SME

Islamisti na nás strieľali v Sýrii: ďalší rok vojny, ďalší rok bez nádeje (reportáž)

Sýria sa stále zmieta vo vojne každého proti každému. (Zdroj: Lenka Klicperová)
Islamisti na nás strieľali v Sýrii: ďalší rok vojny, ďalší rok bez nádeje (reportáž)

České novinárky Markéta Kutilová a Lenka Klicperová sa druhýkrát vrátili do Kobani. Boje v tejto oblasti napriek prímeriu pokračujú.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

K deže, teraz si nič nedobijete, elektrina pôjde až o ôsmej večer,“ oznamuje nám naša hostiteľka Helin, keď sa snažíme zistiť, prečo sa nenabíjajú baterky do fotoaparátu. Je deväť hodín ráno. Aj toto je jeden z dôsledkov sýrskej vojny.

Sme v meste Kámišlí, najväčšom meste na severe Sýrie, kde Kurdi vyhlásili svoju autonómnu oblasť zvanú Rojava. Autonómia je však len veľmi obmedzená.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Jednu štvrtinu mesta majú pod kontrolou armáda a polícia Bašára Asada, a to vrátane letiska, ktoré je vítaným zdrojom príjmov pre Asadov režim. A práve od Asada závisí, kedy a koľko elektriny bude Kámišlí mať. Už viac ako tri roky funguje päť hodín denne. Za ten čas možno dobiť telefóny, pozrieť si televíziu. Ale obed sa už uvariť nedá.

Ľuďom nezostáva nič iné, než variť na plynových bombách. A práve to je ďalší nedostatkový tovar v celej Rojave. Na plyn do bômb sa každé ráno tvoria dlhé rady.

Ak sa vám v ten deň neujde, musíte prísť ďalšie ráno. Nedostatkový je už aj cukor. Aj naň sa stojí v radoch a dokonca je už na prídel.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

„Teraz sú to dve kilá na rodinu na mesiac,“ vysvetľuje Helin. Podľa nej je to málo, pretože len do čaju ho priemerná rodina spotrebuje oveľa viac. Navyše jeho cena je teraz desaťkrát vyššia ako pred vojnou. „Teraz stojí kilo skoro dolár, čo je príšerné, keďže priemerný plat je dvesto dolárov,“ dodáva Helin.

Šialená drahota

Od začiatku vojny vzrástli desaťnásobne nielen ceny cukru, ďalších základných potravín, spotrebného tovaru, ale aj liekov.

Cena plechovky sušeného mlieka pre deti rastie o desať percent každý mesiac.

Midyat Mahmoodová

„Cena plechovky sušeného mlieka pre deti rastie zhruba o desať percent každý mesiac. Teraz je to tri a pol dolára za plechovku. To si už môže dovoliť málokto. Väčšinu liekov kupujú po tabletkách, nemajú na celé balenia a liekov je navyše nedostatok. Závisíme od dodávok z Damasku, vozí sa to sem letecky a keď idem do skladu po tovar, zakaždým sa hrozím, o koľko zase budú vyššie ceny,“ vysvetľuje farmaceutka Midyat Mahmoodová vo svojej lekárni v centre mesta.

Život vo vojne, ktorá trvá už päť rokov, je čoraz ťažší. Jedným z dôkazov zlej ekonomickej situácie mnohých rodín je vysoký počet pracujúcich detí.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Tie stretávame všade, v každej dielni, obchodíku, reštaurácii, na stavbách, na čerpacích staniciach, na traktore ...

Sú to vo veľkej väčšine malí chlapci od desať do šestnásť rokov. Jeden z nich nás úplne fascinuje.

Dostali sme defekt a zastavujeme v náhodnom autoservise. Hneď k nám vybiehajú dvaja malí chlapci a pustia sa do práce.

Zručne koleso demontujú, opravia, nasadia, dofúknu ostatné kolesá. Takú zručnosť, rýchlosť a profesionalitu sme dlho nevideli.

„Nechodím do školy, ale sem opravovať autá, pretože si tu zarobím dva doláre denne. Je to moja práca, ale zároveň aj škola, majiteľ ma sem vzal do učenia, až budem veľký, budem automechanikom. Utiekli sme z našej dediny a teraz sme na tom zle,“ hovorí jeden z nich, trinásťročný Mustafa.

Jeho kamarát má štrnásť. Z batohu vyťahujem študentskú pečať. Chlapci žiaria šťastím.

„Čokoládu by som si nikdy kúpiť nemohol, je veľmi drahá.“

Tí, čo odišli a tí, čo zostali

Na ľudí však dolieha nielen nedostatok tovaru, zlá ekonomická situácia, ale najmä nedostatok nádeje, že sa veci zlepšia. V Kámišlí sme boli v auguste minulého roka a nemôžeme sa zbaviť dojmu, že mesto je teraz viditeľne prázdnejšie.

„Len z Kámišlí už odišla polovica obyvateľov, ďalšie sa na cestu chystajú,“ potvrdzuje nám miestny novinár Ibrahim Issa, keď prechádzame ulicami, kde zostáva mnoho bytov prázdnych. Zatvorené sú aj mnohé obchody či reštaurácie. Väčšina obyvateľov je už v Nemecku.  

Popoludní sa stretávame so skupinou ľudí, ktorí sa na svoju cestu do Európy chystajú. Na naše prekvapenie na nás čakajú len ženy a deti.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C464P na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M464P na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Keď tyranosaurus cerí zuby z obývačky

Fosílie dražia ako umenie, veda trpí.

Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Kokaín, korupcia aj škandály. Prvá republika nebola dokonalá, ale otvorila nám okná do Európy

Rozhovor s historikom Romanom Holecom o mýtoch spojených s Československom

S prvou republikou sa nám spája doba elegancie, prosperity a pohody. Nie vždy to bola pravda.