SME
Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Už je zle so mnou, ako umieral Štúr

Modranský debnár Daniel Lačný (1826 – 1902) bol priateľom a obdivovateľom Ľudovíta Štúra. V roku 1899 priniesli Slovenské pohľady jeho svedectvo o zranení, liečení a smrti Ľudovíta Štúra, ktoré vám prinášame v autentickej jazykovej podobe.

Jediný fotografický portrét Ľudovíta Štúra, jeho kostrové ostatky a broky vystavené v SNM 24. januára 2014 v Bratislave. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Text: Daniel Lačný: Príspevok k životopisu Ľudovíta Štúra sme prevzali z: Ľudovít Štúr: Dielo, vyd. Kalligram, 2007.

Na spiatočnej ceste z Ivánky ma Ľudovít Štúr požiadal, aby som s ním o týždeň, teda zase v pondelok (na ktorý však pripadol Štedrý deň), išiel na poľovačku do trlinského chotára. Trlinok (Malé Tŕnie, dnes Vinosady) je dedinka od Modry v južnú stranu na pol hodiny vzdialená. V sobotu tohože týždňa prišli ho dvaja chlapci – ako honci – volať na poľovku, s ktorými asi o desiatej hodine predpoludním išiel poľovať. Zem bola tuho zamrznutá.

Poľoval najprv vo viniciach, postupujúc k roliam za nimi sa rozprestierajúcim, smerom k Šenkviciam a tak prišiel ku priekope, oddeľujúcej vinohrady od rolí. Keď mal priekopu preskočiť, z opatrnosti spustil kohútiky a pušku zavesil si na plece, majúc jej cievy nahor obrátené.

Ale ako preskakoval, noha mu na zamrznutej zemi skĺzla, následkom čoho sa nazad prešinul, t. j. padol; pri páde obrátila sa mu puška dolu cievami a jeden kohútik, silne naraziac na zamrznutú zem, rozbil kapsľu – cieva vypálila a celý nábitok i s fujtášom vohnala mu do nohy.

Prevoz zraneného

Istý vozár z Kráľovej viezol v ten deň ku železnici do Šenkvíc drevo a idúc naspäť poľnou cestou cez modranský chotár, prišiel k miestu, na ktorom ranený Ľudovít Štúr ležal. Vozár, priezviskom Švrlinek, mal iba rebrinový voz, a na rebrinách boli krížom reťaze späté.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na tento voz vyložil pri pomoci chlapcov - honcov raneného Štúra a bez meškania priviezol ho do bytu vdovy Karola Štúra, ktorá bývala na námestí v tom istom dome (Emresovskom) s rodinou dr. Gajaryho. Tento Švrlinek žiadal vraj za dovezenie raneného Štúra päťdesiat grajciarov, čo mu i vyplatili. Ten tiež neznal, čo je kresťanská povinnosť a láska, a nevzal si príklad z milosrdného samaritána, ktorý nezištne, ba s vlastnou obeťou ujal sa a zachránil raneného.

Lekári u Štúra

Keď Štúra raneného doviezli, hneď pribehli žandári dopytovať sa, ako sa nešťastie stalo a či ho niekto iný postrieľal. On im povedal, že akú starosť majú oňho, že ho nikto nepostrieľal, že jemu samému sa to prihodilo. Hovoril im to po nemecky, a naposledok i toto: „Jetzt wird aber die Regierung froh sein, wenn sie von meinem Unglück hören wird!“ (Ale teraz bude vláda rada, keď sa dopočuje o mojom nešťastí.) Žandári odišli.

Keď Štúra raneného doviezli, hneď pribehli žandári dopytovať sa, ako sa nešťastie stalo a či ho niekto iný postrieľal.

Dr. Gajary bol prvý lekár, ktorého k ranenému Ľudovítovi Štúrovi povolali. Ale pretože Štúr mal v Bratislave známeho lekára menom Majer, listovne ho požiadal, aby hneď k nemu do Modry prišiel. Túžobne ho očakával a mňa požiadal, aby som dal pozor na jeho príchod a hneď oznámil, len čo zbadám, že sa cudzí koč k domu blíži.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kotleba už nie je poslancom.

Sudcom chýbala nadstavba k šekom, píše sa v písomnom odôvodnení rozsudku.


15 h
Tréner Vladimír Weiss.

Jeden Weiss tvrdil, že si piskot nezaslúžili, druhý to videl opačne.


7 h
Nataša Holinová

Hovoriť o jeho riadnom živote predtým bolo trochu nazvyš.


15 h
Vojna na Ukrajine - zničená univerzita v Charkove.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 6 ďalší 10 h
SkryťZatvoriť reklamu