SME

Ako Slováci pomáhajú na srbsko-chorvátskej hranici

(Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
Ako Slováci pomáhajú na srbsko-chorvátskej hranici

Na srbsko-chorvátskej hranici pri obci Berkasovo aj slovenskí dobrovoľníci pomáhajú utečencom.

Text: Zuzana Kepplová, Fotografie Gabriel Kuchta

Na tabuli s názvom obce Berkasovo visia prehodené detské plienky. Okolie cesty v dĺžke niekoľko kilometrov je pokryté sáčkami a odhodeným oblečením. Cesta mierne stúpa nahor, no ak kráčate s plným ruksakom, taškou alebo igelitovým vrecom, musí sa to zdať ako kalvária.

Zastavíme auto, keď zbadáme ženu kráčajúcu v teniskách nazutých naboso. Šnúrky má omotané okolo členkov a pätu voľnú, aby si neurobila otlaky. Dni sú stále pekné, vypršalo sa cez víkend, no k večeru začína byť chladno. Podávam jej hrubé ponožky a ukazujem na jej nohy.

Kývne hlavou a ďalej kráča. Vyzerá veľmi unavená, no nechce zastať ani na chvíľku, aby sa obula. Ako sa píše v príručke, ktorú tunajší dobrovoľníci pripravili „Utečenci sú často veľmi kľudní až rezignovaní“. 

„Viete si predstaviť, že by mal niekto na Vianoce takúto radosť, keď dostane ponožky?“ Martha hovorí česky aj arabsky, naučila sa od otca. Triedi a vydáva oblečenie na trase, ktorú utečenci musia prejsť ku chorvátskej hranici, kde ich znovu nasadia na autobus. Muž si pýtal  ponožky, keď mu ich Martha podala, privoňal k nim a potom si ich s najväčšou radosťou navliekol a ďakoval.

Všetci na to isté miesto

Niektorí prichádzajú v sandáloch, zošliapaných teniskách, v topánkach, ktoré dostali na inej zastávke od dobrovoľníkov a tie im nadreli nohy alebo im napuchli z chôdze a prevozov v autobuse. Hovoria ponožky v rozličných dialektoch. Alebo čiapky, no na sklade sú len detské, muži musia pokračovať s holou hlavou, ženy majú zväčša šatku.

„Vitajte v Chorvátsku, krajine plnej života!“ Je to slogan turistickej agentúry a chorvátsky policajt Branko ho vyvoláva pri otvorenej bráne. „Tuto, tuto je hranica,“ ukazuje na prasklinu v asfalte a smeje sa spolu s kolegami. Skupina utečencov stojí pred nimi a čaká na povel, aby nasadli do autobusov, ktoré ich dopravia do neďalekého tábora Opatovac. „Kam ideme?“ pýtajú sa utečenci. „Všetci idú na to isté miesto,“ volá Brankov kolega.

Je to ubezpečenie pre tých, ktorí sa boja, že sa oddelia od rodiny a priateľov. Preto tiež dobrovoľníci delia dav na menšie skupiny asi po 25 až 50 ľudí a volajú „rodiny spolu, držte sa svojich príbuzných a priateľov!“ Niekedy však nie je jasné, kde rodina končí. Utečenci nevedia, aké sú zámery a preto sa snažia pripojiť k skupinám. Keď však dobrovoľníci oblečení v reflexných vestách a s menom napísaným fikskou ukážu, aby zastali, poslúchnu a zostávajú stáť, ako dlho treba.

Ľudia v oranžových vestách

Ľudia v oranžových vestách tu majú dobrú povesť. Utečenci ich zdravia, policajti púšťajú na stanoviská pozdĺž hranice a niektorí, ako Branko, aj radi požartujú. Nebolo to vždy tak, stálo úsilie, kým dobrovoľníci vysvetlili, čo chcú a ukázali, čo vedia. Keď prechádzame na chorvátsku stranu, Branko hovorí, že nás zatkne a potom sa začne smiať. Jeho kolegovia sedia pri ohni rozloženom vedľa cesty, držia ražne a otáčajú safalátky.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Bea Johnson: Toaletný papier je jediná jednorazová vec, čo doma používame Foto

Autorka bestselleru o živote bez odpadu sa smeje, keď spomína na svoje pokusy umývať si vlasy sódou bikarbónou a octom a zväčšovať si pery žihľavou.

V tejto dóze má Bea Johnson odpad, ktorý ich rodina doma vytvorila za celý minulý rok. Okrem iného sú v ňom štetiny zo zubných kefiek, balón od susedov, čo pristál u nich na záhrade, náplasť či pohľadnica na fotopapieri.

Baby friendly pôrodnice porušujú vlastné pravidlá. Nik ich nekontroluje Plus

Namiesto materského mlieka umelé, namiesto kontaktu separácia. Aj takto u nás vyzerajú nemocnice, ktoré majú titul “priateľská k deťom”.

Zabudnite na Pentagon ako ho poznáte. Čas dílerov sa končí Plus

V apríli sa začne veľká rekonštrukcia dvoch najproblematickejších vchodov. Obyvatelia veria, že vďaka nej dílerov vytlačia z domu.

Režisér Natálky: Študenti nespoznávajú Husáka, ale na Tisa sa ozvú viacerí

O Natálku je taký záujem, že ju nestíhajú hrať ani odpovedať na e-maily. Aj preto vzniká nová inscenácia.

Matúš Bachynec

Tiso a jeho politický katolicizmus Plus

Tiso bol ničiteľom slovenskej štátnosti, zbabelým farárkom, ako o ňom hovoril Hitler, a ostáva záhadou, prečo sa ľudácke legendy o jeho údajnom martýrstve dostali do takého širokého povedomia.

Arcibiskup Sokol slúžil omšu za Jozefa Tisa

Vydatá a zamestnaná. Treba ju prepustiť, tak o ženách rozmýšľal Slovenský štát Plus

Byť manželkou, matkou a zároveň ženou v práci nebolo pred 80 rokmi také časté ako dnes. Historička Eva Škorvanková vysvetľuje prečo.

Eva Škovranková pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.