Sadári na Slovensku takmer vymreli, ich storočné jablone ale stále môžu rodiť

Naši predkovia ošetrovali ovocné stromy bez chémie. Dá sa to aj dnes, tvrdia potulní sadári.

Ludovít Vašš sa na stromoch cíti dobre. (Zdroj: Mária Streicherova)

Text: Zuzana Uličianska

Po stromoch dokáže liezť ako mačka, rebríky využíva len minimálne. Z debničky, v ktorej je každé jablko iné, vyberá kus za kusom a necháva ochutnávať tých, čo sa od neho prišli učiť. „Toto jablko má trochu trpkú chuť, ale vydrží až do jari, keď zosladne. Dužina tohto je zas úplne jemná, hladučká, delikátna. Toto je šťavnatá, exkluzívna odroda,“ hovorí Ľudovít Vašš, 25-ročný muž, ktorý si hovorí potulný sadár.

Takí ako on chodili kedysi po Slovensku a ošetrovali stromy. Miestni im za pomoc vždy niečo na oplátku poskytli z toho, čo mali doma. „Možno to robili pre slivovicu, ktorú dostali, ale určite aj z lásky k stromom a starým odrodám,“ opisuje Vašš.

Práve on prerezal krásnu dvestoročnú ružovú hrušku, takzvanú ružovku, stojacu ako solitér nad kopanicami v Bošáci v časti Zabudišová, tak citlivo, že si jeho úpravy málokto všimol. Teda okrem samotnej hrušky, ktorá po tomto zákroku získala novú silu, až takú, že pred pár dňami získala titul Strom roka 2015. S obvodom kmeňa 231 cm a s výškou štrnásť metrov je to skutočne vzácny kus.

Ide o typickú miestnu odrodu s ružovou dužinou, nájdeme ju len v tomto regióne. Tamojšie ovocinárstvo bolo známe aj vo Viedni či v Budapešti, kam sa na pltiach či železnicou dovážala bošácka slivovica i sušené ovocie.

Potulní sadári

Sadenie stromov patrí medzi najušľachtilejšie činnosti, také, ktoré doslova zabezpečujú prežitie ľudstva. Ten, čo dozerá na vyklíčenie semienok, však nie je spravidla tým, čo usadne v tieni košatého velikána.

Ak sa povie stáročný strom, predstavíme si skôr duby či lipy. Málo sa vie, že aj ovocné stromy môžu dosahovať úctyhodný vek, dokonca v plnej plodnosti.

 Vašš chce so svojimi priateľmi zo združenia Pangaea tradíciu sadárov oživiť.

Už niekoľko rokov sa venuje práve rozširovaniu starých odrôd štepených na dlhovekých podpníkoch vypestovaných zo semienka, ktoré dosahujú spravidla veľké rozmery aj dlhovekosť.

Tvrdí, že ovocné stromy sa dajú ošetrovať aj bez chémie, preferuje vysokokmene, ktoré sa dajú pestovať aj v sade, v ktorom sa o pravidelnú úpravu trávnika starajú vysokovýkonné prírodné kosačky – kozy, ovce, kravy či kone. Niekoľko rokov už robí workshopy, na ktorých ukazuje, ako sa dá robiť ovocinárstvo aj bez intenzívnej námahy, bez postrekov, v súlade s prírodou, ale s dlhodobými výsledkami.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?