[content type="img" render-type="longread-title" title="Svet 2030: polovici obyvateľov Zeme chýba dostatok pitnej vody" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5666253/5666253.jpeg?rev=2"][/content]
Extrémne suchá a prívalové dažde nedokáže pôda zachytiť. Budeme mať v budúcnosti problémy s vodou? A aké veľké to budú problémy?
TEXT: Jakub Filo, INFOGRAFIKA: Miro Mezei, Dávid Tvrdoň, FOTO: SITA/AP
Neprijali ich s nadšením, keď po dlhoročných suchách a kolabujúcom poľnohospodárstve nakoniec zbalili svoje prosté príbytky a stiahli sa z vidieka do miest.
Príchod viac ako milióna sýrskych farmárov vyvolal napätie, ktoré čoskoro prerástlo do povstania a bojov, ktoré si dodnes vyžiadali dvestotisíc obetí a stále prebiehajú. Na nedostatok vody a sucho na začiatku občianskej vojny v Sýrii pritom už takmer všetci zabudli.
Hladiny riek, jazier aj podzemných rezervoárov však klesajú nielen na Blízkom východe, problémy sa šíria naprieč celým svetom a konflikty pre vodu môžu vypuknúť prakticky kdekoľvek. Aj tam, kde by sme to nečakali.
Hrozby pre vodu
[content type="longread-pos" pos="left"]
Mezopotámiu považujeme za kolísku našej modernej civilizácie. Dnes tam proti sebe stoja znepriatelené vojská Turecka, Iraku, Kurdov a militantov z Islamského štátu. Príčinou ich bojov je nielen ideológia a zvrátené praktiky islamistov, ale jedným z dôvodov sa stáva aj voda - a jej narastajúci nedostatok môže konflikt ešte zhoršiť.
„Stalo sa to nečakane, pretože sa naša pozornosť sústredila na boj proti terorizmu,“ vysvetľuje pre magazín New Scientist iracký splnomocnenec pre vodu Hassan Janabi.
Irak z úbytku obviňuje Turecko, ktoré na svojom území zadržiava vodu a neplní dohody udržiavať prietok Eufratu v objeme aspoň päťsto kubických metrov za sekundu. Na druhej strane vinu za to môže niesť aj Islamský štát.
