SME

Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Utečenci čakajú pri zavretom hraničnom prechode na maďarsko srbských hraniciach pri srbskom meste Horgoš. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Múry a ploty stáročia chránia, obraňujú, oddeľujú aj segregujú. V posledných mesiacoch aj dňoch vyrastajú ostnaté drôty v Maďarsku či v Slovinsku. Fungujú však?

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Z Omarovho domu vidno celý východný Jeruzalem. Kým sa neotočíte chrbtom. Po dvoch izraelsko-palestínskych vojnách chceli jeho pozemok kúpiť, dom zbúrať, vyvlastniť. Omar sa však nevzdal a dnes má za domom betónový múr, aby s rodinou neohrozoval Izrael. Múr s vlastným tunelom, ktorý osadu Al-Walaj odstrihol od sadov a polí, práce v Jeruzaleme aj nemocnice v Betleheme.

Príbeh Omara Shananeira z palestínskej osady, ktorý v knihe Oči zasypané pieskom opísal poľský reportér Pawel Smolenski, nie je na izraelskom území výnimkou. A nie je nezvyčajný ani na desiatkach iných miest na svete, kde v posledných desaťročiach vznikli ochranné bariéry, múry či ostnaté ploty, ktoré majú chrániť štáty pred rôznymi nástrahami.

Prečítajte si tiež: Aktivista Tomáš Rafa: Múry máme v hlavách Čítajte 

Múrov je viac

Keď pred dvadsiatimi šiestimi rokmi padol Berlínsky múr, na svete zostávalo dvanásť bariér, väčšinou mimo Európy. Dnes ich počet prudko narastá a podľa dát Elisabeth Valletovej z Univerzity of Quebec v Montreale je plotov či múrov na hraniciach vyše 65. Výrazne ich počet narástol po útokoch na newyorské dvojičky z 11. septembra 2011.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď dôvodom môžu byť zvýšené bezpečnostné opatrenia po útokoch a následná nestabilita na Blízkom východe, podľa Valletovej je príčina jednoduchá - globalizácia. Stavba múrov dnes nemá slúžiť na ohraničenie vonkajšej línie štátov, ale ako zdanlivé riešenie dvoch hrozieb: migrantov a utečencov.

Budovanie ochranných hradieb nie je v ľudskej histórii nijakou novinkou. Čína po stáročia stavala stovky kilometrov veľkolepých múrov, ktoré mali chrániť krajinu pred nájazdmi kočovných kmeňov, najmä Mongolov. V časoch dynastie Ming v 16. storočí malo opevnenie, ktoré dnes poznáme ako Veľký čínsky múr, asi osemtisíc kilometrov.

Zátarasy pred nájazdmi nepriateľov vznikali aj v Európe – Rimania pred obavami z barbarov postavili na severe dnešného Anglicka 117 kilometrov dlhý Hadriánov val, jeho pozostatky sa dodnes dajú nájsť. Podobne ako Offov val vo Walese dnes tvorí bývalá hranica takmer totožnú hranicu medzi Anglickom a Škótskom.

Kliknite pre zväčšenie. Kliknite pre zväčšenie. (zdroj: SME.sk/mm)

Najstráženejšia hranica

Ešte predtým, ako Berlín rozdelil múr, sa na dve časti definitívne rozdelili aj krajiny na Kórejskom polostrove. „Stále sú tu nejaké hrozby,“ hovorí pre denník Guardian Lee Jae-geun, ktorý dnes žije na jedinom obývanom mieste v demilitarizovanej zóne medzi KĽDR a Kórejskou republikou.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa chce dostať k svojim poliam s úrodou, musí prejsť cez vojenské stanovište. Napätie medzi krajinami však často spôsobuje, že Lee je od hospodárstva či domácich zvierat aj niekoľko dní odstrihnutý.

Aj keď štyri kilometre širokú a 248 kilometrov dlhú demilitarizovanú zónu údajne netvorí múr, ale niekoľko plotov, ide stále o najstráženejšiu a najnepriechodnejšiu hranicu na svete.

Zatiaľ čo kórejská hranica mala krajiny rozdeľovať, bariéry v severoírskom Belfaste v sedemdesiatych rokoch nazývali „mierovými“. Dodnes je ich tu 99. Počas tridsiatich rokov napätia medzi protestantskými a katolíckymi komunitami zomrelo asi 3600 ľudí.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44D6 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M44D6 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Keď tyranosaurus cerí zuby z obývačky

Fosílie dražia ako umenie, veda trpí.

Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Kokaín, korupcia aj škandály. Prvá republika nebola dokonalá, ale otvorila nám okná do Európy

Rozhovor s historikom Romanom Holecom o mýtoch spojených s Československom

S prvou republikou sa nám spája doba elegancie, prosperity a pohody. Nie vždy to bola pravda.