SME

Druhý život folklóru: ako naše tradície prišli do miest

Folkór. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
Druhý život folklóru: ako naše tradície prišli do miest

Folklór musel stratiť dedinu, aby v meste nadobudol novú energiu a do prirodzeného prostredia sa opäť vrátil

V ynárajú sa mi spomienky z detstva. Kráčam po zasneženej dedinskej ulici v Párnici na Orave oblečený v kostýme malého čerta, okolo mňa skupina mužov v krojoch. Chodíme od domu k domu, muži spievajú pesničky. Kde tu im nalejú, dajú klobásku alebo kus slaniny. Fašiangy.

Je jar o niekoľko rokov neskôr, dakedy tesne po páde socializmu. S otcom stúpame hore zeleným kopcom, ktorý je oproti našej zázrivskej chate. Pred nami sa vynára salaš, na ktorom bača v oravskom klobúku, no v modrých džínsach, vyrába tradičné oštiepky. „Ja som bača veľmi starý, nedožijem sa do jari.“ Ten salaš už dnes neexistuje.

V lete v tom istom roku spolu so skupinou detí a žien hrabeme seno na stráni v Zázrivej. Vtom zaznie pieseň, spievaná vysokými ženskými hlasmi. Aj táto spomienka ma vracia do detstva.

Posledná spomienka už nie je z detstva, ale spred niekoľkých rokov. Idem v noci s troma kamarátkami popod devínske bralo, keď vtom zaznie pieseň. Podobne vysokým hlasom, aký som počul pred rokmi v úplne inom prostredí. Rovnako živelne. Ľudová pieseň vzbudzuje zimomriavky.

Ľudová bohatosť

Slovenská ľudová tradícia je veľmi bohatá. Na Slovensku máme približne dvadsiatku hudobno-tanečných regiónov, každá rázovitejšia obec má svoje vlastné tance, hudbu, remeslá, kroj a špecifiká. Poznáme ich pod názvom folklór.

Jeden z bačov mi raz povedal, že by sme nemali salaše skúmať, mali by sme salaše radšej zakladať

 Eva Ryšavá z Centra pre tradičnú kultúru pri SĽUK-u

Tradičná kultúra sa však zo svojho pôvodného prostredia postupne stráca, ako sa mení spôsob života. A cyklicky znovu ožíva prostredníctvom skupín nadšencov, vyštudovaných odborníkov alebo živých muzikantov. A nadobúda nové podoby v mestskom prostredí, ale aj na dedinách. Folklór žije svoj druhý život.

 „Folklór zmizne, keď stratí svoje ukotvenie v tradičnom sociálnom prostredí,“ hovorí päťdesiatnik Dodo. Na hlave má goralský klobúk s typickými mušličkami a perom. Naši predkovia si za každé splavenie Dunajca až k jeho ústiu prišili na klobúk ďalšiu mušličku.

Do Pohorelej, jednej z tradičných dedín horehronského regiónu, prišiel na tanečnú zábavu, ktorú zorganizovali miestni nadšenci ako protest proti návrhu Slovenského ochranného zväzu autorského poskytovať zoznamy piesní hraných na ľudových zábavách.

Aj z Pohorelej pochádzajú nahrávky z 50. rokov, ktoré v súčasnosti slúžia ako podkladový materiál pre ľudí, ktorí sa snažia vrátiť tradičnému ľudovému umeniu novú energiu a život. Práve detskému súboru v Pohorelej vyrubila SOZA poplatok za vystúpenia na Deň matiek a Mikuláša. Folkloristi medzičasom svoj súboj so SOZA vyhrali. Spev či hranie ľudových piesní nebude mať svoju byrokratickú administratívnu podobu. Dodova myšlienka je napriek tomu aktuálna.

Strata dediny

„Folklór  už nie je súčasťou každodenného života,“ hovorí Ján Blaho, pedagóg z Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý sa už desaťročia venuje výučbe ľudového tanca. Vývoj posledných siedmich dekád mu ako keby dáva za pravdu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory. Moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok, hovorí český profesor z Yalovej univerzity.

Neurológ z Yalovej univerzity Martin Jan Stránsky.