Keď padajú rakety

Zdanlivo sú rakety bez ľudskej posádky bezpečnejšie, pretože pri ich havárii nikto nezahynie. Je paradoxné, že práve tieto majú na svedomí viac obetí, ako celá pilotovaná kozmonautika dohromady.

Výbuch nákladnej rakety Antares 28. októbra 2014 sa obišiel bez mŕtvych a zranených. (Zdroj: NASA/Joel Kowsky)

Na začiatku svojej éry aj kozmonautika musela prejsť svojimi ‚detskými chorobami‘. V roku 1957 boli tri pokusy o kozmický štart, jeden sa skončil haváriou. V roku 1958 ich bolo 29, pričom však 20 skončilo haváriou. Rok 1959 – 26 štartov, 12 havárií. Rok 1960 – 38 štartov, 19 havárií.

Takto by sa dalo pokračovať až do súčasnosti, pričom počet štartov sa dnes ustálil na čísle okolo osemdesiat a zhruba štyroch haváriách za rok. Svoju úlohu teda nesplní približne každá dvadsiata raketa.

Krivý Sputnik

Už štart prvej družice sveta, sovietskeho Sputnika, sa v októbri 1957 nezaobišiel bez problémov. Raketa R-7 sa skladala z piatich stupňov radených vedľa seba: okolo stredového boli umiestnené štyri bočné. Všetky sa naraz zapaľovali pri štarte.

V ten významný deň sa motor jedného z nich rozbiehal pomalšie, než sa plánovalo a plný ťah dosiahol až po dvadsiatich sekundách letu. Raketa tak vďaka asymetrii ťahu vzlietala dosť naklonená a všetci zúčastnení tajili dych, či sa cesta Sputnika do vesmíru neskončí skôr, než sa poriadne začala.

Raketa náklon napokon vyrovnala a svoju úlohu splnila. Je dosť možné, že aj toto bol dôvod, prečo sa nikdy nezverejnili poriadne snímky zo štartu prvej družice sveta.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Najväčšie katastrofy, ktoré otvorili ľudstvu cestu do vesmíru

Padajúci obor

Mimoriadne miesto v histórii kozmických neúspechov má sovietsky lunárny program a predovšetkým jeho raketa N-1. Hoci šlo o jednu z najväčších kozmických rakiet v histórii a hoci štyrikrát aj štartovala, nebola ani raz úspešná. Bola skutočným obrom: mala výšku 105 metrov a kužeľový tvar.

Ten bol pre nutnosť použiť väčšie množstvo motorov (v prvom stupni ich bolo tridsať). Maximálny priemer v základni bol 17 metrov, hmotnosť nosiča 2735 ton a na obežnú dráhu mala vyniesť až 98 ton nákladu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Nehody


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus, Čítanie+

Už ste čítali?