SME

Útoky v Paríži: Čo sa stalo a ako sa zmení Európa

Spomienka na obete útokov v Paríži (Zdroj: TASR/AP)
Útoky v Paríži: Čo sa stalo a ako sa zmení Európa

Čo presne sa stalo v Paríži a ako udalosti posledných dvoch dní ovplyvnia náš kontinent. Pozrite si prehľad dôležitých udalostí a komentárov na jednom mieste.

Denník SME vám prináša súhrn udalosti posledných dní, keď sa udial jeden z najväčších teroristických útokov v Európe. Z piatka na sobotu v Paríži teroristi zavraždili viac ako 120 ľudí. Útok vyvolal vlnu prejavov sústrasti a solidarity od ľudí nielen v Európe, ale aj na ostatných kontinentoch.

PARÍŽ, BRATISLAVA. Desať mesiacov po útoku na redakciu Charlie Hebdo sa do Paríža vrátil teror.

Pri najkrvavejšom útoku v Európe od roku 2004 zahynulo v Paríži viac ako 120 osôb. K útokom sa prihlásil Islamský štát.

Prišlo k nim na šiestich miestach v hlavnom meste Francúzska vrátane reštaurácie, koncertnej haly a verejných miest pred futbalovým štadiónom aj obchodným centrom.

Na koncerte americkej skupiny Eagles of Death Metal prebiehala rukojemnícka dráma.

Útočili aj pred štadiónom

Útočníkov bolo osem, sedem z nich odpálilo výbušné samovražedné pásy. Podľa šéfa parížskej polície by mali byť všetci útočníci mŕtvi.

Francúzsky prezident Francois Hollande vyhlásil mimoriadny stav a krajina sprísnila kontroly na hraniciach. Letiská však zostávajú v prevádzke, niektoré spoločnosti vrátane American Airlines však odložia lety do Paríža.

K samovražedným útokom došlo pred štadiónom Stade de France, kde sa hral zápas medzi Francúzskom a Nemeckom. Na zápase bol aj francúzsky prezident Hollande, ktorého evakuovali. Tisíce ľudí na štadióne sa postupne dostávali do bezpečia, pri presune vystrašení ľudia spievali francúzsku hymnu.

Najviac ľudí prišlo o život počas rukojemníckej drámy na koncerte skupiny Eagles of Death Metal. Teroristi tam zabili asi sto ľudí. Ešte predtým zajali desiatky rukojemníkov. Rukojemnícka dráma trvala dve hodiny, kým do objektu vtrhla polícia. Traja teroristi sa následne odpálili, štvrtého zabili špeciálne zásahové jednotky.

Útokom vyjadril na Twitteri podporu Islamský štát, jeden z útočníkov na koncerte hovoril o francúzskom pôsobení v Sýrii. Francúzsko je jedným z hlavných členov Spojenými štátmi vedenej koalície, ktorá operuje proti radikálnym islamistom v Sýrii a Iraku. Útoky prišli v čase, keď sa krajina pripravuje protiteroristickými opatreniami na veľkú klimatickú konferenciu, ktorá sa začne koncom mesiaca v Paríži, pripomína agentúra Reuters.

Newyorskú budovu One World Trade Center, operu v Sydney a ďalšie stavby na svete sa rozsvietili na počesť obetí útokov vo francúzskych národných farbách.

Vojna Francúzsku

Vláda poslala do ulíc Paríža stovky vojakov, uzatvorila metro, cesty, v sobotu zostali zatvorené aj školy a verejné inštitúcie. „Francúzsko musí zostať silné,“ povedal v prejave prezident Hollande. „Teroristi vyhlásili Francúzsku vojnu,“ reagoval aj bývalý prezident Nikolas Sarkozy.

Ľudia utekali z ulíc domov, platí zákaz vychádzania. „Boli sme v reštaurácii, priateľ videl niekoho utekať, tak sme išli domov aj my. Vtedy sme nevedeli, že útok sa udial len päť minút od nás,“ hovorí pre SME Slovenka Mária žijúca v Paríži.

„Teraz je to iné ako pri útoku na Charlie Hebdo, teraz sa môže cítiť ohrozený každý obyvateľ Paríža,“ hovorí pre SME poľská študentka v Paríži Hania Wiadrowská. Teroristi si pri útoku v januári obete vybrali veľmi precízne.

Útoky odsúdili politici z celého sveta vrátane slovenských predstaviteľov. Premiér Robert Fico vinu nepriamo zvalil na prílev utečencov, medzi ktorých sa infiltrovali islamisti.

Nemocnice nestíhali

Krvavá dráma vyvolala medzi Francúzmi aj vlnu solidarity. Ľudia zo všetkých kútov Paríža zaplnili nemocnice, aby zraneným darovali krv. Kliniky však nestíhali. „Nemáme dostatok sestričiek a ošetrovateľov,“ povedal včera predpoludním pre SME 31­ročný David, ošetrovateľ v jednej z parížskych nemocníc.

Ako prebiehali útoky

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44DA na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44DA na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.