Ak sa objaví vo vašom meste stovka ruských vojakov v uniformách s tými ohromnými čiapkami, ktoré si pamätáte z detstva prežitého v susedstve sovietskej vojenskej posádky, môžete reagovať vlastne len dvoma spôsobmi. Vykríknuť so zdesením „pánajána, už zase?“ Alebo sa upokojovať: „Veď to je len kultúrny súbor. Predsa to poznáš z detstva.“
Takže keď Alexandrovovci, oficiálny hudobný a tanečný súbor ruskej armády, prišli minulú sobotu pod záštitou prezidenta Zemana do Prahy, napadlo mi: „Predsa to poznáš z detstva. Pánajána, už sú tu zase?“
Protestovať proti turné Alexandrovovcov znamená koledovať si o nálepku rusofóba i kultúrneho obmedzenca.
Pretože je predsa úplne normálne, keď sa vo vašom meste producíruje armádny zbor krajiny, ktorá nedávno zabrala kus územia svojho suseda, oficiálne vás považuje za nepriateľa a vyspevuje tu pod symbolom červenej hviezdy rovnaké piesne ako v roku 1985, keď tu tých vojakov nebola stovka, ale tridsaťtisíc.