ktorý kandidát uspel vo vašej obci.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.

Jednorožci v škôlke: Myslia si o nich, že sú školníci alebo učiteľkini frajeri

Žijú v ženskom kolektíve a pracujú za nízku mzdu. Byť učiteľom v materskej škole však má aj výhody.

Deti v Kozárovciach sa tetovania pána učiteľa neboja. Ten sa naopak nebojí zapletania vrkočov.