SME

Útoky v Paríži: Čo sa stalo a ako sa zmení Európa

Spomienka na obete útokov v Paríži (Zdroj: TASR/AP)
Útoky v Paríži: Čo sa stalo a ako sa zmení Európa

Čo presne sa stalo v Paríži a ako udalosti posledných dvoch dní ovplyvnia náš kontinent. Pozrite si prehľad dôležitých udalostí a komentárov na jednom mieste.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Denník SME vám prináša súhrn udalosti posledných dní, keď sa udial jeden z najväčších teroristických útokov v Európe. Z piatka na sobotu v Paríži teroristi zavraždili viac ako 120 ľudí. Útok vyvolal vlnu prejavov sústrasti a solidarity od ľudí nielen v Európe, ale aj na ostatných kontinentoch.

PARÍŽ, BRATISLAVA. Desať mesiacov po útoku na redakciu Charlie Hebdo sa do Paríža vrátil teror.

Pri najkrvavejšom útoku v Európe od roku 2004 zahynulo v Paríži viac ako 120 osôb. K útokom sa prihlásil Islamský štát.

Prišlo k nim na šiestich miestach v hlavnom meste Francúzska vrátane reštaurácie, koncertnej haly a verejných miest pred futbalovým štadiónom aj obchodným centrom.

Na koncerte americkej skupiny Eagles of Death Metal prebiehala rukojemnícka dráma.

Útočili aj pred štadiónom

Útočníkov bolo osem, sedem z nich odpálilo výbušné samovražedné pásy. Podľa šéfa parížskej polície by mali byť všetci útočníci mŕtvi.

Francúzsky prezident Francois Hollande vyhlásil mimoriadny stav a krajina sprísnila kontroly na hraniciach. Letiská však zostávajú v prevádzke, niektoré spoločnosti vrátane American Airlines však odložia lety do Paríža.

K samovražedným útokom došlo pred štadiónom Stade de France, kde sa hral zápas medzi Francúzskom a Nemeckom. Na zápase bol aj francúzsky prezident Hollande, ktorého evakuovali. Tisíce ľudí na štadióne sa postupne dostávali do bezpečia, pri presune vystrašení ľudia spievali francúzsku hymnu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Najviac ľudí prišlo o život počas rukojemníckej drámy na koncerte skupiny Eagles of Death Metal. Teroristi tam zabili asi sto ľudí. Ešte predtým zajali desiatky rukojemníkov. Rukojemnícka dráma trvala dve hodiny, kým do objektu vtrhla polícia. Traja teroristi sa následne odpálili, štvrtého zabili špeciálne zásahové jednotky.

Útokom vyjadril na Twitteri podporu Islamský štát, jeden z útočníkov na koncerte hovoril o francúzskom pôsobení v Sýrii. Francúzsko je jedným z hlavných členov Spojenými štátmi vedenej koalície, ktorá operuje proti radikálnym islamistom v Sýrii a Iraku. Útoky prišli v čase, keď sa krajina pripravuje protiteroristickými opatreniami na veľkú klimatickú konferenciu, ktorá sa začne koncom mesiaca v Paríži, pripomína agentúra Reuters.

Newyorskú budovu One World Trade Center, operu v Sydney a ďalšie stavby na svete sa rozsvietili na počesť obetí útokov vo francúzskych národných farbách.

Vojna Francúzsku

Vláda poslala do ulíc Paríža stovky vojakov, uzatvorila metro, cesty, v sobotu zostali zatvorené aj školy a verejné inštitúcie. „Francúzsko musí zostať silné,“ povedal v prejave prezident Hollande. „Teroristi vyhlásili Francúzsku vojnu,“ reagoval aj bývalý prezident Nikolas Sarkozy.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia utekali z ulíc domov, platí zákaz vychádzania. „Boli sme v reštaurácii, priateľ videl niekoho utekať, tak sme išli domov aj my. Vtedy sme nevedeli, že útok sa udial len päť minút od nás,“ hovorí pre SME Slovenka Mária žijúca v Paríži.

„Teraz je to iné ako pri útoku na Charlie Hebdo, teraz sa môže cítiť ohrozený každý obyvateľ Paríža,“ hovorí pre SME poľská študentka v Paríži Hania Wiadrowská. Teroristi si pri útoku v januári obete vybrali veľmi precízne.

Útoky odsúdili politici z celého sveta vrátane slovenských predstaviteľov. Premiér Robert Fico vinu nepriamo zvalil na prílev utečencov, medzi ktorých sa infiltrovali islamisti.

Nemocnice nestíhali

Krvavá dráma vyvolala medzi Francúzmi aj vlnu solidarity. Ľudia zo všetkých kútov Paríža zaplnili nemocnice, aby zraneným darovali krv. Kliniky však nestíhali. „Nemáme dostatok sestričiek a ošetrovateľov,“ povedal včera predpoludním pre SME 31­ročný David, ošetrovateľ v jednej z parížskych nemocníc.

Ako prebiehali útoky

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Protestov proti reforme národných parkov sa zúčastňujú extrémisti, poľovníci, lesníci aj nespokojní občania.

Extrémisti si našli nový terč: ochranárov a ochranu prírody

Najprv chceli zastaviť drancovanie lesov, keď ich ochranári odmietli, obrátili sa proti nim.


22. okt
Lenka Kováčová sa cítila v Hainburgu viac v bezpečí ako v slovenskej pôrodnici. Verí, že aj na Slovensku sú sestry, ktoré by mali záujem viesť prirodzené pôrody s minimom lekárskych zásahov.

Čo vzdycháte, veď to nebolí. Prirodzený pôrod našli až za hranicami

Príbehy žien, ktoré sa rozhodli rodiť v Hainburgu.


15. okt
Nový film režiséra Petra Bebjaka Správa sa zaoberá najmä situáciou v Auschwitzi a útekom, nie osudom samotnej správy Wetzlera a Vrbu.

Správa Wetzlera a Vrbu mohla zachrániť státisíce životov. Zostala však bez reakcie

Boli spojenci politicky zbabelí alebo správe neverili?


8. okt
Púštna búrka pri Sfinge na farebnej litografii Louisa Hagheho podľa Davida Robertsa.

Prvý slovenský reportér bol stolár

Daniel Šustek navštívil Orient a farbisto o tom písal.


8. okt
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu