M inulý piatok vydala kancelária francúzskeho premiéra plagátik s inštrukciami pre prípad teroristického útoku. Komiks nápadne pripomína kartičku s nákresmi, aké poznáme z lietadiel. Na obrázkoch sa postavy kryjú pred strelami za železnými nosníkmi, vypínajú si telefón v úkryte a k policajnej hliadke sa blížia s dlaňami nad hlavou. Plagátiky putovali na verejné miesta ako radnica, obchodné domy či štadióny.
Práve ten typ miest, ktoré dnes po celom Paríži strážia hliadky. Po Charlie Hebdo vydržali hliadky mesiac, no teraz to majú byť aspoň tri mesiace. Pri vchode do haly, kde sa koná trh s dizajnovými výrobkami, nám „sekuriťák“ kontroluje tašky. Trh, aký poznáme napríklad aj z bratislavskej Starej tržnice. Zdá sa nám, že naši dizajnéri majú lepšie nápady. Hovoríme si, že ak by si tu niektorí rozložili stánky, mali by určite úspech.
Nedisciplinovaní Francúzi?
„Kiež by sa to isté dalo povedať o slovenskom vysokom školstve!“ hovorí Matúš. V Paríži je od októbra, patrí ku krúžku filozofov, ktorí sa na Sorbonne venujú Leibnizovi. V polovici decembra urobí prednášku o svojom výskume k filozofovi a vráti sa učiť na východ Slovenska.
Po noci 13. 11. volal na veľvyslanectvo a pýtal sa, či sa má radšej hneď vrátiť. Počas krátkeho rozhovoru zistil, že hovorí s otcom spolužiačky svojej dcéry. Poradil mu len, aby sa rozhodol sám. Matúš aspoň vyplnil svoje údaje, aby ho v prípade opakovaných útokov mohlo veľvyslanectvo kontaktovať.
Prvé dni nechodil do mesta, no všimol si, že Paríž nie je Brusel. Ľudia sa nestiahli z ulíc. Navyše úrady im posielali protichodné odkazy. V prvý deň klimatického summitu, ktorý nasledoval len tri týždne po útokoch, bola doprava zadarmo, čo hrdo oznamovali aj letáky v metre. Zároveň však úrady upozornili, že cestovanie sa neodporúča.
Metro bolo plné a o usmerňovanie ľudí sa starali posily v reflexných vestách. Podľa Matúša sú Parížania nedisciplinovaní. Nevydržali doma ani jediný večer. Kým on sa utiahol k Leibnizovi, ulice žili ďalej.