SME

Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Fačkov, po roku 1920. (Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR)
Ako sa za sto rokov zmenilo bývanie na Slovensku

Ešte žije generácia, ktorá si pamätá pitvor, zadnú miestnosť a dve postele pre desaťčlennú rodinu. Je až neuveriteľné, ako sa za sto rokov zmenili podmienky bývania.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rozália Hancková pochádza z ôsmich detí. Starých rodičov si nepamätá, v dlhom sedliackom dome v Hronských Kľačanoch bývala len s rodičmi a siedmimi súrodencami. Dom mal dve obytné miestnosti, sviatočne zariadenú prednú izbu, ktorá sa využívala na svadby, hody a kary, a zadnú izbu, kde rodina bývala.

„Spali sme, kde sa dalo,“ spomína s nostalgickým úsmevom. „Mamka s otcom na jednej posteli, tri deti na druhej. Ostatní v komore. Na jednom konci postele dve deti, na druhom tiež dve. Kto sa nezmestil, ľahol si na drevenú rohovú lavicu pri stole.“

Dnes má 81 rokov, je vdova a žije sama v štvorizbovom rodinnom dome postavenom krátko po druhej svetovej vojne.

Jej deti a vnuci už pravdepodobne bývajú v priestranných bytoch s presklenými stenami a kuchyňou spojenou s obývačkou.

Spávajú na manželskom dvojlôžku, ale možno nemajú komoru alebo podpivničený dom, kedysi nevyhnutnú samozrejmosť.

„Ak sa pozrieme na tradičné roľnícke prostredie pred prvou svetovou vojnou, typické preň sú obdĺžnikové domy čelnou stenou orientované do ulice,“ hovorí etnologička Zora Mintalová-Zubercová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Predná izba mala jedno alebo dve okná do ulice a pôvodne bola jedinou obytnou miestnosťou v dome. Nachádzali sa v nej dve postele, jedna v rohu miestnosti, čelom otočená k oknu, spávali na nej rodičia, druhá umiestnená pozdĺž steny pri dverách určená pre starých rodičov.

Pod postele sa zasúvali malé zasúvacie postieľky pre deti. Dojčatá spávali s rodičmi alebo v plachtičke uviazanej na hrade nad matkou, niekedy v kolíske.

Tri generácie v jednej izbe

Pôdorys domu v Hruštíne. 1973 (zdroj: Archív PUSR. Foto: Beniaková)

„V jednej izbe s rozmerom približne štyrikrát štyri metre žili tri generácie. Starí rodičia, ich zvyčajne najstarší alebo najmladší syn s nevestou a ich deti,“ vysvetľuje etnologička.

„Na severe v horských oblastiach, kde žilo chudobnejšie, prevažne katolícke obyvateľstvo, mala rodina desať, dvanásť, niekedy až štrnásť členov. Na bohatšom juhu zvyčajne menej, v evanjelických a kalvínskych rodinách ženy obyčajne dodržiavali dokonca tradíciu jedného dieťaťa.“

Ak boli v rodine mladomanželia, vyčlenila sa im komora, cez leto sa spávalo aj na povale.

Okná v zrubových domoch boli na konci 19. storočia len malým výrezom medzi dvoma hranolmi s výškou a šírkou asi 30 centimetrov. Neskôr narástli, bežné štvortabličkové okno malo približne 40 x 40 centimetrov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Väčšie okno nepotrebovali,“ objasňuje entologička. „Cez zimu nevetrali, naopak, snažili sa, aby sa vzduch v miestnosti držal a nemenil sa, medzery medzi okennými rámami vykladali podlhovastými vankúšmi. V izbe bol príšerný vzduch, no ľudia to nevnímali tak ako dnes. Myslím, že aj toto bolo jedným z dôvodov vysokej úmrtnosti dojčiat. Museli prežiť zimu v nedýchateľnom vzduchu.“

Cez leto trávila rodina spoločný čas najmä posedávaním na lavici na podstení, po druhej svetovej vojne začali vznikať letné kuchyne a rodina jedávala na dvore.

Pitvor bol základ

Do domu sa vchádzalo cez pitvor – nevykurovaný vstupný priestor s ohniskom, napravo boli dvere do prednej izby, naľavo do komory. Asi štvrtinu prednej izby zaberala pec na pečenie chleba. Ak sa v medzivojnovom období staval na dedine nový dom, mal o jednu izbu viac. Medzi pitvor a komoru pribudla zadná izba.

„Pitvor bol základom všetkého,“ hovorí 71-ročný Daniel Kalina z Devičian. V otvorenom komíne, do ktorého sa dalo vojsť odspodu rebríkom, sa údili klobásky a slanina, na peci sa hriala voda na dennú spotrebu.

„Rodinný život sa odohrával v zadnej miestnosti, kde sme trávili čas, a v pitvore, kde mama a stará mama varili,“ spomína na detstvo v päťdesiatych rokoch.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Spisovateľ Marek Vadas, v pozadí ulica v Pobedime, kde bývajú Rómovia.

Krvavú hlavu Rómky zahaľovalo perie. Útočníci sa správali ako zmyslov zbavení

Nešetrili ani starých, tehotné či deti. O pogrome z roku 1928 sa stále mlčí


30. máj
Jozef Gabčík, vpravo, a Jan Kubiš boli priatelia a spoločne sa podieľali na Operácii Anthropoid.

Otec vynadal Hlinkovi, syn pomohol zbaviť svet nacistického netvora

Kto bol Jozef Gabčík, ktorý sa pred 80 rokmi zapísal do svetových dejín?


26. máj
Trojica Púčik, Tunega a Tesár dostala ocenenie 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom.

Ak majú byť ocenení ľudácki aktivisti, vrátim svoje vyznamenanie, hovorí Fedor Gál

Vyznamenaní Tunega a Púčik obhajovali vojnový režim a kolaborovali.


18. máj
Hodina sokoliarstva na Základnej škole Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach.

Siedmak udrží na ruke už aj orla. V Štiavnických Baniach sa v škole učia to, čo nikde na svete

Šiestaci si navliekajú sokoliarske rukavice a dravce im sadajú na ruky.


20. apr
Do gulagov odvliekli vyše 7-tisíc obyvateľov Slovenska.

Do gulagov odviedli zo Slovenska tehotné ženy aj mládež, teraz Rusi opakujú históriu na Ukrajine

Išlo o tisíce nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia.


1. júl
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu