SME

Druhý život folklóru: ako naše tradície prišli do miest

Folkór. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
Druhý život folklóru: ako naše tradície prišli do miest

Folklór musel stratiť dedinu, aby v meste nadobudol novú energiu a do prirodzeného prostredia sa opäť vrátil

V ynárajú sa mi spomienky z detstva. Kráčam po zasneženej dedinskej ulici v Párnici na Orave oblečený v kostýme malého čerta, okolo mňa skupina mužov v krojoch. Chodíme od domu k domu, muži spievajú pesničky. Kde tu im nalejú, dajú klobásku alebo kus slaniny. Fašiangy.

Je jar o niekoľko rokov neskôr, dakedy tesne po páde socializmu. S otcom stúpame hore zeleným kopcom, ktorý je oproti našej zázrivskej chate. Pred nami sa vynára salaš, na ktorom bača v oravskom klobúku, no v modrých džínsach, vyrába tradičné oštiepky. „Ja som bača veľmi starý, nedožijem sa do jari.“ Ten salaš už dnes neexistuje.

V lete v tom istom roku spolu so skupinou detí a žien hrabeme seno na stráni v Zázrivej. Vtom zaznie pieseň, spievaná vysokými ženskými hlasmi. Aj táto spomienka ma vracia do detstva.

Posledná spomienka už nie je z detstva, ale spred niekoľkých rokov. Idem v noci s troma kamarátkami popod devínske bralo, keď vtom zaznie pieseň. Podobne vysokým hlasom, aký som počul pred rokmi v úplne inom prostredí. Rovnako živelne. Ľudová pieseň vzbudzuje zimomriavky.

Ľudová bohatosť

Slovenská ľudová tradícia je veľmi bohatá. Na Slovensku máme približne dvadsiatku hudobno-tanečných regiónov, každá rázovitejšia obec má svoje vlastné tance, hudbu, remeslá, kroj a špecifiká. Poznáme ich pod názvom folklór.

Jeden z bačov mi raz povedal, že by sme nemali salaše skúmať, mali by sme salaše radšej zakladať

 Eva Ryšavá z Centra pre tradičnú kultúru pri SĽUK-u

Tradičná kultúra sa však zo svojho pôvodného prostredia postupne stráca, ako sa mení spôsob života. A cyklicky znovu ožíva prostredníctvom skupín nadšencov, vyštudovaných odborníkov alebo živých muzikantov. A nadobúda nové podoby v mestskom prostredí, ale aj na dedinách. Folklór žije svoj druhý život.

 „Folklór zmizne, keď stratí svoje ukotvenie v tradičnom sociálnom prostredí,“ hovorí päťdesiatnik Dodo. Na hlave má goralský klobúk s typickými mušličkami a perom. Naši predkovia si za každé splavenie Dunajca až k jeho ústiu prišili na klobúk ďalšiu mušličku.

Do Pohorelej, jednej z tradičných dedín horehronského regiónu, prišiel na tanečnú zábavu, ktorú zorganizovali miestni nadšenci ako protest proti návrhu Slovenského ochranného zväzu autorského poskytovať zoznamy piesní hraných na ľudových zábavách.

Aj z Pohorelej pochádzajú nahrávky z 50. rokov, ktoré v súčasnosti slúžia ako podkladový materiál pre ľudí, ktorí sa snažia vrátiť tradičnému ľudovému umeniu novú energiu a život. Práve detskému súboru v Pohorelej vyrubila SOZA poplatok za vystúpenia na Deň matiek a Mikuláša. Folkloristi medzičasom svoj súboj so SOZA vyhrali. Spev či hranie ľudových piesní nebude mať svoju byrokratickú administratívnu podobu. Dodova myšlienka je napriek tomu aktuálna.

Strata dediny

„Folklór  už nie je súčasťou každodenného života,“ hovorí Ján Blaho, pedagóg z Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý sa už desaťročia venuje výučbe ľudového tanca. Vývoj posledných siedmich dekád mu ako keby dáva za pravdu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Matica je ministerstvom vlastenectva, ministerstvom spájania Plus

O význame slova protislovenský, slovakštáte, Kotlebovi aj Slovenských brancoch na Devíne. O porozumení, ako mu rozumejú v Matici slovenskej.

 Jozef Bača je riaditeľ Domu Matice slovenskej v Bratislave a zriaďovateľom Súkromnej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a ruským.

RTVS nie je vaša televízia Plus

Krajinu neurobíte prosperujúcejšou tak, že budete určovať, kto a kde s vami môže diskutovať.

RTVS ako objekt záujmu.

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

Milan Kňažko

Vedci sa naňho hnevajú, jeden zvláštny trik, ktorým opravil klímu

Zdá sa vám svet zlý? Skutočnú hĺbku cynizmu doby oceníte, až keď pochopíte, ako funguje veda.

Ak v uliciach vidíce pochodovať vedcov, spoločnosť má vážny problém.

Architekt: Škrtajme parkoviská v centre a saďme namiesto nich stromy

Centrum Bratislavy sa stalo staveniskom pre drahšiu klientelu, hovorí Peter Žalman.

Architekt Peter Žalman si myslí, že Bratislave by najviac pomohol dopravný projekt - vybudovanie severnej tangenty a dobudovanie základného mestského okruhu.

Ako zatkli, odsúdili a popravili Jozefa Tisa

Pred 70 rokmi obesili muža obvineného z najťažších zločinov v dejinách tejto krajiny.

Jozef Tiso - slovenský kňaz a politik v putách.