Ako vyzeral Stalinov kult osobnosti?

Pozrite si obrazy, plagáty a sochy a prečítajte si básničky o Stalinovi.

Milovaný Stalin - národné šťastie! Plagát (Zdroj: sovietposters)

Dňa 26. februára 1956 vystúpil sovietsky vodca Nikita S. Chruščov pred 1400 delegátmi 20. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) a štyri hodiny im čítal správu o zločinoch Josifa V. Stalina. Šok, ktorý im tak spôsobil, bol nepredstaviteľný.

Aj tri roky po smrti bol Stalin pre všetkých z nich poloboh – najmúdrejší, najodvážnejší, najláskavejší hrdina a bojovník, víťaz nad fašizmom, starostlivý vodca svetového proletariátu, pracujúcich a roľníkov, i skromný génius.

Podľa Chruščovovej správy bol však Stalin posadnutý mocou, bol chorobne podozrievavý a mal na svedomí milióny obetí – či už popravených, zmiznutých v pracovných táboroch (gulagoch) či zomretých počas hladomorov.

Šok bol o to väčší, že Chruščov priamo pomenoval vinníka: Stalina. Väčšina ľudí vedela, že v Sovietskom zväze nie je všetko v poriadku, ale vinu za neprávosti dávali skôr Stalinovmu okoliu. Stalin by predsa nič také nemohol dopustiť, vraveli si. Po odhalení jeho zločinov sa museli všetci vyrovnať s faktom, že to, čo doteraz o Stalinovi vedeli, čo im bolo každodenne predkladané a opakované, bola obrovská lož.

Kult vodcu, nazývaný aj kult osobnosti nebol žiadna novinka ani Stalinov vynález. Používal ho už Hitler a pred ním desiatky rôznych vládcov na celom svete.

Stalinov kult je výnimočný v tom, že veľmi silne zasiahol aj Československo. Po komunistickom prevrate v roku 1948 doslova zamoril aj náš verejný priestor gigantickými sochami, nevkusnými obrazmi a plagátmi. Možno ani nebolo básnika, ktorý by o Stalinovi nenapísal báseň, spomínať Stalina a ďakovať mu bol obrad, používaný pri mnohých príležitostiach, dokonca aj pri svadbách či krstinách.

Kult, ktorý si Stalin vlastnoručne vybudoval, bol obludný a keď si pozriete našu galériu, poviete si: ako mohli ľudia tomuto uveriť? Veď je to celé smiešne, prehnané, patetické, neuveriteľné ako rozprávka. Aj študent dokáže odhaliť, že je to propaganda.

Posolstvo výročia odhalenia Stalinovho kultu osobnosti je však v inom: je to varovanie, aby sa už nikdy nič také nestalo – aby sa z politického lídra stala uctievaná modla, boh, ktorý môže všetko. V Rusku sa to opäť deje a o Putinovi sa dnes skladajú piesne a píšu básničky.

Ak si nedáme pozor a nebudeme si chrániť základné slobody, ktoré máme, veľmi ľahko si tu niekto mocný vytvorí vlastné samoderžavie a naše deti či vnuci sa budú učiť v školách básničky na počesť panovníka.

 

Miloš Krno: Imperialistom Ameriky (úryvok)

Vychádza čierne srdce na západe

A Truman stojí v rukách s „Mein Kampfom“,

Prší mu miesto lístia po záhrade

Dážď dolárov, čo udáva mu tón.

 

A zatiaľ mocne žiari na východe

Červené slnce, kvitne ruží ker.

Národy sveta túžia po slobode,

Sú odhodlané brániť v svete mier.

 

Stalin je život, šťastie, mier a práca

a Truman vojna, smrť a otroctvo.

Kapitalizmus v svete vykrváca,

Nech žije socializmus – naše víťazstvo!

(Na stráži mieru, 1951, Slovenský spisovateľ)

Andrej Plávka: Moskovská dumka (úryvok)

...

Dýcham ju priamo z povetria

a cítim, že už nie som malým,

nepôjde hlas môj do vetra,

milióny si so mnou stali

za šťastie sveta, s nami Stalin –

tak brešte, psíci, do svetla!

(Domovina moja, 1953)

Ján Kostra: Na Stalina 

(úryvok z poémy, 1949)

 

Úrodou oťaželi roky

súdruha Stalina.

Ako mohutné valné toky

idey jeho po širokých

valia sa krajinách,

úhory meniac v žírne plochy.

 

Jak pohár gruzínskeho vína

dvíhame slovo na slávu.

Mocná si, proletárska domovina.

Svetový vietor vzpína

červenú zástavu

na tvoju počesť – na Stalina.

Krista Bendová: A znova príde

 

Nie, slová smutné, nevyslovím vás.

Ešte je všetko príliš živé.

Ten úsmev dobrý... vieryplný hlas...

pokojný pohyb hlavy sivej...

Nie, slová smutné, nevyslovím vás.

 

Päť dní už prešlo. A ja neverím,

nemôžem veriť, že by nebol v diali.

Veď v chvíľach ťažkých dúfali sme – s kým?

S Vami, náš súdruh Stalin.

Päť dní už prešlo. A ja neverím...

 

Zatíchlo srdce? Navždy nechal nás?

Nie. Tu je s nami jeho láska celá.

Keď bude treba, viem, on v každý čas

vystúpi z tichej siene mauzólea –

a znova príde živý medzi nás.

(1953, k smrti Stalina, úryvok)

Ladislav Mňačko: Dar

Vyšíva sedemdesiat hviezd,

červený vankúš pre Stalina.

Ach, všetku lásku do nich vpliesť,

vrátil jej život, vieru, syna!

Vyšíva sedemdesiat hviezd.

 

Iskrí sa červeň ocele,

znie piesňou práce kovadlina.

Kováci kujú vesele

dar pre Stalina, pre Stalina

iskrí sa červeň ocele.

 

Na stole kniha načatá,

je noc a súdruh neusína.

Otázky: strana tá a tá –

učí sa pravde od Stalina.

Na stole kniha načatá.

 

V postieľke malá radosť spí,

bdie nad ňou láska materina –

„Až budeš veľký, pochopíš,

čo je mier. Mier je od Stalina!“

V postieľke malá radosť spí.

 

(Piesne ingotov, 1950)

Milan Lajčiak: Vám, súdruh Stalin

Nemôže silnejší verš napísať žiaden básnik,

než vojak v Berlíne na Reichstag krvou chcel.

Ja sotva postačím vravieť svoj život vlastný,

Vy osud miliónov ste viedli v jeden cieľ.

 

Keby som černoch bol, do najčernejšej hliny

vryl by som Vašu nesmrteľnú tvár.

Nie sedemdesiat rokov, Vy sedemsto by ste žili,

ale i sedemsto je veľmi skromný dar.

 

Keby som bez práce blúdil Amerikou,

poslednú skyvu chleba pre rodinu mal,

Vám bez váhania a Vašim bojovníkom

by som ju odovzdal.

 

Ale ja žijem dnes v slobodnej krásnej vlasti,

dnes jedno meno spieva moja zem.

Vám, súdruh Stalin, za to, že rastiem v šťastí,

za seba a za pokolenie mladé

ĎAKUJEM

(Stalin, zborník k 70. narodeninám, 1949)

Fraňo Kráľ: Stalin

Úcta mi plaší hodnotiace slová,

nie, nie, nie, prívlastkom to meno neoslávim,

bez okrás najkrajšie znie zo slov mora:

Stalin, Stalin, Stalin.

 

Velikosť, uveď svoje najhutnejšie váhy

a oceň, čím je svetu tento človek,

bo vzácny maršal, vodca milovaný –

je predsa skúpe, i keď vrelé akokoľvek.

 

Velikosť, napni svoje najkrajnejšie hrádze

a polmi, čo dal dnešku tento človek,

bo krehký verš môj veľa neuvládze,

i keď ho vypnem akokoľvek.

(Stalin, zborník k 70. narodeninám, 1949)

 


Už ste čítali?