SME

Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Utečenci čakajú pri zavretom hraničnom prechode na maďarsko srbských hraniciach pri srbskom meste Horgoš. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Múry a ploty stáročia chránia, obraňujú, oddeľujú aj segregujú. V posledných mesiacoch aj dňoch vyrastajú ostnaté drôty v Maďarsku či v Slovinsku. Fungujú však?

Z Omarovho domu vidno celý východný Jeruzalem. Kým sa neotočíte chrbtom. Po dvoch izraelsko-palestínskych vojnách chceli jeho pozemok kúpiť, dom zbúrať, vyvlastniť. Omar sa však nevzdal a dnes má za domom betónový múr, aby s rodinou neohrozoval Izrael. Múr s vlastným tunelom, ktorý osadu Al-Walaj odstrihol od sadov a polí, práce v Jeruzaleme aj nemocnice v Betleheme.

Príbeh Omara Shananeira z palestínskej osady, ktorý v knihe Oči zasypané pieskom opísal poľský reportér Pawel Smolenski, nie je na izraelskom území výnimkou. A nie je nezvyčajný ani na desiatkach iných miest na svete, kde v posledných desaťročiach vznikli ochranné bariéry, múry či ostnaté ploty, ktoré majú chrániť štáty pred rôznymi nástrahami.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Aktivista Tomáš Rafa: Múry máme v hlavách

Múrov je viac

Keď pred dvadsiatimi šiestimi rokmi padol Berlínsky múr, na svete zostávalo dvanásť bariér, väčšinou mimo Európy. Dnes ich počet prudko narastá a podľa dát Elisabeth Valletovej z Univerzity of Quebec v Montreale je plotov či múrov na hraniciach vyše 65. Výrazne ich počet narástol po útokoch na newyorské dvojičky z 11. septembra 2011.

Aj keď dôvodom môžu byť zvýšené bezpečnostné opatrenia po útokoch a následná nestabilita na Blízkom východe, podľa Valletovej je príčina jednoduchá - globalizácia. Stavba múrov dnes nemá slúžiť na ohraničenie vonkajšej línie štátov, ale ako zdanlivé riešenie dvoch hrozieb: migrantov a utečencov.

Budovanie ochranných hradieb nie je v ľudskej histórii nijakou novinkou. Čína po stáročia stavala stovky kilometrov veľkolepých múrov, ktoré mali chrániť krajinu pred nájazdmi kočovných kmeňov, najmä Mongolov. V časoch dynastie Ming v 16. storočí malo opevnenie, ktoré dnes poznáme ako Veľký čínsky múr, asi osemtisíc kilometrov.

Zátarasy pred nájazdmi nepriateľov vznikali aj v Európe – Rimania pred obavami z barbarov postavili na severe dnešného Anglicka 117 kilometrov dlhý Hadriánov val, jeho pozostatky sa dodnes dajú nájsť. Podobne ako Offov val vo Walese dnes tvorí bývalá hranica takmer totožnú hranicu medzi Anglickom a Škótskom.

Kliknite pre zväčšenie.Kliknite pre zväčšenie. (zdroj: SME.sk/mm)

Najstráženejšia hranica

Ešte predtým, ako Berlín rozdelil múr, sa na dve časti definitívne rozdelili aj krajiny na Kórejskom polostrove. „Stále sú tu nejaké hrozby,“ hovorí pre denník Guardian Lee Jae-geun, ktorý dnes žije na jedinom obývanom mieste v demilitarizovanej zóne medzi KĽDR a Kórejskou republikou.

Ak sa chce dostať k svojim poliam s úrodou, musí prejsť cez vojenské stanovište. Napätie medzi krajinami však často spôsobuje, že Lee je od hospodárstva či domácich zvierat aj niekoľko dní odstrihnutý.

Aj keď štyri kilometre širokú a 248 kilometrov dlhú demilitarizovanú zónu údajne netvorí múr, ale niekoľko plotov, ide stále o najstráženejšiu a najnepriechodnejšiu hranicu na svete.

Zatiaľ čo kórejská hranica mala krajiny rozdeľovať, bariéry v severoírskom Belfaste v sedemdesiatych rokoch nazývali „mierovými“. Dodnes je ich tu 99. Počas tridsiatich rokov napätia medzi protestantskými a katolíckymi komunitami zomrelo asi 3600 ľudí.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44D6 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44D6 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Balkánsky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

Generál armády Republiky srbskej Ratko Mladič pred prečítaním verdiktu.

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená

Ak sa slobody teraz vzdáme, tak neistota a cena, ktorú zaplatila celá generácia, ostane stratená.

Ilustračné foto

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.

Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Foto

Študenti v Bratislave v roku 1989 predbehli pražskú novembrovú demonštráciu o jeden deň. Sledovala ich polícia aj televízia.

Po brutálne potlačenej demonštrácii v Prahe v novembri 1989 to v aule Univerzity Komenského v Bratislave vrelo a študenti čakali v rade na mikrofón.

Chcete dožiť v hospici? Pripravte si osemnásť eur na deň Plus

Boli sme medzi ľuďmi, ktorí umierajú. Ostávalo im pár dní života, iným už horela sviečka.

Nitriansky hospic Dom pokoja a zmieru u Bernadetky je jeden z mála hospicov na Slovensku, ktorý s týmto úmyslom aj navrhli. Je zasadený do parku a zvonka pôsobí ako dovolenková destinácia, nie ako miesto, kde sa prichádza umierať.

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938.