SME

Útoky v Paríži: Čo sa stalo a ako sa zmení Európa

Spomienka na obete útokov v Paríži (Zdroj: TASR/AP)
Útoky v Paríži: Čo sa stalo a ako sa zmení Európa

Čo presne sa stalo v Paríži a ako udalosti posledných dvoch dní ovplyvnia náš kontinent. Pozrite si prehľad dôležitých udalostí a komentárov na jednom mieste.

Denník SME vám prináša súhrn udalosti posledných dní, keď sa udial jeden z najväčších teroristických útokov v Európe. Z piatka na sobotu v Paríži teroristi zavraždili viac ako 120 ľudí. Útok vyvolal vlnu prejavov sústrasti a solidarity od ľudí nielen v Európe, ale aj na ostatných kontinentoch.

PARÍŽ, BRATISLAVA. Desať mesiacov po útoku na redakciu Charlie Hebdo sa do Paríža vrátil teror.

Pri najkrvavejšom útoku v Európe od roku 2004 zahynulo v Paríži viac ako 120 osôb. K útokom sa prihlásil Islamský štát.

Prišlo k nim na šiestich miestach v hlavnom meste Francúzska vrátane reštaurácie, koncertnej haly a verejných miest pred futbalovým štadiónom aj obchodným centrom.

Na koncerte americkej skupiny Eagles of Death Metal prebiehala rukojemnícka dráma.

Útočili aj pred štadiónom

Útočníkov bolo osem, sedem z nich odpálilo výbušné samovražedné pásy. Podľa šéfa parížskej polície by mali byť všetci útočníci mŕtvi.

Francúzsky prezident Francois Hollande vyhlásil mimoriadny stav a krajina sprísnila kontroly na hraniciach. Letiská však zostávajú v prevádzke, niektoré spoločnosti vrátane American Airlines však odložia lety do Paríža.

K samovražedným útokom došlo pred štadiónom Stade de France, kde sa hral zápas medzi Francúzskom a Nemeckom. Na zápase bol aj francúzsky prezident Hollande, ktorého evakuovali. Tisíce ľudí na štadióne sa postupne dostávali do bezpečia, pri presune vystrašení ľudia spievali francúzsku hymnu.

Najviac ľudí prišlo o život počas rukojemníckej drámy na koncerte skupiny Eagles of Death Metal. Teroristi tam zabili asi sto ľudí. Ešte predtým zajali desiatky rukojemníkov. Rukojemnícka dráma trvala dve hodiny, kým do objektu vtrhla polícia. Traja teroristi sa následne odpálili, štvrtého zabili špeciálne zásahové jednotky.

Útokom vyjadril na Twitteri podporu Islamský štát, jeden z útočníkov na koncerte hovoril o francúzskom pôsobení v Sýrii. Francúzsko je jedným z hlavných členov Spojenými štátmi vedenej koalície, ktorá operuje proti radikálnym islamistom v Sýrii a Iraku. Útoky prišli v čase, keď sa krajina pripravuje protiteroristickými opatreniami na veľkú klimatickú konferenciu, ktorá sa začne koncom mesiaca v Paríži, pripomína agentúra Reuters.

Newyorskú budovu One World Trade Center, operu v Sydney a ďalšie stavby na svete sa rozsvietili na počesť obetí útokov vo francúzskych národných farbách.

Vojna Francúzsku

Vláda poslala do ulíc Paríža stovky vojakov, uzatvorila metro, cesty, v sobotu zostali zatvorené aj školy a verejné inštitúcie. „Francúzsko musí zostať silné,“ povedal v prejave prezident Hollande. „Teroristi vyhlásili Francúzsku vojnu,“ reagoval aj bývalý prezident Nikolas Sarkozy.

Ľudia utekali z ulíc domov, platí zákaz vychádzania. „Boli sme v reštaurácii, priateľ videl niekoho utekať, tak sme išli domov aj my. Vtedy sme nevedeli, že útok sa udial len päť minút od nás,“ hovorí pre SME Slovenka Mária žijúca v Paríži.

„Teraz je to iné ako pri útoku na Charlie Hebdo, teraz sa môže cítiť ohrozený každý obyvateľ Paríža,“ hovorí pre SME poľská študentka v Paríži Hania Wiadrowská. Teroristi si pri útoku v januári obete vybrali veľmi precízne.

Útoky odsúdili politici z celého sveta vrátane slovenských predstaviteľov. Premiér Robert Fico vinu nepriamo zvalil na prílev utečencov, medzi ktorých sa infiltrovali islamisti.

Nemocnice nestíhali

Krvavá dráma vyvolala medzi Francúzmi aj vlnu solidarity. Ľudia zo všetkých kútov Paríža zaplnili nemocnice, aby zraneným darovali krv. Kliniky však nestíhali. „Nemáme dostatok sestričiek a ošetrovateľov,“ povedal včera predpoludním pre SME 31­ročný David, ošetrovateľ v jednej z parížskych nemocníc.

Ako prebiehali útoky

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

Moji rodičia riešili, či pôjdu do plynovej komory. Moderný človek rieši, či má kúpiť nový iPhone teraz, alebo na budúci rok, hovorí český profesor z Yalovej univerzity.

Neurológ z Yalovej univerzity Martin Jan Stránsky.