SME
Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky
KNIHA MESIACA

Nezabíjajte vtáčika!

Harper Leeová napísala len jednu knihu a vydržala s ňou takmer celý život. Keď vydala konečne druhú, rok na to zomrela.

Autorka Harper Leeová v roku 1961, krátko po úspechu Nezabíjajte vtáčika (To Kill a Mockingbird). (Zdroj: TASR)
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Dve neobyčajné literárne udalosti, ktoré od seba oddeľuje 55 rokov a spája jedna autorka. Dve knihy, ktoré vyvolali veľký rozruch, lebo dvakrát rozvírili nielen literárne hladiny – a v oboch prípadoch išli proti väčšinovému naladeniu verejnosti.

Pritom boli napísané krátko za sebou – aj keď vydané v opačnom garde. Aj takto vyzerá príbeh americkej spisovateľky Harper Leeovej (1926) a jej detskej (dospelej) hrdinky Scout (Jean Louise) Finchovej. 

Na začiatku bol rukopis spisovateľky Harper Leeovej Choď postaviť stráž. Príbeh Jean Louise Finchovej, ktorá sa ako dvadsaťšesťročná vracia z New Yorku do rodného alabamského mestečka Maycomb, však vydavateľstvá odmietli. Ďalšia kniha Harper Leeovej Nezabíjajte vtáčika (pod týmto názvom vychádza teraz v Ikare) sa však stala bestsellerom a autorka dostala zaň v roku 1961 Pulitzerovu cenu.

Paradoxom je, že táto druhá kniha, napísaná neskôr, sa venuje osudom Jean Louise Finchovej ako osemročného premúdreného a sčítaného dievčatka (v románe vystupuje  pod menom Scout) v 30. rokoch na americkom Juhu. Teda v období, ktoré predchádza dianiu v knihe napísanej ako prvej.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Truman Capote na scéne

Doterajší časový chaos však vlani vyústil do nečakaného vyvrcholenia – po 55 rokoch vyšiel aj prvý rukopis Harper Leeovej – a v literárnych kruhoch nastal opäť rozruch. Autorka podľa zverejnených informácií  zrejme podľahla tlaku svojho okolia, keď po objavení zdanlivo strateného rukopisu súhlasila s jeho vydaním – žiaľ, bez prepracovania či zosúladenia tohto rukopisu s textom knihy Nezabíjajte vtáčika, čo v pozornejších čitateľských kruhoch vyvolá niekoľko kontroverzných vnemov.

Detailnejšie výhrady literárnej kritiky voči druhému románu si povieme v závere, lebo najprv sa dominantne venujem jej znovu vydanej prvotine Nezabíjajte vtáčika (pokračovanie pod názvom Postav hliadku vyjde na budúci mesiac).


Dievčatko Scout je nesmierny vtipným pozorovateľom sveta a rozprávačom udalostí, odohrávajúcich sa okolo nej. Je to svet malého mestečka južného štátu USA, v ktorom naďalej pretrváva rasová segregácia a napäté vzťahy medzi bielymi a farebnými v čase po vypuknutí hospodárskej krízy (1929).  

Leeová očami malého bystrého dievčatka nesmierne pútavým spôsobom zobrazuje komplikovaný svet malého mestečka, pričom čitateľsky najvďačnejšie sú jej dobrodružstvá zažívané s bratom Jemom a ich najlepším kamarátom Dillom Harrisom (ktorého predobrazom sa stal Leeovej priateľ Truman Capote).

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

 

 

Iste, trochu ju limituje skutočnosť, že vlastnú mamu fakticky nepoznala a zákulisie ženského sveta, emocionálneho a biologického, jej tak ostáva dlho utajené, keďže je však chlapcom v sukni, dlho si toto tajomno ženstva ako takého neuvedomuje.

Našťastie, snaha ukončiť svoj život po tehotenstve, ktoré v jej mysli spôsobil neobratný bozk spolužiaka vďačného za pomoc pri písomke, je neúspešná – tieto peripetie dospievajúceho dievčatka si však čitateľ užíva, nielen ten cynickejšie založený.

V stopách Marka Twaina


Fanúšik a ctiteľ Marka Twaina nemôže nevybadať podobný humor Harper Leeovej – osobne nepoznám väčšiu poklonu, ako je toto prirovnanie, ktoré sa, priznajme, aj trochu ponúka vďaka južanskému prostrediu a nadštandardne vyvinutým zmyslom autorky pre humor a briskné postrehy.

Bez významu zrejme nie je ani skutočnosť, že medzi predkov Harper Leeovej patril skvelý južanský generál Robert Lee, známy z vojny Severu proti Juhu (tohto generála si vážili aj prezident Abraham Lincoln a jeho generál Ulysses Grant).

Nech však prehovorí autorka o prvom dni v škole jej hrdinky (Scout v čase nástupu do školy totiž spolu s otcom číta nielen noviny, ale aj rozličné právne normy a všetko ostatné, čo nájde na jeho stole.

A všetci vieme, že máločo je lepkavejšie ako detská myseľ): Slečna Caroline napísala na tabuľu tlačenými literami svoje meno a povedala: „Tu je napísané, že sa volám Caroline Fisherová. Som zo severnej Alabamy, z Winstonského okresu.“ Trieda zašumela v obave, či sa na slečne Caroline neprejaví nejaké čudáctvo, ktoré bolo príznačné pre obyvateľov toho kraja. (Keď sa Alabama 11. januára 1881 odtrhla od Únie, Winstonský okres sa odtrhol od Alabamy, čo vedelo v Maycombskom okrese každé dieťa.)
Potom šla k tabuli a napísala veličiznými tlačenými literami abecedu, obrátila sa k triede a spýtala sa:
„Vie niekto, čo to je?“
Všetci to vedeli, lebo väčšina prvákov vlani prepadla.



Sever proti Juhu

Podstatou Leeovej románu však nie sú detské zážitky Scout a jej brata Jema a najlepšieho kamaráta Dilla. Kľúčová línia – kľúčová aj vzhľadom na „pokračovanie“ osudov malej Scout v druhom románe - sa odohráva úplne inde. Atticus Finch, otec malej Scout a právnik, obhajuje černocha Toma Robinsona, ktorý je obvinený zo znásilnenia bielej ženy Mayelly Ewell.

Navyše ho obraňuje před zlynčovaním bielymi obyvateľmi mesta – a nedá sa zabudnúť na leví diel Scout na tom, že pomstitelia neuspeli. Malá zvedavá Scout je pozorovateľom aj samotného súdneho procesu – a konfrontácia s nepravodlivým svetom bielych dospelých trvalo ovplyvní jej hodnotový svet a zmysel pre spravodlivosť a férovosť.

Práve spisovateľsky nesmierne príťažlivé stvárnené zobrazenie sveta detí a dospelých, bielych a farebných, predsudkov a empatie, pretvárky a statočnosti, všetko šmrncnuté glosovaním nadštandardne bystrého dievčatka spôsobilo obrovský úspech tejto knihy, ktorá sa stala povinnou súčasťou modernej americkej literatúry.

 

Západ proti Východu

Zrejme silný príbeh, jasné hodnotové svedectvo a jednoznačný čitateľský zážitok na prelome 50. a 60. rokov vytvorili predpoklady na to, aby pokračovanie románu – nezabúdajme, že bolo napísané ako prvé – zaskočilo povrchnejšiu časť odbornej i laickej čitateľskej verejnosti.

Atticus Finch, v knihe Nezabíjajte vtáčika obhajca obvineného černocha Toma Robinsona, sa v druhom románe nachádza akoby na opačnom konci ako jeho dcéra Jean Louise, keď sa stal členom bieleho spoločenstva odmietajúceho rozhodnutie Najvyššieho súdu o odstránení segregácie černošských detí v školách.

Atticus podobne ako väčšina obyvateľov Maycombu toto rozhodnutie považuje nielen za porušenie 10. dodatku americkej Ústavy, podľa ktorého každý štát americkej federácie si zachováva svoju suverenitu, slobodu a nezávislosť, ako aj všetku moc, jurisdikciu a práva, pokiaľ nie sú výslovne určené do právomoci federálnych orgánov, ale – a tu je pes zakopaný – aj za predčasné rozhodnutie, nezodpovedajúce pripravenosti černošského obyvateľstva na prevzatie zodpovednosti za správu krajiny a jej orgánov.

Práve emocionálne a argumentačne nasýtené debaty dcéry a otca o tomto probléme z rôznych uhlov pohľadu sú myšlienkovým vrcholom Leeovej románov – a nielen do strednej Európe prinášajú aj nečakaný bonus, pretože do sveta karpatských domorodcov a blízkovýchodných prisťahovalcov a utečencov a ekonomických migrantov prinášajú ten typ diskusie, aká v našom priestore neuveriteľne chýba.

Chýbajú totiž aj či predovšetkým ľudia, schopní podobným spôsobom ako Leeovej hrdinovia diskutovať a uvažovať a načúvať druhej strane, keď sa zhovárajú o vzťahu k strane tretej, o strete dvoch hodnotových svetov, o akceptovaní odlišnosti ako aj o tom, keď je tá odlišnosť neakceptovateľná...

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kľúčovou zbraňou proti delta variantu koronavírusu je zaočkovanie obidvoma dávkami vakcíny.

Aktuálne je na Slovensku zaočkovaných 26 percent obyvateľstva.


3 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Ako sa bude vyvíjať pandémia.


a 2 ďalší 58m