SME

Islamisti na nás strieľali v Sýrii: ďalší rok vojny, ďalší rok bez nádeje (reportáž)

Sýria sa stále zmieta vo vojne každého proti každému. (Zdroj: Lenka Klicperová)
Islamisti na nás strieľali v Sýrii: ďalší rok vojny, ďalší rok bez nádeje (reportáž)

České novinárky Markéta Kutilová a Lenka Klicperová sa druhýkrát vrátili do Kobani. Boje v tejto oblasti napriek prímeriu pokračujú.

K deže, teraz si nič nedobijete, elektrina pôjde až o ôsmej večer,“ oznamuje nám naša hostiteľka Helin, keď sa snažíme zistiť, prečo sa nenabíjajú baterky do fotoaparátu. Je deväť hodín ráno. Aj toto je jeden z dôsledkov sýrskej vojny.

Sme v meste Kámišlí, najväčšom meste na severe Sýrie, kde Kurdi vyhlásili svoju autonómnu oblasť zvanú Rojava. Autonómia je však len veľmi obmedzená.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Jednu štvrtinu mesta majú pod kontrolou armáda a polícia Bašára Asada, a to vrátane letiska, ktoré je vítaným zdrojom príjmov pre Asadov režim. A práve od Asada závisí, kedy a koľko elektriny bude Kámišlí mať. Už viac ako tri roky funguje päť hodín denne. Za ten čas možno dobiť telefóny, pozrieť si televíziu. Ale obed sa už uvariť nedá.

Ľuďom nezostáva nič iné, než variť na plynových bombách. A práve to je ďalší nedostatkový tovar v celej Rojave. Na plyn do bômb sa každé ráno tvoria dlhé rady.

Ak sa vám v ten deň neujde, musíte prísť ďalšie ráno. Nedostatkový je už aj cukor. Aj naň sa stojí v radoch a dokonca je už na prídel.

„Teraz sú to dve kilá na rodinu na mesiac,“ vysvetľuje Helin. Podľa nej je to málo, pretože len do čaju ho priemerná rodina spotrebuje oveľa viac. Navyše jeho cena je teraz desaťkrát vyššia ako pred vojnou. „Teraz stojí kilo skoro dolár, čo je príšerné, keďže priemerný plat je dvesto dolárov,“ dodáva Helin.

Šialená drahota

Od začiatku vojny vzrástli desaťnásobne nielen ceny cukru, ďalších základných potravín, spotrebného tovaru, ale aj liekov.

Cena plechovky sušeného mlieka pre deti rastie o desať percent každý mesiac.

Midyat Mahmoodová

„Cena plechovky sušeného mlieka pre deti rastie zhruba o desať percent každý mesiac. Teraz je to tri a pol dolára za plechovku. To si už môže dovoliť málokto. Väčšinu liekov kupujú po tabletkách, nemajú na celé balenia a liekov je navyše nedostatok. Závisíme od dodávok z Damasku, vozí sa to sem letecky a keď idem do skladu po tovar, zakaždým sa hrozím, o koľko zase budú vyššie ceny,“ vysvetľuje farmaceutka Midyat Mahmoodová vo svojej lekárni v centre mesta.

Život vo vojne, ktorá trvá už päť rokov, je čoraz ťažší. Jedným z dôkazov zlej ekonomickej situácie mnohých rodín je vysoký počet pracujúcich detí.

Tie stretávame všade, v každej dielni, obchodíku, reštaurácii, na stavbách, na čerpacích staniciach, na traktore ...

Sú to vo veľkej väčšine malí chlapci od desať do šestnásť rokov. Jeden z nich nás úplne fascinuje.

Dostali sme defekt a zastavujeme v náhodnom autoservise. Hneď k nám vybiehajú dvaja malí chlapci a pustia sa do práce.

Zručne koleso demontujú, opravia, nasadia, dofúknu ostatné kolesá. Takú zručnosť, rýchlosť a profesionalitu sme dlho nevideli.

„Nechodím do školy, ale sem opravovať autá, pretože si tu zarobím dva doláre denne. Je to moja práca, ale zároveň aj škola, majiteľ ma sem vzal do učenia, až budem veľký, budem automechanikom. Utiekli sme z našej dediny a teraz sme na tom zle,“ hovorí jeden z nich, trinásťročný Mustafa.

Jeho kamarát má štrnásť. Z batohu vyťahujem študentskú pečať. Chlapci žiaria šťastím.

„Čokoládu by som si nikdy kúpiť nemohol, je veľmi drahá.“

Tí, čo odišli a tí, čo zostali

Na ľudí však dolieha nielen nedostatok tovaru, zlá ekonomická situácia, ale najmä nedostatok nádeje, že sa veci zlepšia. V Kámišlí sme boli v auguste minulého roka a nemôžeme sa zbaviť dojmu, že mesto je teraz viditeľne prázdnejšie.

„Len z Kámišlí už odišla polovica obyvateľov, ďalšie sa na cestu chystajú,“ potvrdzuje nám miestny novinár Ibrahim Issa, keď prechádzame ulicami, kde zostáva mnoho bytov prázdnych. Zatvorené sú aj mnohé obchody či reštaurácie. Väčšina obyvateľov je už v Nemecku.  

Popoludní sa stretávame so skupinou ľudí, ktorí sa na svoju cestu do Európy chystajú. Na naše prekvapenie na nás čakajú len ženy a deti.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C464P na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C464P na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.