Reforma školstva bude bolieť. Tu je sedem dôvodov, prečo musí prísť

O školstve sa už viac diskutuje. Táto téma však stále nevzbudzuje také vášne ako sledovanie hokeja

Deti sa učia rady, len ich treba vedieť zaujať. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA)

BRATISLAVA. V slovenskom školstve sa za posledných 25 rokov neudiali také zmeny, ktoré by ľudia vnímali ako významný posun dopredu. Väčšina je presvedčená, že školstvo už veľmi dlho prešľapuje na mieste a vzdelávanie sa vyvíja zlým smerom. Tu je sedem dôvodov, prečo je reforma školstva nevyhnutná. 

1. Chodiť do školy s radosťou sa nenosí

Ak by fínsky školák prestúpil do slovenskej základnej či strednej školy, pravdepodobne by neveril vlastným očiam a ušiam, čo od neho učitelia chcú. Chýbala by mu sloboda, humánnosť, nedirektívny prístup pedagógov. A ktovie, čo by povedal, ak by ho nútili počas veľkých prestávok chodiť do kruhu a jesť desiatu, a na hodinách by ho  stresovali úlohami v časovom limite. Ibaže slovenské školstvo je presný opak fínskeho.

Aj preto slovenskí žiaci na druhom stupni základnej školy nechodia do školy s radosťou, necítia sa v nej dobre, nudia sa tam.Psychológ  a vysokoškolský pedagóg Miron Zelina hovorí, že sa školákom ani nečuduje. Aj po 25 rokoch sa učia zo zlých učebníc, v ktorých chýbajú otázky na tvorivosť. Učivo je predimenzované, čo zaťažuje žiakov, učiteľov, ale aj rodičov. A čo je najhoršie, neostáva čas na opakovanie, upevňovanie základného učiva.

A tak sa stáva, že žiak vie veľa podrobností z rozličných oblastí, ale nemá fixovaný poznatkový základ.Vladimír Burjan, bývalý učiteľ, ktorý sa dnes problematike školstva venuje ako vydavateľ časopisu Dobrá škola a riaditeľ firmy zaoberajúcej sa hodnotením a testovaním žiakov, na túto tému povedal, že náš školský systém je napriek viacerým reformám zviazaný.

Do zbytočných podrobností predpisuje, čo učitelia môžu, čo musia a čo, naopak, nesmú. Predpísané učivo je často veku neprimerané, príliš teoretické, nudné. Nejeden učiteľ cíti, že by sa žiaci potrebovali a chceli učiť niečo celkom iné, že by ich tým aj vedel zaujať, no jeho možnosti meniť obsah sú obmedzené.

Podľa Zelinu žiaka ako osobnosť podceňujeme. Berieme ho skôr ako niekoho, kto sa má dobre naučiť učebnú látku, aby uspel v testoch, lebo škola potom naňho dostane peniaze. Rovnako je podceňovaný učiteľ ako tvorca kvality školy, výchovy.


Sumár: Aj keď sú naši žiaci dosť vzdelaní, tým, že u nich škola nerozvíja najvyššie poznávacie schopnosti, akými sú kritické myslenie a kreativita, v úlohách tohto typu v medzinárodných meraniach zlyhávajú.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Čo navrhujú strany v školstve? Smer nič

2. Nižšie nároky podporujú priemernosť

Na jednej strane je nedostatok financií v školstve, na druhej sa ich množstvo rozplynie v sociálnych balíčkoch a prapodivných tendroch. Toto je  zreteľná odpoveď tejto vlády, aké dôležité je pre ňu školstvo, vzdelanie a rozvoj krajiny.

Naďalej pretrvávajú problémy s kreditným vzdelávaním pedagogických pracovníkov. Tento problém obzvlášť postihuje stredné odborné školy, ktorých pracovníci majú minimálnu možnosť odborného vzdelávania. Neriešili sa systematicky nízke nástupné platy učiteľov (595 eur v hrubom), čo sa supluje nájomnými bytmi.

Neuskutočnila sa racionalizácia priamo riadených organizácií ministerstva školstva, o ktorej sa hovorí už od roku 2010 a bola predmetom množstva analýz.

Sumár: Spôsob financovania spolu s klesajúcou populačnou krivkou spôsobili zníženie nárokov vo všetkých stupňoch škôl. Výsledkom je priemernosť či odchod najschopnejších maturantov na štúdium do zahraničia.

3. Kríza učiteľského povolania

Je celkom reálne, že v blízkej budúcnosti budú školy trpieť nedostatkom učiteľov. Na učiteľské smery štúdia si prihlášky podáva čoraz menej stredoškolákov. Tí, ktorí sa na ne aj hlásia, berú učiteľstvo skôr ako druhú alebo tretiu možnosť v poradí pre prípad, že sa nedostanú tam, kde naozaj chcú.

„Ak je kariéra učiteľa pre študentov len plánom B, potom to nebudú tí najlepší učitelia, akých chce mať v školách každý rodič,“ povedala Lucia Kleštincová z Inštitútu pre hospodársku politiku.

Povolanie učiteľa sa za posledných 25 rokov stalo neatraktívnym najmä pre nízke mzdové ohodnotenie, pracovné podmienky, ako aj spoločenské postavenie. Doteraz štát a žiadna z ponovembrových vlád na túto realitu dostatočne nereagovali.

Jana Kontúrová, riaditeľka Základnej školy v Bošanoch, je presvedčená, že cesta pre naše školstvo je v silnom učiteľovi, ktorý vzíde len z prvotriednych absolventov. „Každé dieťa si zaslúži toho najlepšieho učiteľa a zvýšenie platov bude prevenciou pred množením sa učiteľov druhej kategórie.“

Sumár: Už dnes je isté, že nedostatočný záujem o učiteľské  povolanie sa čoskoro prejaví na kvalite budúceho pedagogického zboru.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Fínski žiaci sú výborní, lebo nepoznajú stres

4. Byrokracie je menej, no stále dosť

Azda najviditeľnejšiu pozitívnu zmenu učitelia od minulého septembra pocítili v zníženej byrokracii, ktorú museli dovtedy vykonávať. Zaujímavosťou je, že jej odbúranie bezprecedentne nadviazalo na pomerne solídne rozbehnutý proces, ktorý sa začal ešte za ministrovania Eugena Jurzycu (SDKÚ), čo nie je bežné pri odovzdávaní si štafetového kolíka ministrami.

Draxlerovo ministerstvo sa začalo pred rokom zníženiu byrokracie venovať intenzívne, v tomto smere má body k dobru. Pochopilo, že bez pomoci učiteľov a riaditeľov z praxe to nepôjde a tí boli súčasťou debyrokratizačnej komisie. Vyjadrovali sa ku všetkej dokumentácii, jej rozsahu a potrebe.

Návrhy a podnety komisie spracovával Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý pripravoval zasadnutia veľmi dôsledne. Návrhy sa dostávajú do praxe, do vyhlášok a zákonov postupne.

Jedným z najväčších prínosov je vedenie triednej knihy aj v elektronickej podobe. Učitelia už nemusia vypisovať dochádzku a známky ručne. Žiaľ, na konci roka treba triednu knihu vytlačiť, je to nutný kompromis pre evidenciu.

Draxler však prestrelil, keď žiadal od škôl a rodičov citlivé údaje do centrálneho registra, čo si zase žiadalo veľa papierovania a byrokracie. Nakoniec uznal pochybenie a ospravedlnil sa.

Sumár: Ide o dobré kroky, zrušená dokumentácia šetrí učiteľom a riaditeľom čas. Je však otázne, či novinky premietnu do praxe všetci riaditelia. Mnohí neradi menia zaužívané alebo robia papiere pre obavy z kontroly.

5. Chýba zákon o financovaní školstva

Vláda Roberta Fica si už v programovom vyhlásení stanovila cieľ, že postupne presadí model financovania na triedu, a nielen na žiaka. Na konkrétnej úprave začal pracovať ešte bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. Doteraz tento zákon nepredstavili.

Draxler po nástupe do funkcie chcel najskôr dotiahnuť dátovú bázu ministerstva, aby sa vedelo koľko žiakov je v ktorej škole, lebo niektoré stredné školy vykazujú vyšší počet žiakov, ako na nich v skutočnosti študuje.

Pracovná verzia nového zákona je vraj hotová.

Sumár: Financovanie škôl, ktoré vyvoláva spory už dvanásty rok, by sa malo zmeniť.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Platy treba zvýšiť všetkým učiteľom. Razantne

6. Problémy s duálnym vzdelávaním

Po zdĺhavých prípravách a rokovaniach sa Draxlerovi podarilo v parlamente presadiť zákon o odbornom vzdelávaní. Zdedil ho od predchodcov. Mal to byť prelomový zákon v odbornom vzdelávaní, no narazil na množstvo problémov v praxi.

Očakávalo sa, že do duálneho vzdelávania priamo u zamestnávateľov sa hneď v prvý školský rok zapojí 1500. Prihlásilo sa necelých 500. Väčší záujem škôl, žiakov, rodičov a zamestnávateľov sa očakáva v tomto školskom roku.

Branislav Gröhling, autor projektu odborného vzdelávania Education, povedal, že jeho zlyhaním bola aj slabá informovanosť verejnosti, firiem, žiakov a rodičov a tiež veľká miera byrokracie. K žiadosti o poskytnutie duálneho vzdelávania treba doložiť až sedem potvrdení od súdu, daňového úradu, ale aj výpis z registra trestov, hoci všetky tieto údaje štát má.


Sumár: Negatívom bolo znižovanie normatívu na jednotlivé odbory, čo môže viesť k prepúšťaniu učiteľov. Aj z tohto dôvodu majú školy slabý záujem o duálne vzdelávanie. Čím viac žiakov má škola v duálnom vzdelávaní, tým menej peňazí dostane.

7. Nový minister, nová koncepcia

Skutočná reforma školstva sa u nás ešte neuskutočnila. Je potrebná a bude bolieť. Tomu sa nedá vyhnúť. Presne tak to urobili Fíni, ktorých vzdelávací systém je často métou aj pre našich ministrov. Ibaže tam prichádzajúci minister nadväzuje na predchodcu. Koncepcia vzdelávania sa s výmenou ministra nemení, čo je u nás bežné. Fínske deti nepoznajú strach z učenia, úzkosť zo školy.

Zakladateľ prvej komunitnej školy a riaditeľ mimovládnej organizácie Živica Juraj Hipš  je presvedčený, že  aj zo slovenského školstva sa dá spraviť klenot, keď bude mať dosť rozumných a zároveň odvážnych zlatníkov. Deti sa totiž prirodzene učia rady.

Sumár: V novej škole by žiak už nemal prežívať ako doteraz, ale žiť! Učiteľ v nej nebude preťažený, neurotizovaný. To nie je sen. To chce len osvieteného ministra a osvietenú vládu.

Téma: Školstvo


Článok je zaradený aj do ďalších tém školstvo, Školstvo (Trnava), Školstvo (Nové Zámky), Školstvo (Trenčín)

Už ste čítali?