Píše Robert Kagan (1958),
americký historik a bývalý poradca Hillary Clintonovej,
v češtine mu vyšla kniha Nebezpečný národ
Dlho bola jednou z hlavných kritizovaných charakteristík americkej zahraničnej politiky tendencia presúvať sa od jedného mantinelu k druhému.
Bola iracká vojna tou najväčšou strategickou chybou za posledné desaťročia, ako v poslednom čase hovoria mnohí verejne činní ľudia?
Jednoduchá odpoveď na túto otázku znie, že nie. Táto „pocta“ patrí zlyhaniu v boji proti al-Káide a Usámovi bin Ladinovi pred útokmi na Spojené štáty z 11. septembra 2001, pri ktorom bolo zabitých takmer tritisíc Američanov.
Ak sa pozrieme ešte o niečo hlbšie do minulosti, takouto strategickou chybou bola neschopnosť zastaviť Hitlera v Európe a odstrašiť Japonsko v Pacifiku, ktorá zatieňuje irackú i vietnamskú vojnu, čo sa týka ich tragických dôsledkov, ľudských i finančných obetí.
Ponaučenie z pasivity
Ide o hlavolam. Raz je chybou to, že krajina koná príliš veľa, silu použije príliš skoro, neprimerane, alebo, ako to obyčajne býva, nevhodným spôsobom.
Existuje však aj iný druh chýb