Kvalitu života vníma každý z nás na základe rôznych kritérií, ale všetci máme niečo spoločné. Strach o zdravie blízkych aj to vlastné. Túžbu po vzdelaní a budúcom šťastí svojich detí. A snahu realizovať sa prostredníctvom práce, ktorá nám zaručí, aby sme sa na konci mesiaca nebáli, či budeme mať za čo nakúpiť aspoň základné potraviny.
Cítime sa spokojní a šťastní? A čo má na našu subjektívnu pohodu najväčší vplyv?
Na kvalitu nášho života sa dá pozrieť z dvoch síce blízkych, ale zároveň rozdielnych pohľadov.
Jeden z nich – hedonistický – chápe dobrý život jednoducho ako maximum potešenia a jeho prevahu nad utrpením. Druhý – eudaimonický – chápe dobrý život ako taký, ktorý prináša náš rozvoj a sebarealizáciu.
Oba prístupy sa zhodujú, že kvalita života má rovnako ako samotný život mnoho vrstiev, z ktorých sa niektoré dajú skutočne odmerať a niektoré sú iba naším osobným kritériom. Kvalitu vlastného života preto neposudzujeme len v jednotlivých konkrétnych oblastiach, ale aj celkovo. Stačí, aby jedna, pre nás najpodstatnejšia oblasť zlyhala a celý život označíme za nekvalitný.
K objektívnym merateľným faktorom patrí osobná situácia, situácia rodiny a domácnosti, susedstva, sídla, existujúce spoločenské problémy ako chudoba, sociálne konflikty, nerovnosti.
K subjektívne vnímanej kvalite života patrí pocit šťastia, celkovej spokojnosti so životom, spokojnosť s čiastkovými oblasťami života a harmonizáciou životného času, rodina, práca, bezpečie, príjem, zdravie, životné prostredie. A tiež očakávania a obavy týkajúce sa budúcnosti.
V rebríčku šťastia sme poskočili
Početné výskumy potvrdzujú, že kvalitu života najsilnejšie ovplyvňujú práve vek a príjem. Vek znižuje citovú pohodu a spokojnosť s vlastnou vitálnosťou a príjem domácnosti pozitívne koreluje so všetkými dimenziami kvality života, hoci nie v rovnakej miere.
Ľudia na Slovensku však vnímajú spokojnosť so svojím životom pomerne stabilne. Medzi rokmi 2007 a 2015 sa podľa eurobarometra podiel spokojných a nespokojných takmer nezmenil.
