Kde sa vzal balíček v okne? Takto vznikla mikulášska tradícia

Mikuláš, Alžbeta a Tomáš. Príbehy troch svätcov, ktorých štedrosť zachránila mnohých chudobných, chorých či opustených.

(Zdroj: Fotolia)

Občan Patary, ktorý mal tri dcéry, prišiel o všetky svoje peniaze. Keďže ich nemohol vydať, lebo nemal peniaze na veno, rozhodol sa dať ich na prostitúciu.

Raz v noci sa ktosi potme prikradol k jeho domu a dal mu do okna mešec zlata. To isté sa zopakovalo aj druhý a tretí raz, aby každá dcéra mala veno. Pri poslednej neohlásenej návšteve spoznal otec tvár muža, ktorému zostal do konca života vďačný. Bol to Mikuláš, muž z rovnakého mesta v Lýcii, v Malej Ázii.

Mikuláš, patrón detí a majiteľov záložní

Narodil sa do bohatej kresťanskej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne. V mladosti sa vybral do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Študoval vraj v Alexandrii a cestou z Alexandrie do Myry údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Keď loď priplávala do Myry, vyberali práve nového biskupa, lebo starý zomrel, a tak sa Mikuláš stal biskupom.

Doma dostal dobrú výchovu. Zachovával pôst, v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až večer. Rodičia zomreli, keď bol ešte mladý. Po sebe však zanechali veľký majetok a Mikuláš sa rozhodol všetko venovať chudobným.

Mikuláša urobili biskupom v Myre začiatkom 4. storočia, za čias prenasledovania kresťanov. Keďže bol veľmi aktívny, chytili ho, mučili a dali do väzenia. Z väzenia sa spolu s ďalšími kresťanmi dostal vďaka Milánskemu ediktu cisára Konštantína. Bojoval proti arianizmu, christologickému učeniu alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznával Kristovi rovnocennosť s Bohom. V roku 325 toto učenie odsúdil Prvý nicejský koncil, na ktorom sa Mikuláš pravdepodobne zúčastnil. Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. 

Podľa pozostatkov Mikulášovej kostry urobili vedci rekonštrukciu jeho tváre. Objavili zlomeninu nosa, ku ktorej došlo zrejme pri hádke s biskupom Areiom. Svätý Mikuláš mal v čase smrti prešedivené vlasy, hnedé oči blízko pri sebe, výrazné líca aj nos a mal tmavšiu pokožku.

Zachránil mnoho odsúdených kresťanov tým, že ich vďaka svojmu bohatstvu vykúpil. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Zrejme tu má korene legenda o štedrosti, ktorá má dnes podobu detských čižiem plných sladkostí. No Mikuláš nebol jediným štedrým medzi svätými.

Alžbeta, patrónka vdov a manželiek

Keď raz Alžbeta niesla jedlo chudobným, zemepán ju pokarhal. Pýtal sa, čo nesie v zástere. Zaklamala, že len ruže, a vtedy Boh premenil kúsky chleba na ruže. Tento moment je vyobrazený aj na mozaike nad vchodom do Modrého kostolíka v Bratislave.

Téma: Víkend



Už ste čítali?