SME

Ako Slováci pomáhajú na srbsko-chorvátskej hranici

(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
Ako Slováci pomáhajú na srbsko-chorvátskej hranici

Na srbsko-chorvátskej hranici pri obci Berkasovo aj slovenskí dobrovoľníci pomáhajú utečencom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Text: Zuzana Kepplová, Fotografie Gabriel Kuchta

Na tabuli s názvom obce Berkasovo visia prehodené detské plienky. Okolie cesty v dĺžke niekoľko kilometrov je pokryté sáčkami a odhodeným oblečením. Cesta mierne stúpa nahor, no ak kráčate s plným ruksakom, taškou alebo igelitovým vrecom, musí sa to zdať ako kalvária.

Zastavíme auto, keď zbadáme ženu kráčajúcu v teniskách nazutých naboso. Šnúrky má omotané okolo členkov a pätu voľnú, aby si neurobila otlaky. Dni sú stále pekné, vypršalo sa cez víkend, no k večeru začína byť chladno. Podávam jej hrubé ponožky a ukazujem na jej nohy.

Kývne hlavou a ďalej kráča. Vyzerá veľmi unavená, no nechce zastať ani na chvíľku, aby sa obula. Ako sa píše v príručke, ktorú tunajší dobrovoľníci pripravili „Utečenci sú často veľmi kľudní až rezignovaní“. 

„Viete si predstaviť, že by mal niekto na Vianoce takúto radosť, keď dostane ponožky?“ Martha hovorí česky aj arabsky, naučila sa od otca. Triedi a vydáva oblečenie na trase, ktorú utečenci musia prejsť ku chorvátskej hranici, kde ich znovu nasadia na autobus. Muž si pýtal  ponožky, keď mu ich Martha podala, privoňal k nim a potom si ich s najväčšou radosťou navliekol a ďakoval.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Všetci na to isté miesto

Niektorí prichádzajú v sandáloch, zošliapaných teniskách, v topánkach, ktoré dostali na inej zastávke od dobrovoľníkov a tie im nadreli nohy alebo im napuchli z chôdze a prevozov v autobuse. Hovoria ponožky v rozličných dialektoch. Alebo čiapky, no na sklade sú len detské, muži musia pokračovať s holou hlavou, ženy majú zväčša šatku.

„Vitajte v Chorvátsku, krajine plnej života!“ Je to slogan turistickej agentúry a chorvátsky policajt Branko ho vyvoláva pri otvorenej bráne. „Tuto, tuto je hranica,“ ukazuje na prasklinu v asfalte a smeje sa spolu s kolegami. Skupina utečencov stojí pred nimi a čaká na povel, aby nasadli do autobusov, ktoré ich dopravia do neďalekého tábora Opatovac. „Kam ideme?“ pýtajú sa utečenci. „Všetci idú na to isté miesto,“ volá Brankov kolega.

Je to ubezpečenie pre tých, ktorí sa boja, že sa oddelia od rodiny a priateľov. Preto tiež dobrovoľníci delia dav na menšie skupiny asi po 25 až 50 ľudí a volajú „rodiny spolu, držte sa svojich príbuzných a priateľov!“ Niekedy však nie je jasné, kde rodina končí. Utečenci nevedia, aké sú zámery a preto sa snažia pripojiť k skupinám. Keď však dobrovoľníci oblečení v reflexných vestách a s menom napísaným fikskou ukážu, aby zastali, poslúchnu a zostávajú stáť, ako dlho treba.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ľudia v oranžových vestách

Ľudia v oranžových vestách tu majú dobrú povesť. Utečenci ich zdravia, policajti púšťajú na stanoviská pozdĺž hranice a niektorí, ako Branko, aj radi požartujú. Nebolo to vždy tak, stálo úsilie, kým dobrovoľníci vysvetlili, čo chcú a ukázali, čo vedia. Keď prechádzame na chorvátsku stranu, Branko hovorí, že nás zatkne a potom sa začne smiať. Jeho kolegovia sedia pri ohni rozloženom vedľa cesty, držia ražne a otáčajú safalátky.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Zuzana Kepplová je od mája 2015 redaktorkou publicistiky a komentátorkou denníka SME. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU v ročníku Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša. Doktorandské štúdium absolvovala na katedre rodových štúdií na budapeštianskej CEU a katedre kulturológie na Stony Brook SUNY. Je autorkou próz Buchty švabachom, 57 km od Taškentu a Reflux. Občasne publikuje na stredoeurópskom portáli Visegrad Insight, lebo verí v pôvodnú myšlienku Visegrádu. Facebook, Twitter

Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Čítajte ďalej

Spisovateľ Marek Vadas, v pozadí ulica v Pobedime, kde bývajú Rómovia.

Krvavú hlavu Rómky zahaľovalo perie. Útočníci sa správali ako zmyslov zbavení

Nešetrili ani starých, tehotné či deti. O pogrome z roku 1928 sa stále mlčí


30. máj
Jozef Gabčík, vpravo, a Jan Kubiš boli priatelia a spoločne sa podieľali na Operácii Anthropoid.

Otec vynadal Hlinkovi, syn pomohol zbaviť svet nacistického netvora

Kto bol Jozef Gabčík, ktorý sa pred 80 rokmi zapísal do svetových dejín?


26. máj
Trojica Púčik, Tunega a Tesár dostala ocenenie 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom.

Ak majú byť ocenení ľudácki aktivisti, vrátim svoje vyznamenanie, hovorí Fedor Gál

Vyznamenaní Tunega a Púčik obhajovali vojnový režim a kolaborovali.


18. máj
Hodina sokoliarstva na Základnej škole Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach.

Siedmak udrží na ruke už aj orla. V Štiavnických Baniach sa v škole učia to, čo nikde na svete

Šiestaci si navliekajú sokoliarske rukavice a dravce im sadajú na ruky.


20. apr
Do gulagov odvliekli vyše 7-tisíc obyvateľov Slovenska.

Do gulagov odviedli zo Slovenska tehotné ženy aj mládež, teraz Rusi opakujú históriu na Ukrajine

Išlo o tisíce nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia.


1. júl
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu