Ruže z Dolnej Krupej závidela grófke celá Európa

Mária Henrieta Choteková patrila medzi najvýznamnejších pestovateľov a znalcov ruží v Európe.

Grófka Mária Henrieta Choteková sa narodila 24. novembra 1863 a zomrela 13. februára 1946. (Zdroj: archív S. Petráša a OZ Korompa Dolná Krupá)

Jej smrť je smutnou karikatúrou doby. Mária Henrieta Choteková, posledná z bohatého šľachtického rodu Chotekovcov, zomrela chudobná a takmer pomätená v opatere mníšok v kláštore dcér božskej lásky.

Počas svojho života založila v rodnom kaštieli v Dolnej Krupej jedno z troch najväčších rozárií v Európe. S otázkami, o akú odrodu ruže ide, sa k nej chodili radiť najvýznamnejší francúzski a nemeckí šľachtitelia.

Peter Lambert, Wilhelm Kordes či Hermann Kiese, slávni ružiari zo začiatku 20. storočia, boli hrdí na to, že môžu byť jej priateľmi a blízkymi spolupracovníkmi.

Napriek tomu po smrti upadla do zabudnutia, pre Slovensko ju objavil až v roku 1995 Johannes Kalbus, nemecký pestovateľ historických odrôd ruží.

Najžiarivejšia ozdoba

Ako zanietená a hlboko veriaca katolíčka vyučovala vo svojom viedenskom byte náboženstvo, v roku 1912 jej pápež Pius X. udelil za zvláštne zásluhy pápežský rad „Pro Ecclesia et Pontifice“, čo je najvyššie vyznamenanie, ktoré môže získať aj laik. O rok neskôr ju prijal na osobnej audiencii.

Bola amatérskou herečkou, „najžiarivejšou ozdobou a najsympatickejším zjavom medzi mladými rakúskymi kontesami“ (Wiener Salonblatt, 18. 3. 1885), „výnimočný talent ďaleko presahujúci amatérsku úroveň“ (Neuigkeits-Welt-Blatt, 19. 3. 1896). V Dolnej Krupej postavila pravdepodobne prvú budovu divadla na Slovensku a usporadúvala v nej okrem pravidelných predstavení aj Krupský divadelný festival.

Rozárium začala budovať po roku 1906, postupne doň vložila všetky svoje peniaze, dedičstvo po otcovi, neskôr aj po bratovi. Vo februári 1946, keď zomrela, bolo už druhýkrát zničené vojnou, spustnuté a zarastené burinou. Staručká grófka nemala po vojne silu ani peniaze na jeho obnovu, uvedomovala si aj to, že zostať v rodnom kaštieli po prechode frontovej línie nebolo správne rozhodnutie.

Vyhnaná z vlastného kaštieľa

Jej predtucha sa splnila, začiatkom apríla 1945 vtrhli do kaštieľa vojaci, pravdepodobne za podpory miestnych obyvateľov, a vyrabovali ho. Karol Jarábek v publikácii Pamäti (1960) opisuje, ako ‚úbohá starena na mieste hneď si zúfala a zošalela‘. Z krku jej strhli rodinný amulet, zhodili ju z postele a pod matracom hľadali šperky.

Po vyhnaní sa jej ujali mníšky z miestneho kláštora, ktorý založil a financoval ešte jej brat Rudolf. „Pani grófku k nám priviedli krátko po tom, ako vyrabovali ich kaštieľ,“ spomínala sestra Hildegarda Nižnánska, s ktorou sa v roku 1997 stretol Stanislav Petráš, autor publikácie Ružová grófka a jej svet.

„Videli sme, že bola v žalostnom rozpoložení. Bola v šoku. Dalo nám veľa námahy ako-tak ju priviesť k sebe. Neostalo jej okrem toho, čo mala na sebe, vôbec nič. Pamäť a psychika boli narušené, no postupne sa jej stav začal zlepšovať.“

V kláštore mala vlastnú izbu, neskôr bola schopná ísť aj do kostola, na dvore ošetrovala kvety a hrávala na klavíri. „Na sklonku života vo svojej pomätenosti vyspevovala po chodbách krupského kláštora neznáme árie, akoby ozvenu spevov, čo kedysi odzneli v kaštieli, a tým privolávala do Krupej znovu krajšie časy,“ píše Jarábek.

Na jej správaní sa prejavoval vek a následky toho, čo prežila, podľa slov sestry Hildegardy‚ ‚začala vychádzať na detský rozum‘. Zomrela desať mesiacov po vyhnaní z kaštieľa vo veku 82 rokov.

Zachránila dielo Rudolfa Geschwinda

Odborníci považujú za jej najväčšiu zásluhu zachovanie a zveľaďovanie dedičstva po najvýznamnejšom uhorskom šľachtiteľovi ruží Rudolfovi Geschwindovi. Geschwind ponúkol svoje dielo najprv mestu Krupina, kde žil a pracoval, nestretol sa však so záujmom, a tak napísal 13. júna 1910 list grófke Chotekovej. O päť dní pricestovala a odkúpila od neho viac ako dvetisíc rastlín vrátane kultivarov, ktoré ešte neboli na trhu.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45AS na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45AS na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus



Už ste čítali?