SME

Trénerka Nepelu: Sagan sa mi páči, je ako Ondro

Hilda Múdra. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Trénerka Nepelu: Sagan sa mi páči, je ako Ondro

Korčule si neobúva už desať rokov, no zato pravidelne cvičí a šliape do pedálov. Neopúšťa ju ani zmysel pre humor. „Vidím lepšie, ako počujem,“ povie s rozkošným viedenským akcentom čítajúc papierik s telefónnym číslom nad vôňou kávy. Trénerka krasokorčuľovania HILDA MÚDRA, rodená Rakúšanka, ktorej zverenci nepovedali inak než „teta“, oslávila 1. januára deväťdesiat rokov. V byte, ktorý dostala, keď doviedla Ondreja Nepelu k prvému titulu majstra sveta, začala rozvíjať klbko spomienok.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Pamätáte si ešte, ako ste navštevovali Bratislavu s rodičmi?  

„Od roku 1929 sme mali auto. Keď bolo vo Viedni zlé počasie, otec zahlásil: Čo budeme robiť, veď prší. A tak sme sa vybrali na výlet do Bratislavy. U Baťu sme si kúpili topánky, dali sme si obed, a potom zašli v grandke na kávu.“

Ako sa žilo počas vojny v Bratislave v porovnaní s Viedňou?

„Bol tu pre nás paradies (raj – pozn. red.). U nás nebolo nič a v Bratislave zasa všetko. Až potom sa to obrátilo (smeje sa).“

Kto vás naučil korčuľovať?

„Otec. Dvakrát do týždňa sme chodili na prvé umelé klzisko vo Viedni i v celom Rakúsku, ktoré sa volalo Engelmann. Počas verejného korčuľovania tam hrala živá hudba a tancovalo sa na ľade. Ľad ešte nebýval taký kvalitný ako dnes, všade boli mláky vody. Stále som bola na zadku a celá mokrá. Otec nado mnou len mávol rukou. Nikdy sa to nenaučíš, vravel. No, nebola to žiadna sláva, ale vidíte, potom som vychovala Nepelu.“

Až také zlé to s vaším korčuliarskym umením nebolo, jazdili ste aj vo Viedenskej ľadovej revue...

„Áno a po vojne nás pozvali na turné po Slovensku. Vtedy som spoznala budúceho manžela. Jozef Múdry bol naším sprievodcom. Vydala som sa v roku 1947. Svadbu sme mali v Modrom kostolíku. Keďže som nevedela po slovensky a kňaz zasa po nemecky, musela som sa tých pár slov naučiť naspamäť.“

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Mali ste 22 rokov. Zrazu ste sa ocitli v inom meste, v inej krajine. Aké to bolo?

„Keď zavreli hranice, rodičov som videla len zriedkavo. Vycestovaciu doložku sme dostali raz do roka. Stalo sa, že syn Paľko bol po operácii očí a mohol ísť na rehabilitáciu na tri mesiace do Rakúska. Tak sme ho priviezli na hranice, prešiel sto metrov po území nikoho do Rakúska, kde už ho čakali moji rodičia. Oni zasa raz prišli za nami tak, že si kúpili liečebný pobyt v Piešťanoch. Ani tam nenastúpili.“

Zmierili sa rodičia s tým, že ste sa vydali na Slovensko?

„Žilo sa tu lepšie než v Rakúsku, tak súhlasili.“

Ako komunikovali vaši rodičia s manželom a svokrovcami?

„Otec bol učiteľ. Keď sa po prvej svetovej vojne vrátil v roku 1921 z ruského zajatia, všetky učiteľské miesta vo Viedni už boli obsadené. V tom čase však otvárali v meste takzvané Komenského české školy pre deti služobníctva, ktoré zostalo aj po rozpade monarchie vo Viedni. A otcovi povedali – vieš po rusky, budeš učiť po česky. Mama mala zasa v dedinke pri Prahe tetu, takže aj ona niečo pochytila z češtiny. S mojím mužom sa potom vedela dobre dohodnúť. Dokonca aj s lekármi v Bratislave, kde s nami dožila, vedela komunikovať.“

A vy? Ako vám išla slovenčina?

„Musela som sa ju rýchlo naučiť, lebo spočiatku chodil so mnou manžel aj nakupovať. Na verejnosti sme sa po nemecky príliš nerozprávali, nemčina nebola po vojne v Bratislave v obľube. Aj moje deti ma ešte učili po slovensky. A písať neviem dodnes.“

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ako ste sa dostali k trénerstvu?

„Vrátiť sa ku korčuliam, ktoré som si po svadbe obúvala len sporadicky, ma presvedčil doktor Chodák, krčiar, legendárny futbalista, ktorý si rád zahral aj hokej. A na trénerstvo ma nahovoril inžinier Emil Skákala, duša slovenského krasokorčuľovania. On trénoval jednu skupinu popoludní, ale ráno nemohol, tak ma poprosil, či by som si ju nezobrala na starosť.“

Vaším najúspešnejším zverencom bol Ondrej Nepela. Prečo ste sa ho ujali, keď nebolo na ňom badať, že by bol veľký talent?

„Venovala som sa deťom v krasokorčuliarskych kurzoch, v každom ich bolo desať - pätnásť. Jedným z nich bol Ondrej. Počas tréningu prišla za mnou jedna pani a hovorí mi – môj syn sem chodí už dva týždne a nikto sa mu nevenuje. Tisla mi do rúk stovku a pohár domáceho džemu. Peniaze som jej vrátila, džem som si nechala. Viedla som v tom čase už reprezentantky Grožajovú a Mrázkovú. Povedala som si, že vezmem aj Ondra.“

Ako sa vám pozdával?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44QQ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M44QQ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Keď tyranosaurus cerí zuby z obývačky

Fosílie dražia ako umenie, veda trpí.

Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Kokaín, korupcia aj škandály. Prvá republika nebola dokonalá, ale otvorila nám okná do Európy

Rozhovor s historikom Romanom Holecom o mýtoch spojených s Československom

S prvou republikou sa nám spája doba elegancie, prosperity a pohody. Nie vždy to bola pravda.