SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.Telo stĺpčeka.
Dokážete z tváre potkana vyčítať, ako sa práve cíti? Či je skľúčený, plný bolesti, alebo, nebodaj, depresívny? Ak by sme túto otázku položili majiteľom psov, odpoveďou by bolo jednoznačné áno. Veda však ďaleko zaostáva za ich presvedčením.
Nie je to tak dávno, čo nebola ani ochotná pripustiť, že zvieratá by mohli prežívať niečo podobné ako človek.
Pritom už Charles Darwin, uznávaný naturalista, v roku 1872 publikoval myšlienku, že tváre ľudí a zvierat sa pri prežívaní rovnakých emócií nápadne podobajú.
Prečo práve potkan?
Potkan laboratórny je zviera vyšľachtené vo vedeckých laboratóriách.
Od divožijúcich druhov sa líši fyzicky i mentálne.
Je veľmi inteligentný, ľahko sa dá skrotiť a vycvičiť, je menej agresívny, preto sa s ním dobre manipuluje. Je veľmi čistotný a pokojný. Vďaka prešľachteniu má oslabenú imunitu, vo voľnej prírode by neprežil. Dožíva sa dva až tri a pol roka.
Inšpiroval viacerých psychológov a o sto rokov neskôr vznikol prepracovaný kódovací systém (FACS), ktorý numerologicky hodnotil zmeny vybraných svalových partií tváre. Na základe nich dnes vedci vedia rozpoznávať emocionálny stav, napríklad prežívanie bolesti, stresu alebo nepohody u ľudí s kognitívnym deficitom, novorodencov a detí.
K tomu, aby sa táto metóda začala používať aj pri hodnotení určitých emocionálnych stavov zvierat, však muselo prejsť ďalších tridsať rokov. Vedecká obec akoby sa bránila pozdvihnúť zvieratá na jednu úroveň s človekom.
V roku 2010 výskum vedcov z kanadskej McGill University potvrdil, že z tváre laboratórnej myši sa dá vyčítať, či cíti fyzickú bolesť a akú veľkú.
„Tento výskum pomôže vedcom zabezpečiť, nielen aby laboratórne zvieratá zbytočne netrpeli, ale pomôže im aj vo vývoji účinnejších liekov proti bolesti pre ľudí,“ publikovali svoje výsledky v magazíne Nature Methods v máji 2010.
Vytvorili Mouse Grimace Scale (škálu mimických výrazov myší), ktorá bola neskôr modifikovaná aj na potkany (2011), králiky (2012) a kone (2014).
Ak trpí, prižmúri oči
„Doterajšie výskumy sa väčšinou zameriavali na to, ako sa v mimike laboratórnych zvierat odzrkadľuje fyzická bolesť,“ hovorí docentka Lucia Kršková z katedry živočíšnej fyziológie a etológie prírodovedeckej fakulty v Bratislave.
„My sme sa rozhodli využiť metodiku RGS (Rat Grimace Scale) aj na odčítavanie emócií súvisiacich so psychickým stavom potkanov.“
Vedecký tím, ktorého je súčasťou, v týchto dňoch ukončil rozsiahly projekt, v rámci ktorého hodnotili zvládanie psychického stresu aj podľa zmien v mimike tváre potkanov.
„Náš predpoklad sa nám potvrdil,“ hovorí Lucia Kršková. „Negatívne emócie – v našom prípade stres z izolácie, premiestnenie z domácej klietky a umiestnenie do nového obmedzeného priestoru, sa v tvári potkana odzrkadľujú rovnakým spôsobom ako fyzická bolesť.“
Prežívanie bolesti a negatívnych emócií sa najvýraznejšie prejavuje na očiach. Očná štrbina sa zúži, potkan ‚žmúri‘, fúziky sa posúvajú dopredu, jemne sa zježia, ušká sa skrútia ako šunkové rolky a pritlačia k hlave. Oblasť nosa a líc sa vyhladí.