Štatistik: Dáta môžu byť aj zlým pánom

Hovorí sa, že štatistika nám odpovie vždy tak, ako sa jej pýtame, a jej číslami môžeme doložiť prakticky čokoľvek. Takýto pohľad je klamlivý, hovorí MARIÁN JÁNOŠÍK.

Marián Jánošík (44) - vyštudoval žurnalistiku na FiF UK v Bratislave, pôsobil ako redaktor a moderátor v Slovenskom rozhlase, neskôr ako hovorca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a pôsobil aj v agentúre SARIO. Dnes je hovorcom Štatistického úradu SR. Je ženatý a má dve dcéry. (Zdroj: Erika Litváková)

Jeme výrazne menej hovädzieho, potrpíme si na symbolické dátumy a viac veríme Facebooku než inštitúciám, to všetko je štatistika

Rok 2016 je po štyroch rokoch opäť prestupný. Vieme, koľko ľudí žije na Slovensku s dátumom narodenia 29. február?

Veľmi presne si v excelových tabuľkách môžete na stránkach Štatistického úradu potrebné údaje dohľadať. Spadá to pod demografickú štatistiku a tá pracuje s konkrétnymi rokmi a dátumami. Okrem toho, koľko ľudí v ktorý deň sa narodilo, môžeme nájsť aj údaj o tom, v ktorom dni v týždni alebo v ktorých mesiacoch sa rodí viac detí. Čo sa 29. februára týka, viete si vyhľadať, koľko ľudí sa na Slovensku narodilo v tento deň, ale presný počet žijúcich ľudí s akýmkoľvek dátumom narodenia zistiť možné nie je.

Ako vlastne vznikla štatistika? 

Aj panovníci v histórii sa chceli vedieť správne rozhodovať. Ak chceli vedieť, koľko môžu postaviť vojakov do vojny, tak ak si nespravili sčítanie bojaschopných mužov, ťažko mohli vedieť, s akým vojskom môžu počítať. Ak chceli vedieť, akú budú mať úrodu, tak tiež museli urobiť súpis pozemkov a ich majiteľov a obrábanej pôdy. Prvá štatistika, o ktorej sa zmieňujú dobové pramene, je z obdobia Sumerov, z Mezopotámie a z obdobia Starého Grécka, Ríma, Egypta a Číny.

Čo všetko sa spisovalo?

Sumeri si spisovali počet osôb, úrodu a počet hospodárskych zvierat, Egypťania aj pozemky. V Starovekom Ríme bol už prepracovaný cenzus obyvateľstva, poznáme to z Biblie ako sčítanie ľudu. Na starosti to mali špeciálni úradníci, ktorí sa volali cenzori.

Cenzori zapisovali údaje, ktoré im poskytlo obyvateľstvo?

Áno a bolo to povinné pre všetkých rímskych občanov a neskôr aj pre všetkých obyvateľov pod rímskou správou vrátane provincií. Bolo zaujímavé, že cenu majetku určoval sám sčítaný, ale posledné slovo mal cenzor. Čiže ak sa mu niečo nezdalo, mohol to upraviť alebo povedať, že to nesedí. Na základe toho sa totiž potom vyrubovali dane a odvíjali sa od toho ďalšie veci.

A ak niekto neposkytol správne údaje alebo na sčítanie neprišiel?

Hrozil mu prepad celého majetku v prospech štátu a neviem, či nie náhodou aj smrť. Správnosť údajov bola v každom prípade vtedajším zákonom veľmi prísne ošetrená. Neskôr v stredoveku štatistické dáta nemali celoštátne pramene, zdrojom informácií boli urbáre, čo bol akýsi súhrn povinností poddaných voči vrchnosti a existoval okrem toho aj špeciálny register na výber daní.

A matriky?

Cirkevné matriky s evidenciou sobášov, krstov a pohrebov sa objavili v trinástom storočí. V 18. storočí za vlády Márie Terézie na území Rakúsko-Uhorska sa potom stali verejnými listinami, čo znamená, že automaticky s nimi mohli narábať aj štátni úradníci. Od roku 1950 boli prevedené na národné výbory a neskôr na obecné úrady v dnešnej podobe.

Čo zaujímavé vieme zistiť z historických štatistík?

Zaujímavé je napríklad, na čo prišli skúmaním údajov v polovici 17. storočia Angličania John Graunt a William Petty. A síce, že sa rodí viac chlapcov ako dievčat. A naozaj to aj odvtedy platí a štatistici to každoročne pozorujú, hovoríme tomu maskulinita narodených. Síce iba o jedno-dve percentá, no keďže mužská úmrtnosť je vyššia a ženy sa dožívajú vyššieho veku, populácia žien nižšia nie je.

Spomeniete si na nejaké kuriózne štatistické údaje, o ktoré mali vaši klienti záujem?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?