Kniha Matúša Burčíka: Kde sa dá skryť pred Lexovými vlčiakmi?

Prinášame úryvok z knihy Matúša Burčíka Ani smrť nerozdelí. V utorok ju nájdete v novinových stánkoch.

(Zdroj: ARCHÍV SME)

P očas cesty do Maďarska Oskar s Robom strach nemali. V aute sa rozprávali o bežných veciach a hrala im do toho hudba z rádia.

„Pre nás bol vtedy svet gombička. Vôbec sme nerozmýšľali, že by nás už niekto mohol sledovať alebo niečo podobné. Veď o výpovedi ešte nemohli vedieť.“

Na cestu si zbalil iba malú cestovnú tašku s oblečením, keďže rátal s tým, že odchádza na krátky čas. „Bolo to pár vecí na jeseň. Kraťasy, jedny dlhé nohavice, nič extra.“

Robo viezol Oskara na požičanom aute. Vlastné vtedy nemal.

Maďarsko si za cieľ vybrali, pretože tam Oskar mal rodinných známych, na ktorých sa vždy dalo spoľahnúť. S otcom sa zhodli, že tam mu bude najlepšie. Aj preto, aby mohli zostať v kontakte.

Išlo o človeka, ktorý sa s Oskarovým otcom poznal ešte z čias bývalého režimu. Stretli sa v podniku ZŤS v rámci bratskej socialistickej spolupráce.

Rybárska chata

„Pri jednej akcii otec tlmočil maďarskej komunistickej delegácii, v ktorej bol aj tento pán. Neskôr som sa dozvedel, že kedysi bol tajomníkom Jánosa Kádára.“

Kádár bol až do roku 1988 generálnym tajomníkom Maďarskej socialistickej robotníckej strany, čo bola v tom čase prakticky najvyššia štátna funkcia.

Známy býval v Budapešti. Dnes už nežije, zomrel v roku 2013. Na ramene Dunaja mal rybársku chatu, ktorú Oskar poznal, keďže tam chodievali s otcom na dovolenky. Rátal s tým, že v nej by sa mohol ten mesiac ukrývať.

S malou cestovnou taškou v ruke Oskar večer z ničoho nič zazvonil pri dverách bývalého Kádárovho tajomníka, ktorý ho bez problémov prijal. Prespal tam jednu noc. Robo išiel hneď domov.

Na druhý deň Oskara odviezli na rybársku chatu pri dedinke Ráckeve, čo je asi päťdesiat kilometrov južne od Budapešti. Je to malebná oblasť pri ramene Dunaja.

Rybárske chajdy lemujú breh rieky. Autom sa tam ide po poľnej ceste. Miesto ako stvorené na úkryt pred Lexovými vlčiakmi.

Prvé dni strávil Oskar na chate celkom sám. Čas si krátil rybárčením a prechádzkami po okolí. Na chate mohol pozerať maďarskú televíziu alebo počúvať rádio. Nebola veľká.

Stála nad úrovňou terénu na tehlových podperách. Tie boli prepojené sklenou stenou a vytvárali tak izbu, ktorá slúžila ako kuchyňa. Vybavená bola sporákom na plynovú bombu, stolom, stoličkami a malým kredencom.

Na poschodí mala dve spálne a kúpeľňu so sprchovacím kútom. Všade boli naukladané udice.

K chate patril aj kus pozemku so záhradou. Chatky tam boli zoradené jedna vedľa druhej. Cez týždeň susedov veľmi nebolo vidno, chodievali skôr na víkendy.

„Pamätám si, že keď som prišiel, bol tam sused z pravej strany. Povedal som mu, že som vypadol na dovolenku. Poznali sme sa už z predchádzajúcich návštev,“ hovorí Oskar. Maďarčinu ovláda dobre, takže nemal problém sa dohovoriť.

Žiadne dobré správy

Ešte predtým, ako Robo odišiel späť do Bratislavy, sa s Oskarom dohodol na presnom čase a mieste ďalšej schôdzky. Bolo to asi o tri dni.

Oskar čakal, že Robo mu tam prinesie noviny, ktoré už budú informovať o posune vo vyšetrovaní zavlečenia prezidentovho syna na základe jeho výpovede pred vyšetrovateľom Vačokom. Stretnutie mali dohodnuté v neďalekom Ráckeve pri moste. Z chatovej oblasti to bolo pešo asi štyri kilometre.

„Myslím, že tam už Robo prišiel na BMW, ktoré si po mojom odchode zohnal.“

Dobré správy však Robo nepriniesol. Nijaký očakávaný posun vo vyšetrovaní sa nekonal. Oskar bol z toho sklamaný. Dnes už otcovho rozprávania vie, že keď zmizol, rozbehla po ňom SIS vlastné pátranie.

Čítali ste úryvok z knihy Matúša Burčíka Ani smrť nerozdelí. Už v utorok si ju môžete za 2,90,- kúpiť v novinovom stánku.

 


Už ste čítali?