SME

Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Utečenci čakajú pri zavretom hraničnom prechode na maďarsko srbských hraniciach pri srbskom meste Horgoš. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Múry a ploty stáročia chránia, obraňujú, oddeľujú aj segregujú. V posledných mesiacoch aj dňoch vyrastajú ostnaté drôty v Maďarsku či v Slovinsku. Fungujú však?

Z Omarovho domu vidno celý východný Jeruzalem. Kým sa neotočíte chrbtom. Po dvoch izraelsko-palestínskych vojnách chceli jeho pozemok kúpiť, dom zbúrať, vyvlastniť. Omar sa však nevzdal a dnes má za domom betónový múr, aby s rodinou neohrozoval Izrael. Múr s vlastným tunelom, ktorý osadu Al-Walaj odstrihol od sadov a polí, práce v Jeruzaleme aj nemocnice v Betleheme.

Príbeh Omara Shananeira z palestínskej osady, ktorý v knihe Oči zasypané pieskom opísal poľský reportér Pawel Smolenski, nie je na izraelskom území výnimkou. A nie je nezvyčajný ani na desiatkach iných miest na svete, kde v posledných desaťročiach vznikli ochranné bariéry, múry či ostnaté ploty, ktoré majú chrániť štáty pred rôznymi nástrahami.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Aktivista Tomáš Rafa: Múry máme v hlavách

Múrov je viac

Keď pred dvadsiatimi šiestimi rokmi padol Berlínsky múr, na svete zostávalo dvanásť bariér, väčšinou mimo Európy. Dnes ich počet prudko narastá a podľa dát Elisabeth Valletovej z Univerzity of Quebec v Montreale je plotov či múrov na hraniciach vyše 65. Výrazne ich počet narástol po útokoch na newyorské dvojičky z 11. septembra 2011.

Aj keď dôvodom môžu byť zvýšené bezpečnostné opatrenia po útokoch a následná nestabilita na Blízkom východe, podľa Valletovej je príčina jednoduchá - globalizácia. Stavba múrov dnes nemá slúžiť na ohraničenie vonkajšej línie štátov, ale ako zdanlivé riešenie dvoch hrozieb: migrantov a utečencov.

Budovanie ochranných hradieb nie je v ľudskej histórii nijakou novinkou. Čína po stáročia stavala stovky kilometrov veľkolepých múrov, ktoré mali chrániť krajinu pred nájazdmi kočovných kmeňov, najmä Mongolov. V časoch dynastie Ming v 16. storočí malo opevnenie, ktoré dnes poznáme ako Veľký čínsky múr, asi osemtisíc kilometrov.

Zátarasy pred nájazdmi nepriateľov vznikali aj v Európe – Rimania pred obavami z barbarov postavili na severe dnešného Anglicka 117 kilometrov dlhý Hadriánov val, jeho pozostatky sa dodnes dajú nájsť. Podobne ako Offov val vo Walese dnes tvorí bývalá hranica takmer totožnú hranicu medzi Anglickom a Škótskom.

Kliknite pre zväčšenie.Kliknite pre zväčšenie. (zdroj: SME.sk/mm)

Najstráženejšia hranica

Ešte predtým, ako Berlín rozdelil múr, sa na dve časti definitívne rozdelili aj krajiny na Kórejskom polostrove. „Stále sú tu nejaké hrozby,“ hovorí pre denník Guardian Lee Jae-geun, ktorý dnes žije na jedinom obývanom mieste v demilitarizovanej zóne medzi KĽDR a Kórejskou republikou.

Ak sa chce dostať k svojim poliam s úrodou, musí prejsť cez vojenské stanovište. Napätie medzi krajinami však často spôsobuje, že Lee je od hospodárstva či domácich zvierat aj niekoľko dní odstrihnutý.

Aj keď štyri kilometre širokú a 248 kilometrov dlhú demilitarizovanú zónu údajne netvorí múr, ale niekoľko plotov, ide stále o najstráženejšiu a najnepriechodnejšiu hranicu na svete.

Zatiaľ čo kórejská hranica mala krajiny rozdeľovať, bariéry v severoírskom Belfaste v sedemdesiatych rokoch nazývali „mierovými“. Dodnes je ich tu 99. Počas tridsiatich rokov napätia medzi protestantskými a katolíckymi komunitami zomrelo asi 3600 ľudí.

Čítajte ďalej

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

Milan Kňažko

Vedci sa naňho hnevajú, jeden zvláštny trik, ktorým opravil klímu

Zdá sa vám svet zlý? Skutočnú hĺbku cynizmu doby oceníte, až keď pochopíte, ako funguje veda.

Ak v uliciach vidíce pochodovať vedcov, spoločnosť má vážny problém.

Architekt: Škrtajme parkoviská v centre a saďme namiesto nich stromy

Centrum Bratislavy sa stalo staveniskom pre drahšiu klientelu, hovorí Peter Žalman.

Architekt Peter Žalman si myslí, že Bratislave by najviac pomohol dopravný projekt - vybudovanie severnej tangenty a dobudovanie základného mestského okruhu.

Boli sme v meste, ktoré Le Penovej Národný front už ovládol

Ak by Francúzsku vládla Le Penová podobne ako kandidát jej strany v Cogoline, rasizmus by sa skrýval najskôr za praktickými krokmi.

Vo francúzskom Cogoline vládne Národný front, hlasy sa tu snažia získať všetci kandidáti.

Je to veľa vecí, odôvodňujú Francúzi podporu Le Penovej. Boli sme na jej mítingu

Vyrieši všetky problémy Francúzska, dúfa Stefan, ktorý bude za francúzsku prezidentku voliť krajnú pravičiarku.

Marine Le Penová dokázala na mítingu v Marseille strhnúť davy.

Ako zatkli, odsúdili a popravili Jozefa Tisa

Pred 70 rokmi obesili muža obvineného z najťažších zločinov v dejinách tejto krajiny.

Jozef Tiso - slovenský kňaz a politik v putách.