Príbeh, keď je pes len ako tovar

Množitelia produkujú psy, ktoré majú vrodené zdravotné chyby. Útulky sa plnia stále ďalšími psami.

Francúzsky buldoček. Množiteľská obeť Anička. (Zdroj: OZ FRBUL)

Vivi je sučka z útulku, westhighlandský biely teriér. „Je čistokrvná, podľa všetkého má aj papiere. Majiteľ sa jej zbavil, rovnako ako jej sestry, lebo na rodenie už bola stará. Najlepšie psy na to, aby mali mladé, sú dvoj-trojročné,“ vraví Zuzana Štefánková. Myslí si, že jej sučka bola s ostatnými psami zatvorená a jesť dostávala len veľmi málo. „Podľa všetkého bola týraná. Dodnes, keď ideme okolo nej a urobíme rukami nejaké gesto, ľahne si, ten reflex v nej zostal. Spočiatku sa aj pomočuje.“

Zuzana nepozná presný vek svojho psa, odhaduje, že môže mať asi desať rokov. Vivi slúžila na kšeft. „Čokoľvek jej dáme zjesť, doslova zhltne. Ani kosť nepohryzie, zhltne ju. Asi často hladovala. Musela byť zavretá, lebo nemala žiadne hygienické návyky, špinila pod seba.“

Vivi nevie byť vnútri, hoci Zuzana chcela psíka do domu a westhighlandský teriér je výslovne bytový pes. „Ale nevie žiť vnútri, nechce tam byť, stále vychádza von. Musela žiť v malom betónovom priestore. Ani vyšpiniť sa nejde na trávu, len na betón. Čo nie je normálne, lebo pes si pritom ociká nohy.“

Obchod so psami krutosťou a vypočítavosťou pripomína obchod s bielym mäsom. Z priateľa človeka sa stáva tovar, zviera akoby nebolo živou bytosťou. Len zdrojom zisku.

Nijaká kontrola, rodia dva razy do roka

„Sú dve alebo tri kategórie množiteľov,“ hovorí veterinárka Jana Freyová, ktorá robí súdnu znalkyňu v oblasti kynológie a prípady týrania psov veľmi dobre pozná. „Jedni majú živnosť ako chovatelia, lenže nejde o regulovaný chov. A vlastne ho nemá ani kto kontrolovať, lebo daňový úrad zaujíma len to, či mu niečo odvádzajú, a to si títo podnikatelia vedia ošetriť. Druhí nie sú registrovaní ani ako živnostníci, chovajú psy načierno.

A dochádza aj k absolútne nekoordinovanému množeniu, napríklad v rómskych osadách, nie však za účelom zisku – zvieratá sa tam skrátka spontánne množia. Veľké množstvo psov a mačiek odtiaľ putuje do útulkov. Existuje Československý kastračný program, ktorý je iniciatívou Združenia za práva zvierat. Raz za dva mesiace chodievajú dobrovoľníci a veterinári do osád a kastrujú zvieratá, hoci je to veľmi komplikované, všetko treba organizačne dohodnúť so starostom. Ak sa k zvieratám nikto nehlási, odoberú ich do útulkov a tam ich vykastrujú, aby sa nemnožili.“


Už ste čítali?