Autor je učiteľ na gymnáziu
Ak boli brány časti škôl počas včerajšieho dňa zatvorené, išlo len o ďalší pokus upozorniť na neúnosnú situáciu, ktorá v nich vládne. O tom, ako málo pre školstvo urobili doterajšie porevolučné vlády, svedčí aj porovnanie s tým, ako sa ku vzdelávaniu pristupovalo po roku 1918, teda po vzniku Československa.
Člen komory učiteľov: Počítame nesplnené sľubyČítajte
Po vzniku prvej Československej republiky bolo budovanie školstva naliehavou úlohou a zároveň obrovskou výzvou. Historička Ľubica Kázmerová túto tému spracovala, a tak môžeme vďaka tomu uviesť niektoré zaujímavé údaje. Podľa štatistiky z roku 1910 dosahovala negramotnosť v českých krajinách 2,4 percenta, zatiaľ čo v slovenských župách 34,9. Do roku 1918 sa po slovensky učilo len na 9 percentách ľudových škôl.
Z 3859 stredoškolských profesorov sa hlásilo k slovenskej národnosti len 13 a z 2770 učiteľov meštianskych škôl len traja! Po prvej svetovej vojne nastal akútny problém s nedostatkom učiteľov. Väčšina bola maďarskej národnosti a tí, ktorí nezložili sľub vernosti novovzniknutému štátu, nemohli vykonávať pedagogickú prax.
Protesty učiteľov budú pokračovať aj v decembriČítajte
Sto žiakov v triede?
Vládni predstavitelia si uvedomovali ťažkú situáciu, a preto venovali školstvu a vzdelávaniu zvýšenú pozornosť. Pre nedostatok učiteľov prišlo do školských služieb okolo 1400 po česky hovoriacich zamestnancov. Na prípravu budúcich učiteľov sa zriadili stredné pedagogické školy – učiteľské ústavy, pričom plnohodnotný nástup do školstva bol podmienený 20mesačnou praxou.
Mladý štát venoval pozornosť kvantitatívnym stránkam vzdelávania. Do roku 1938 sa zvýšil počet ľudových škôl z 3298 na 4297. Podľa výnosu z roku 1920 mala byť založená nová škola v prípade, ak bolo v obci najmenej 30 školopovinných detí. Triedy ľudových škôl mohli mať najviac 50 žiakov, čím sa výrazne zmenšil počet jednotriednych škôl, v ktorých sa predtým tiesnilo často aj sto žiakov rozdielnych ročníkov.
Počet obľúbených meštianskych škôl, ktoré spájali akademický ráz výučby s praktickými zručnosťami, stúpol v medzivojnovom období z 83 na 232. Pribúdali aj stredné odborné školy a gymnáziá. Počet študentov stredných škôl sa počas prvej Československej republiky zvýšil o 92 percent.
Objavili sa školy hudobného a umeleckého smeru, medzi nimi aj známa Škola umeleckých remesiel v Bratislave. Už v roku 1919 vznikla Univerzita Komenského.