Na Slovensku chýbajú postupy na kontrolu bývalých policajtov či dôstojníkov spravodajských služieb, ktoré by im zabránili využívať citlivé informácie a znalosti získane počas svojej služby po odchode do civilu. Zhodujú sa na tom viacerí bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek a analytici.
Tému zneužívania spravodajských informácií naznačil aj minulý týždeň anonymne zverejnený dokument Gorila Slovakia II, ktorý zachytáva prepis údajných rozhovorov bývalého riaditeľa vnútorného spravodajstva Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľubomíra Arpáša.
Podľa dokumentu údajne Arpáš aj päť rokov po odchode z SIS rozprával napríklad o citlivých informáciách o odpočúvaní poslancov a ministrov za vlády Ivety Radičovej. Pravdivosť textu zatiaľ nikto nepotvrdil.
Získavanie citlivých informácií a práca s nimi boli na Slovensku vnímané ako problém už pred zverejnením dokumentu Gorila II. „Boli prípady, keď si spravodajskí dôstojníci odniesli zo služby obrovskú časť poznatkových fondov a zobchodovali ich,“ povedal pred časom pre Konzervatívny výber zosnulý bývalý námestník riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vladimír Suchodolinský.
“V princípe spravodajskí dôstojníci po ukončení služobného pomeru nie sú nikým kontrolovaní.
„
Politické nominácie
Podľa zákona o Slovenskej informačnej službe sú príslušníci tajných služieb aj po odchode do civilu viazaní mlčanlivosťou. Či naozaj mlčia, zväčša sa nepreveruje.
„V princípe spravodajskí dôstojníci po ukončení služobného pomeru nie sú nikým kontrolovaní,“ priznal v roku 2013 pre Plus Jeden deň bývalý riaditeľ rozviedky SIS a predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov Igor Cibula.
Zákon nerieši ani to, pre koho môžu tajní pracovať po odchode do civilu.
„Riziko zneužitia svojich predošlých skúsenosti alebo kontaktov existuje,“ hovorí bývalý príslušník VOS Roman Laml, ktorý dnes pôsobí v mimovládnej organizácii Fórum pre medzinárodnú politiku.
Súhlasí aj konzultant a bývalý riaditeľ sekcie personálnej bezpečnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Adamecký.
„Existuje neprofesionálna tradícia, že po každých voľbách sa ľudia zo súkromnej sféry dostanú do tajnej služby a odchádzajúci ľudia z tajnej služby idú do súkromnej sféry,“ hovorí Adamecký.
Častú výmenu ľudí v tajných službách po voľbách považuje za najčastejší dôvod úniku citlivých informácií aj bezpečnostný analytik Jaroslav Naď.
„Na dôležité posty sa dostávajú ľudia, ktorí s prácou nie sú stotožnení. Ide o politické nominácie a potom sa snažia získať rôzne nahrávky a materiály, aby sa vedeli na mieste udržať v správnom čase,“ hovorí.
Adamecký, ktorý kedysi v NBÚ zodpovedal za preverovanie ľudí a prideľovanie previerok, hovorí, že kšefty s informáciami po odchode z bezpečnostných zborov vyrieši iba postupná profesionalizácia.
To považuje za jediné riešenie aj bývalý náčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor.
„Samozrejme, nerobím si ilúzie. Optimálny stav však je, aby sa dodržiavali etické štandardy,“ vraví.
Zákaz pracovať vo fachu
Na dodržiavanie zákona príslušníkmi polície a tajných služieb dohliadajú ich vlastné vnútorné inšpekcie. Kontrolujú aj to, či sa bez povolenia nestýkajú s mafiánmi alebo neobchodujú s informáciami.
Príslušníkov, ktorí odišli do civilu, však spravidla nesledujú. „To nie je také jednoduché, na odpočúvanie potrebujete mať súhlas súdu, na sledovanie súhlas ministra (na Slovensku sa vyžaduje na sledovanie súhlas riaditeľa SIS, pozn. red.), vždy to musí byť v odôvodnenom prípade,“ vysvetľuje Šándor.
