SME

Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Utečenci čakajú pri zavretom hraničnom prechode na maďarsko srbských hraniciach pri srbskom meste Horgoš. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Keď Berlínske múry opäť rastú a rozdeľujú

Múry a ploty stáročia chránia, obraňujú, oddeľujú aj segregujú. V posledných mesiacoch aj dňoch vyrastajú ostnaté drôty v Maďarsku či v Slovinsku. Fungujú však?

Z Omarovho domu vidno celý východný Jeruzalem. Kým sa neotočíte chrbtom. Po dvoch izraelsko-palestínskych vojnách chceli jeho pozemok kúpiť, dom zbúrať, vyvlastniť. Omar sa však nevzdal a dnes má za domom betónový múr, aby s rodinou neohrozoval Izrael. Múr s vlastným tunelom, ktorý osadu Al-Walaj odstrihol od sadov a polí, práce v Jeruzaleme aj nemocnice v Betleheme.

Príbeh Omara Shananeira z palestínskej osady, ktorý v knihe Oči zasypané pieskom opísal poľský reportér Pawel Smolenski, nie je na izraelskom území výnimkou. A nie je nezvyčajný ani na desiatkach iných miest na svete, kde v posledných desaťročiach vznikli ochranné bariéry, múry či ostnaté ploty, ktoré majú chrániť štáty pred rôznymi nástrahami.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Aktivista Tomáš Rafa: Múry máme v hlavách

Múrov je viac

Keď pred dvadsiatimi šiestimi rokmi padol Berlínsky múr, na svete zostávalo dvanásť bariér, väčšinou mimo Európy. Dnes ich počet prudko narastá a podľa dát Elisabeth Valletovej z Univerzity of Quebec v Montreale je plotov či múrov na hraniciach vyše 65. Výrazne ich počet narástol po útokoch na newyorské dvojičky z 11. septembra 2011.

Aj keď dôvodom môžu byť zvýšené bezpečnostné opatrenia po útokoch a následná nestabilita na Blízkom východe, podľa Valletovej je príčina jednoduchá - globalizácia. Stavba múrov dnes nemá slúžiť na ohraničenie vonkajšej línie štátov, ale ako zdanlivé riešenie dvoch hrozieb: migrantov a utečencov.

Budovanie ochranných hradieb nie je v ľudskej histórii nijakou novinkou. Čína po stáročia stavala stovky kilometrov veľkolepých múrov, ktoré mali chrániť krajinu pred nájazdmi kočovných kmeňov, najmä Mongolov. V časoch dynastie Ming v 16. storočí malo opevnenie, ktoré dnes poznáme ako Veľký čínsky múr, asi osemtisíc kilometrov.

Zátarasy pred nájazdmi nepriateľov vznikali aj v Európe – Rimania pred obavami z barbarov postavili na severe dnešného Anglicka 117 kilometrov dlhý Hadriánov val, jeho pozostatky sa dodnes dajú nájsť. Podobne ako Offov val vo Walese dnes tvorí bývalá hranica takmer totožnú hranicu medzi Anglickom a Škótskom.

Kliknite pre zväčšenie.Kliknite pre zväčšenie. (zdroj: SME.sk/mm)

Najstráženejšia hranica

Ešte predtým, ako Berlín rozdelil múr, sa na dve časti definitívne rozdelili aj krajiny na Kórejskom polostrove. „Stále sú tu nejaké hrozby,“ hovorí pre denník Guardian Lee Jae-geun, ktorý dnes žije na jedinom obývanom mieste v demilitarizovanej zóne medzi KĽDR a Kórejskou republikou.

Ak sa chce dostať k svojim poliam s úrodou, musí prejsť cez vojenské stanovište. Napätie medzi krajinami však často spôsobuje, že Lee je od hospodárstva či domácich zvierat aj niekoľko dní odstrihnutý.

Aj keď štyri kilometre širokú a 248 kilometrov dlhú demilitarizovanú zónu údajne netvorí múr, ale niekoľko plotov, ide stále o najstráženejšiu a najnepriechodnejšiu hranicu na svete.

Zatiaľ čo kórejská hranica mala krajiny rozdeľovať, bariéry v severoírskom Belfaste v sedemdesiatych rokoch nazývali „mierovými“. Dodnes je ich tu 99. Počas tridsiatich rokov napätia medzi protestantskými a katolíckymi komunitami zomrelo asi 3600 ľudí.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie Plus

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

Ilustračné foto.

Ako sa môže Fico poučiť z príbehu Mečiara? Plus

Dnes si už ani skalní fanúšikovia Mečiara nespomenú, čo presne počas svojich kľúčových prejavov povedal.

Vladimír Mečiar.

Schránka odmieta prezradiť, od koho kúpila priestory pre Výskumnú agentúru

Výskumná agentúra si doteraz dlhodobo prenajímala priestory v polovici budovy v Dúbravke. Jej druhú polovicu vlastní štát.

Aktuálne sídlo Výskumnej agentúry v Dúbravke.

O tunelovaní vedeckých eurofondov vedeli od SIS, nič neurobili

Tajná služba hovorí o tunelovaní eurofondov aj na výskumno-vývojové projekty. Ministerstvo školstva odkazuje, že je to príliš všeobecné.

Minister školstva Peter Plavčan.

Prekonali Elán aj Rytmusa. Čo je za úspechom detských pesničiek

Dokážu vypredať ktorýkoľvek kultúrny dom a ich videá majú milióny zhliadnutí. Úspech detských pesničkárov nie je náhodný.

Spievankovo

O čo ide v najväčšej kauze leta? Otázky a odpovede

Prinášame najdôležitejšie otázky a odpovede o kauze rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum.

Ilustračná foto.