SME

Ako sa z najlepšieho dojiča kráv stala novinárska legenda

Ari Rath. (Zdroj: Jana Liptaková)
Ako sa z najlepšieho dojiča kráv stala novinárska legenda

Ari Rath, bývalý šéfredaktor Jerusalem Post, hovorí, že ľudia sa z minulosti mohli poučiť oveľa viac.

V piatok 13.1.2017 zomrel vo veku 92 novinár Ari Rath. Pri tejto príležitosti prinášame jeho profil.

A ri Rath má viac spomienok, než väčšina ľudí unesie. Jediné gesto v ňom odomyká príbeh a on s pokorou vstupuje do komnát, kde je vzduch presýtený minulosťou. Jeho prvá spomienka z detstva siaha tam, kde ho to nikdy neprestalo bolieť.

Jeho matka Laura si vzala život, keď mal štyri roky a tri mesiace. Neskôr mu nacisti zobrali krajinu, a tak už Rakúsko nemohol nazývať domovom. Od trinástich rokov, keď ho v rámci detských transportov odviezli do Palestíny, bol židovský chlapec z Viedne odkázaný len sám na seba.

V kibuci sa stal najlepším dojičom kráv. Neskôr v Izraeli šéfoval novinám Jerusalem Post a presadzoval zmierenie medzi Izraelom a Palestínou. Posledné roky žije striedavo vo Viedni a v Jeruzaleme.

Nemá v sebe zlosť. Hovorí len, že Rakúsku trvalo príliš dlho, kým sa začalo vážne zapodievať svojou nacistickou minulosťou a ľudia sa mohli z minulosti poučiť oveľa viac.

Už nikdy nebude len pasívnym pozorovateľom. Napísal knihu o svojom živote, prednáša a stretáva sa s mladými ľuďmi. Upozorňuje na nebezpečenstvá pravicového extrémizmu a zúčastňuje sa na protestoch proti jeho prejavom. Znepokojuje ho, že FPÖ pod vedením Heinza-Christiana Stracheho je v Rakúsku jedna z najpopulárnejších strán.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zomrel Ari Rath. Novinárska legenda, ktorá prežila holokaust

Rozprávač príbehov

Deväťdesiatročný Rath, ktorý zakúsil vrtochy dejín, prežil holokaust, a nezatrpkol, má v sebe pokoj: „Nechcem sa obávať toho, čo príde. Stále kráčam dopredu.“

Vie, že ľudia niekedy rozmýšľajú, kde bude pochovaný. Nebude to vo Viedni pri jeho matke a ani v Izraeli blízko otca, ale v Palestíne pri bratovi.

Počas štvorhodinového rozhovoru vo viedenskej kaviarni Café Landtmann na ňom nevidno únavu. Rozbaľuje jeden príbeh za druhým, akoby sa na rolu rozprávača celý život pripravoval. Nie je to podľa neho náhoda, že si mnoho vecí jasne pamätá a žije dostatočne dlho, aby mohol prinášať svedectvo o temných časoch.

„To, že sa Ari rozpráva s ľuďmi, mu dáva v živote cieľ, silu,“ hovorí rakúsky veľvyslanec na Slovensku Helfried Carl, ktorý na jar tohto roku predstavil svojho dlhoročného priateľa Ariho Ratha slovenskej verejnosti.

Stala sa zo mňa akási celebrita, ale ja chcem ostať nohami pevne na zemi.

Ari Rath

„Nie je to len o rozprávaní o jeho židovskej minulosti. Má stále snahu meniť a ovplyvňovať prítomnosť.“

Rath spolu s novinárkou Stefanie Oswaltovou napísal autobiografickú knihu Ari znamená lev, ktorá vyšla v roku 2012.

Píše v nej o násilnom pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku nazývanom anšlus, o svojom úniku z Rakúska, živote v kibuci a o ceste do Spojených štátov so sionistickým hnutím.

Odchod mamy

Svoju knihu venoval matke, ktorú síce takmer nepoznal, ale ktorá ho svojou fyzickou neprítomnosťou celý život ovplyvňuje. Pamätá si deň, keď ju stratil.

Hral sa so svojim bratom a pestúnkou v parku pred hlavnou stanicou Františka Jozefa, odkiaľ odchádzali vlaky do Prahy.

Pribehla kuchárka, zašepkala niečo pestúnke do ucha a všetci začali srdcervúco plakať. Jeho a brata vtedy odviedli do strýkovho domu, kde mesiac žili a kde im dospelí celý čas hovorili, že ich mama je chorá, a preto ju nemôžu vidieť.

„Celý rok mi klamali. Bol som dieťa, ktoré vlastne nikdy nemohlo povedať: mama,“ hovorí Ari. Rodina ho chránila pred správou o matkinej smrti, no nemohla ho ochrániť pred stratou domovskej krajiny.

Keď nacistické Nemecko 12. marca 1938 pohltilo Rakúsko, mal Ari trinásť rokov.

Chlapci z porcelánovej ulice

Žili tri domy od seba na Porcelangasse ulici vo Viedni. Chodili na rovnaké miesta a vyhnala ich z krajiny tá istá hrozba, nacizmus. Ari Rath a Eric Pleskow, úspešný filmový producent, ktorý získal štrnásť Oscarov, sa stretli prvýkrát až v roku 2009, ale vytvorilo sa medzi nimi pevné priateľstvo.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Máme na viac, než zborovičkovaní bliakať Slovenskoooo Plus

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín sveta. Čo sme pre to urobili, aby sa ňou stalo?

Ilustračné foto

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

Mark Zuckerberg.

Šialenec či stratég? Prečo Kim koná tak, ako koná Foto

Aj keď si pohnevá možných spojencov, severokórejský režim sa jadrového programu nevzdá. Bez neho by neprežil.

Ilustračné foto.

Jeho fotografia obletela svet, on dostal päsťou do tváre Foto

Tri dni od rána do večera dvíhal telefóny a e-mailoval. Vladimírovi Čičmancovi volali a písali z takmer všetkých významných svetových médií.

Vladimír Čičmanec

Sú vulgárni, volajú po obesení Kisku a Fica a plánujú krvavé prevraty

Jeden taký ma nedávno zažaloval. Nepáčilo sa mu, že som zverejnil časť jeho oplzlých vyhrážok.

Ilustračné foto

Ako môžu skolabovať Západ aj naša civilizácia Plus

Kolaps začne zvnútra. A jediným prekvapením bude, že si to nik nevšimne a nik sa nepostaví na obranu Západu.

Ilustračné foto.