Autor je analytik, špecializuje sa na Blízky východ
Priamy ruský vojenský zásah v Sýrii 30. septembra 2015 zintenzívnil ničenie a vyháňanie obyvateľstva v Sýrii. No najdôležitejšie je, že oživil medzinárodné rozhovory o sýrskom konflikte.
Niekoľko týždňov po zásahu ruskí diplomati prevzali iniciatívu od amerických, ktorí evidentne nemali ohľadom Sýrie žiadnu stratégiu. Ruské diplomatické úsilie spojilo vplyvných aktérov diania v regióne; Turecko, Irán a Saudskú Arábiu, spolu s USA, a začali sa rozhovory známe ako viedenské.
Viedenské a nasledujúce rozhovory sú jedinečné v tom, že sa po prvý raz dve svetové veľmoci, Rusko a USA, spolu s najvplyvnejšími lokálnymi aktérmi – Iránom, Tureckom a Saudskou Arábiou – zišli všetci pokope. Tentoraz sa zdá, že USA to myslia vážnejšie ako predtým a že Irán konečne dostal slovo.
Všetky tieto štáty sú súčasťou tak problému, ako aj jeho riešenia. Napriek nádeji, ktorú táto najnovšia diplomatická aktivita prináša, sú tu nespočetné prekážky.
Názorová nejednota
Myslieť si, že každý tábor – Rusko, Irán a sýrska vláda verzus USA, Turecko a Saudská Arábia – má jednotné postoje je omyl. V rámci oboch strán je mnoho nezhôd vzhľadom na kľúčové témy ako osud prezidenta Asada a kto je a kto nie je teroristická skupina. Preto je dynamika medzinárodných a regionálnych záujmov zložitejšia, než to, že je jeden tábor proti druhému.
Kto je terorista a kto nie? Rusko, USA a niektoré arabské štáty predstavili svoj zoznam ozbrojených opozičných skupín, ktoré by mali zasadnúť za rokovací stôl. Tieto strany tiež pripravili menný zoznam sýrskych opozičných predstaviteľov, ktorí by sa mali zúčastniť na možnom procese rokovania.
Každá strana zjavne tlačí svojich spojencov. Vo finále by sa účastníci mali dohodnúť na jedinom zozname, aby sa rokovania mohli začať. Týmto však zostanú niektorí aktéri vylúčení. Akékoľvek rokovanie si však vyžaduje jasnú definíciu svojich účastníkov a ich legitímnosti.